Na dovolenku máte podľa zákona nárok, ak pracujete na trvalý pracovný pomer na plný, ale aj čiastočný úväzok. V prípade, že pracujete na niektorú z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (o vykonaní práce, brigádnickej práci študentov, pracovnej činnosti), nárok na dovolenku nemáte. Zamestnancom, ktorý sa trvalo stará o neplnoleté dieťa, ste aj v prípade, ak ho máte zverené do striedavej alebo náhradnej starostlivosti. Nárok si musíte u zamestnávateľa uplatniť písomne.
Plánujete dovolenku v zahraničí? Je pre vás zložité vyrátať si, na koľko dní dovolenky máte nárok? Patrí vám, ak váš pracovný pomer trvá nepretržite celý tento rok a je u toho istého zamestnávateľa, u ktorého zároveň odpracujete aspoň 60 dní. Pokiaľ váš pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. Pomerná časť dovolenky sa vám počíta aj v prípade, že meníte počas roka zamestnanie. V tomto prípade totiž nemáte nárok na celých 20 či 25 dní dovolenky. Bude sa vám pomerne krátiť.
32-ročná bezdetná Olívia nastúpila do nového zamestnania 1. januára, 31. mája zo zamestnania odíde. Odpracovala 60 dní, ale nie celý rok, preto má nárok na pomernú časť dovolenky. Ak si Olívia nájde nové zamestnanie, do ktorého nastúpi 1. septembra, opäť sa jej bude rátať pomerná časť dovolenky.
Týka sa tých ľudí, ktorí ešte nemajú nárok na celú dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť. Tento prípad nastáva vtedy, keď váš pracovný pomer u zamestnávateľa netrval dlhšie ako 60 dní. Je v dĺžke 1 týždňa a máte na ňu nárok, ak pracujete pod zemou, pri ťažbe nerastov, razení tunelov a štôlní alebo vykonávate zvlášť ťažké či zdraviu škodlivé práce. Ak takto pracujete len časť kalendárneho roka, opäť vám patrí za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.
Mnohí ľudia si myslia, že počas skúšobnej doby nemôžu čerpať dovolenku. Je to omyl, zákon to nezakazuje, práve naopak. Ak ste u svojho nového zamestnávateľa odpracovali aspoň 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. V prípade, že ste 60 dní ešte neodpracovali, počet dní vašej dovolenky sa vypočíta za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní získate jednu dvanástinu vášho ročného nároku na dovolenku. Podľa Zákonníka práce sa za taký deň považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.
Bez ohľadu na to, čo hovorí zákon, sa stáva, že zamestnávateľ umožní aj novému zamestnancovi čerpať viac dní dovolenky, než na koľko má nárok.
Váš nárok na dovolenku závisí od toho, z akého dôvodu ste práceneschopný. Zamestnancovi Jozefovi sa stal pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol od 21. marca do 4. októbra práceneschopný. Za úraz podľa zistení polície a inšpektorátu práce zodpovedá zamestnávateľ. A hoci sa Jozef liečil, a teda nepracoval viac ako 100 pracovných dní, jeho dovolenka sa z uvedených dôvodov nekráti. Lenže, ak ste PN z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, môže (ale nemusí) vám dovolenku krátiť.
25-ročná Erika odpracovala v roku 2025 u svojho zamestnávateľa viac ako 60 dní. Lenže bola aj 115 dní PN. Zamestnávateľ jej dovolenku (na základe veku má nárok na 20 dní) skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za 15 zameškaných pracovných dní jej nekráti nič, kráti sa až za 21 neodpracovaných dní. Teda 20/12= 1,66, zaokrúhlene 1,5 dňa, čo predstavuje krátenie. Krátenie dovolenky závisí od počtu vymeškaných pracovných dní. Aby ste získali ročný nárok na dovolenku, musíte odpracovať 60 dní v roku. Z predošlého prehľadu si môžete všimnúť, že rozdiel pri krátení dovolenky v prípade odpracovaných 59 a 60 dní je obrovský.
Podľa zákona sa nemocenská dávka vypláca po dobu maximálne 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Po 52 týždňoch pracovnej neschopnosti nárok na nemocenskú dávku zamestnancovi zaniká.
Materská a otcovská dovolenka
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa má každá matka nárok na materskú dovolenku v trvaní 34 týždňov. Na tzv. otcovskú dovolenku, môže nastúpiť aj muž, ak preberá starostlivosť o dieťa. Môže na ňu nastúpiť 6 týždňov od pôrodu.
Čo sa ale počas tohto obdobia deje s riadnou dovolenkou zamestnanca? Obdobie poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky či rodičovskej dovolenky muža sa posudzuje ako výkon práce. Riadna dovolenka sa vám preto nekráti. V tomto období máte tak nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu zákonného nároku. Rodičovská dovolenka, na ktorú sa nastupuje po skončení poberania materských dávok, už má iné pravidlá.
