Prečo môže byť návrh na zníženie výživného pre plnoleté dieťa zamietnutý? Odhalujeme kľúčové dôvody! - MojToj

V živote sa stávajú situácie, kedy sa sociálna a finančná situácia rodiča môže zhoršiť. Či už z dôvodu straty zamestnania, zníženia príjmu, krachu podnikania, vážneho ochorenia, úrazu či z iných, častokrát aj nepredvídateľných dôvodov. Pokiaľ sa výživné platilo dobrovoľne druhému rodičovi alebo priamo plnoletému dieťaťu bez rozhodnutia súdu, je na vzájomnej dohode rodiča a oprávnenej osoby dospieť k zmene tejto dohody (častokrát len ústnej).

Návrh na zníženie výživného musí obsahovať predovšetkým označenie povinného rodiča, ktorý žiada o zníženie výživného a ktorý sa v tomto konaní nazýva navrhovateľ, a to menom, priezviskom, bydliskom, zamestnaním, štátnym občianstvom, a označenie dieťaťa, ktorý sa v tomto konaní nazýva odporca. V návrhu musí povinný rodič uviesť, na základe akého rozhodnutia bola naposledy určená vyživovacia povinnosť a v akej výške. Následne by mal presne špecifikovať, v čom sa jeho možnosti a schopnosti zmenili do takej miery, že odôvodňujú zníženie výživného. Tiež musí uviesť, v akej výške je v súčasnosti schopný platiť výživné. Svoje tvrdenia musí doložiť dôkazmi (stačia fotokópie, ak sa súd bude chcieť oboznámiť s originálmi dokladov, vyzve rodiča na ich predloženie).

Súd sa za takéto konanie neplatí nič, keďže konania vo veciach vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi sú od súdnych poplatkov oslobodené. Náklady však môžu vzniknúť aj pri dokazovaní súdu. Napríklad, ak by si súd vyžiadal správu od banky o výške zostatku na bankovom účte, alebo pohyboch na účte, súd musí banke zaplatiť poplatok za túto správu a následne si zaplatenú sumu vyžiada od neúspešného účastníka.

Pokiaľ je dieťa maloleté, tak je na konanie príslušnýsúd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, keďže ide o konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.

Prípadové obdobia a poznámky súdu

V apríli tohto roku som na súd podal žiadosť o ukončenie vyživovacej povinnosti. Dôvodom bolo skončenie piateho roka vysokoškolského štúdia môjho syna, ktorý v septembri tohto roku dosiahne vek 25 rokov. Žiadosť som podal na podateľňu v Novom Meste nad Váhom, kde bola prijatá a zaevidovaná. Medzičasom mi bol stanovený termín súdneho pojednávania a o tom sme boli s mojím synom vyrozumení. Syn mi následne poslal notársky overené tlačivo o ukončení vysokoškolského štúdia a jeho zaradení sa do pracovného procesu. S vyjadrením, že si už nečiní nárok na výživné, som sa taktiež obrátil na podateľňu v Novom Meste nad Váhom. Bola mi však oznámená informácia, že v prípade stanoveného termínu súdneho procesu nie je možné tento zrušiť a súd musí prebehnúť. Chcem sa teda opýtať, či je tento postup správny, keďže o čom by sa malo súdiť už neexistuje.

Platiť výživné na Vaše dieťa je Vašou zákonnou povinnosťou, ktorá vzniká jeho narodením a zaniká dosiahnutím jeho schopnosti samostatne sa živiť. Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitého veku, ale na schopnosť samostatne sa živiť. Z toho dôvodu je potrebné po nadobudnutí schopnosti samostatne sa živiť podať na súd návrh na zrušenie výživného na plnoleté dieťa.

V každom súdnom konaní má súd viesť účastníkov konania (v sporovom konaní sporové strany) k zmierlivému vyriešeniu prejednávanej právnej veci. Túto svoju povinnosť súd vo veľkej väčšine prípadov splní tak, že sa snaží spolu s účastníkmi konania hľadať možnosť vyriešenia sporu uzatvorením tzv. súdneho zmieru. Podľa ustanovenia § 148 ods. (1) Žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. Aj vo Vašej právnej veci sa môžete so synom dohodnúť a uzatvoriť súdny zmier. Tento súdny zmier však podlieha schváleniu súdom. Nie je možné sa s Vaším synom dohodnúť ústne alebo písomne na zrušení jeho vyživovacej povinnosti bez toho, aby to schválil súd.