Novela Zákonníka práce prináša možnosť čerpania otcovskej dovolenky v rozsahu 2 týždňov (14 dní) bezprostredne po narodení dieťaťa. Táto možnosť bola zavedená od 1. novembra 2022. Môže ju poberať každý otec - zamestnanec, živnostník či dobrovoľne nemocensky poistený - ktorý splní zákonné podmienky (zaplatené nemocenské poistenie aspoň 270 dní za posledné dva roky). Nastúpiť na ňu môže najskôr po uplynutí 6 týždňov od pôrodu.
Štandardná dĺžka otcovskej dovolenky je 28 týždňov. Ak je otec osamelý (napríklad matka zomrela, alebo otec je jediný rodič), má nárok na 31 týždňov, a ak sa narodia dvojičky či viacerčatá, otec môže poberať materské až 37 týždňov - podobne ako matka v týchto situáciách.
Počas poberania dávky nemôže pracovať na tú istú pracovnú zmluvu, z ktorej mu dávka vznikla. Otcovia nemusia vyčerpať celú materskú naraz. Môžu si ju rozdeliť na viac období podľa dohody so zamestnávateľom - napríklad otec si vyčerpá 3 mesiace v prvom roku dieťaťa a zvyšok si nechá na neskôr. Zvyšnú časť materskej dovolenky (ktorú otec nevyužil hneď) je možné vyčerpať najneskôr do 3. rokov veku dieťaťa.
Ak má otec splnených 270 dní poistenia a je aktuálne poistený, môže poberať otcovské dva týždne po narodení dieťaťa a prípadne aj materské až do 28 týždňov po uplynutí šestonedelia.
Nárok na materské si po novom budú môcť otcovia rozdeliť na dve obdobia. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa aktuálne ucelené obdobie (napr. 28 týždňov) nároku na materské iného poistenca (otca) môže rozdeliť na dve obdobia poberania materského (napr. 2 týždne a 26 týždňov pri starostlivosti o jedno dieťa). To znamená, že tesne po narodení dieťaťa si bude môcť požiadať o dávku v trvaní maximálne dvoch týždňov a o zvyšok si môže požiadať neskôr.
Materské počas otcovskej dovolenky bude financované z nemocenského poistenia vykonávaného Sociálnou poisťovňou. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa mu naďalej bude patriť platená otcovská dovolenka v trvaní 28 týždňov, resp. 31 týždňov ak ide o osamelého muža alebo v trvaní 37 týždňov, ak sa jedná o dve alebo viac detí.
V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí otcovi odo dňa narodenia dieťaťa otcovská dovolenka v trvaní 28 týždňov. Otec písomne oznamuje zamestnávateľovi deň nástupu na otcovskú dovolenku najmenej jeden mesiac vopred. Počas otcovskej dovolenky otec môže (ale nemusí) požiadať Sociálnu poisťovňu o poskytnutie materského v rozsahu max. 2 kal. týždňov, najneskôr však v období 6 týždňov po narodení dieťaťa. Naopak to však neplatí. Otec môže zamestnávateľa požiadať o otcovskú dovolenku, ale nemusí počas nej poberať materské zo Sociálnej poisťovne.
Každý zamestnaný otec má nárok na voľno z práce v deň pôrodu manželky. Ide o voľno na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do pôrodnice a späť. Konkrétne ide o tzv. voľno s náhradou mzdy podľa Zákonníka práce. Nárok vzniká bez ohľadu na to, či ide o prvé alebo piate dieťa.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku pri narodení dieťaťa manželke zamestnanca. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť. V prípade, ak nie ste s partnerkou manželmi, nárok na voľno v deň, keď ju budete viezť do pôrodnice a naspäť, nemáte.
Zákonník práce vám však poskytuje pracovné voľno pri sprevádzaní rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Zamestnávateľ by bol teda povinný uvoľniť vás z práce a tiež zaplatiť neprítomnosť v práci, ak by ste partnerku viezli do zdravotníckeho zriadenia. Partnerka je podľa § 36 Zákonníka práce rodinný príslušník za podmienky, že s vami žije spoločne v domácnosti.
Na vysvetlenie uvádzam, že rodinný príslušník je podľa Zákonníka práce manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo do výchovy, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti.
V prípade, ak by ste sa rozhodli ženiť, zamestnávateľ by vám musel poskytnúť deň pracovného voľna. Tento deň vám nie je povinný zaplatiť. Vyššie nároky, ako sú upravené Zákonníkom práce, môžete mať dohodnuté v kolektívnej zmluve uzatvorenej s odborovými partnermi alebo priamo vo vašej pracovnej zmluve.
Čerpanie a krátenie dovolenky
Zákon hovorí, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho či jej záujmy, ale aj úlohy a potreby spoločnosti. V prvom rade to znamená, že ak nárok na dovolenku máte, musí vám zamestnávateľ určiť či umožniť jej čerpanie v danom v kalendárnom roku. Ak vám dovolenku určuje po častiach, a nedohodnete sa inak, musí mať jedna časť aspoň 2 týždne.
Spoločnosť, kde pracujete, môže mať z prevádzkových dôvodov aj tzv. „Na papieri“, v zákone sa javí, že určovanie dovolenky sa riadi veľmi prísnymi pravidlami. Niektoré spoločnosti to skutočne tak majú, inde k určovaniu dovolenky pristupujú flexibilnejšie. Zamestnanci si sami navrhujú, kedy a koľko dní dovolenky si vezmú.
Zamestnávateľ vám skutočne dovolenku zrušiť môže, aj vás môže z dovolenky odvolať. V tomto prípade vám ale musí preplatiť náklady, ktoré vám tým vznikli, napríklad storno poplatky za zrušený zájazd.
Zákonník práce hovorí, že celú dovolenku, na ktorú máte nárok, by ste mali vyčerpať do konca kalendárneho roka. Vo všetkých prípadoch vám zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku poskytne po skončení období, počas ktorých ste ju čerpať nemohli. V prípade, že to nie je do konca kalendárneho roka, v ktorom vám nárok vznikol, dovolenku si prenášate. Čerpanie prenesenej dovolenky vám zamestnávateľ musí určiť najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, aby ste ju do konca toho roka stihli vyčerpať. Ak dovolenku neminiete ani do konca nasledujúceho roka, s najväčšou pravdepodobnosťou vám prepadne. Podľa zákona sa totiž prepláca len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky.
Ak plánujete dať v práci výpoveď, nezabudnite, že to ovplyvní aj počet dní dovolenky. Ak si dovolenku nemôžete vyčerpať, máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.
Povedzme, že v roku 2025 odpracujete pre zamestnávateľa presne šesť a pol mesiaca. Bohužiaľ, nie. Podľa Zákonníka práce máte nárok na pomernú časť dovolenky iba za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru.
Ďalšie benefity a povinnosti
Počas čerpania dovolenky, PN alebo inej prekážky v práci, ktorá trvá viac ako 4 hodiny, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie len vtedy, ak to má zakotvené v kolektívnej zmluve alebo internej smernici. Inak to podľa Zákonníka práce nie je pre zamestnávateľa náklad, ktorý si môže odpísať z daní.
Príspevok na rekreáciu musí poskytnúť iba zamestnávateľ, ktorý má viac ako 49 zamestnancov. Ak ste zamestnanec, musíte oň požiadať, zamestnávateľ ho nedáva automaticky. Za kalendárny rok môžete požiadať o príspevok iba u jedného zamestnávateľa. Jeho výška je v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za rok. Ak máte pracovný pomer na kratší pracovný čas, maximálna suma príspevku sa pomerne zníži. Od 1. januára 2025 si môžete z rekreačného príspevku uplatniť aj výdavky na rekreáciu svojho rodiča alebo rodiča vášho manžela/manželky.
Oznámenie tehotenstva zamestnávateľovi: Zamestnankyňa je považovaná za tehotnú, ak o tom písomne informovala zamestnávateľa, a zároveň predložila lekárske potvrdenie.
Materská dávka: Materská dávka nie je poskytovaná automaticky, je potrebné o ňu požiadať. Tehotná zamestnankyňa nastupuje na materskú dovolenku spravidla od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr od 8. týždňa.
Rodný list: Príslušná matrika zasiela Rodný list bezodkladne (zväčša na 4. - 5. deň od narodenia dieťaťa). Adresa pre doručenie rodného listu je vždy nastavená na trvalý pobyt matky.
Výber pediatra: Prihlásenie dieťaťa k vybranému pediatrovi by sa malo uskutočniť do troch dní od prepustenia z pôrodnice.
Trvalý pobyt dieťaťa: Dieťaťu je automaticky pridelený trvalý pobyt rovnaký, ako má matka dieťaťa - teda rodič nemusí nič ohlasovať.
Príspevok pri narodení dieťaťa: Proces schvaľovania a vyplácania príspevku si riadi štát ihneď potom ako matrika vystaví rodný list dieťaťa/detí. Rodičia už nemusia podávať písomnú či elektronickú žiadosť a všetky prílohy (potvrdenia), ktoré boli jej súčasťou.
Príspevky od miest a obcí: Okrem príspevku od štátu poskytujú niektoré mestá a obce jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa.
Prídavok na dieťa a rodičovský príspevok: O prídavok na dieťa, či rodičovský príspevok je aj naďalej potrebné žiadať, tzn. nepriznáva sa automaticky ako príspevok pri narodení dieťaťa.
Ak sa dieťa nepodarí umiestniť do škôlky, rodičia majú nárok na príspevok
tags: #zakonnik #prace #dovolenka #manzelka #porod