Ak by išlo o tzv. sporovú vec, bolo by možné, aby súd za určitých okolností rozhodol i bez pojednávania. V takom prípade by Vám súd doručil do vlastných rúk iba uznesenie o schválení súdneho zmieru. Zákonná možnosť súdu rozhodovať o predmetnej veci bez nariadenia pojednávania je však v prípadoch tzv. Podľa ustanovenia § 33 Civilného mimosporového poriadku súd musí nariadiť pojednávanie v mimosporových veciach vždy. Súd by pojednávanie na prejednanie veci nemusel nariadiť iba v tom prípade, ak by mu to umožňoval tento zákon. Civilný mimosporový poriadok však vo svojich ustanoveniach §§ 154 až 157 upravujúcich konanie o zrušenie výživného na plnoleté dieťa neupravuje možnosť súdu rozhodnúť o takýchto veciach bez nariadenia pojednávania. Tzn. Podľa ustanovenia § 33 ods. Súd teda postupoval správne, keď na prejednanie Vašej právnej veci nariadil pojednávanie. Rovnako Vám na infocentre povedali správne, že dohoda medzi účastníkmi konania o zrušení Vašej vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi nie je dôvodom na zrušenie alebo odročenie pojednávania. Vzhľadom na to, že ste sa so svojim synom dohodli na zrušení Vašej vyživovacej povinnosti bude nariadené súdne pojednávanie viac formálne a nebude sa na ňom vykonávať rozsiahle dokazovanie. Súd však nemôže postupovať v rozpore so zákonom, ani ho svojim postupom obchádzať, preto musí zákonom upravený procesný postup dodržať. Nakoľko však Váš syn nebude namietať existenciu nároku na výživné, takým spôsobom k tomu pristúpi i sudkyňa. Výsledkom súdneho konania a priebehu pojednávania s vysokou pravdepodobnosťou bude súdom schválený zmier účastníkov konania, ktorý súd schvaľuje uznesením (k tomu je potrebné, aby ste sa obaja zúčastnili pojednávania).

Najčastejšie dôvody zamietnutia

Nezhoda proveďovaných dôkazov: neuvedenie alebo nepreukázanie dôvodov zmeny pomerov, ktoré by ospravedlnili zníženie výživného.
Neexistencia skutočného nosného faktoru zmeny pomerov - napriek zhoršenej situácii rodiča sa často nepodarí preukázať zásadné zmienky v možnostiach alebo v majetku, ktoré by stačili na zníženie.
Nedostatočné preukázanie súčasnej schopnosti platiť zo strany navrhovateľa - ak súd nevidí, že by navrhovateľ bol schopný platiť aspoň minimálnu sumu stanovenú zákonom.
Nezohľadnenie potreby oprávneného dieťaťa: ak dieťa pokračuje v štúdiu alebo ak súd neoverí, že potreby dieťaťa sú významné a dlhodobé.
Nedodržanie formálneho postupu: nedodanie všetkých požadovaných dôkazov alebo formálnych náležitostí návrhu.

Ďalšie špecifické situácie, ktoré môžu viesť k zamietnutiu, zahŕňajú napríklad aj prípady, keď plnoleté dieťa naďalej žije s jedným z rodičov, no stále sa pripravuje na budúce povolanie a súd nevidí dostatočnú jasnosť ohľadom jeho schopnosti sa uživiť bez výživného.

Príkladné úvahy súdu z praxe

Pokračovanie v štúdiu na vysokej škole a zapojenie dieťaťa do práce môže viesť k zamietnutiu, ak dieťa preukáže, že je schopné sa uživiť, alebo ak sa zistí, že výnosy rodiča sú už raz dostatočné, aby dieťa prebralo zodpovednosť za svoju finančnú situáciu. Na druhej strane, ak dieťa pokračuje v štúdiu, súd zváži aj to, či dieťa skutočne potrebuje výživné na pokrytie svojich nutných výdavkov na štúdium a životné náklady.

Podľa čoho sa vyhodnocuje zánik alebo zrušenie vyživovacej povinnosti?

Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samo uživiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím. Ak nebola určená súdnym rozhodnutím nie je čo rušiť. Výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení vyživného.

Praktické rady pre žiadateľa a súdny proces

Skôr než podáte návrh, skúste dohodu s dieťaťom a pokúste sa uzavrieť súdny zmier - je to najrýchlejší spôsob, ako ukončiť vyživovaciu povinnosť.
Ak sa dohodnúť nedá, pripravte si jasné a podložené dôkazy o zmene pomerov - zhoršenie príjmov, výdavkov, zmeny majetku, alebo zmeny zdravia.
V prípade plnoletosti dieťaťa je dôležité overiť jeho schopnosť sa uživiť - napríklad potvrdenia o štúdiu, príjem alebo zamestnanie dieťaťa.
Vždy je vhodné konzultovať vec s kvalifikovaným právnikom, pretože až po vyhodnotení všetkých okolností môže sud rozhodnúť o zrušení alebo znížení vyživovacej povinnosti.

Prílohy a potreba dôkazov

V návrhu je potrebné doložiť:

doklad o poslednom rozhodnutí o vyživovacej povinnosti a výške,
dôkazy o zmene pomerov (potvrdenia o výškových príjmoch, výdavkoch, zmenách v majetku, výpisy z účtov, potvrdenia o zamestnaní alebo nezamestnaní),
doklady potvrdzujúce situáciu dieťaťa (potvrdenie o štúdiu, pracovný pomer, príjem).

Ak vznikne potreba, súd môže vyžiadať aj ďalšie dokazovanie, napríklad správu od banky o pohyboch na účte alebo o zostatku, čo môže viesť k dodatočným nákladom.