Moje dieťa, na ktoré platím výživné, tento mesiac nadobudne plnoletosť. Odpoveď: Nadobudnutím plnoletosti dieťaťa Vaša vyživovacia povinnosť nezaniká. Zánik vyživovacej povinnosti nie je viazaný na vek dieťaťa, ale výlučne na jeho schopnosť samostatne sa živiť. Právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie.
Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné zaniká, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné trvá. Dieťa je schopné sa samostatne živiť, keď je pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Vyživovacia povinnosť tak zaniká spravidla riadnym ukončením štúdia avšak existujú výnimky, kedy vyživovacia povinnosť zanikne skôr alebo výnimky, kedy zanikne neskôr alebo nezanikne nikdy.
Podmienky zániku a možnosti súdneho posúdenia
Ukončením denného štúdia na strednej alebo vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list/maturitné vysvedčenie alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže. Zrušenie vyživovacej povinnosť je opodstatnené žiadať napríklad mesiac po ukončení štúdia, lebo aj keby nastúpilo v deň prebratia uvedených dokumentov do práce, tak v tento deň mzdu nedostane, takže týmto dňom dieťa schopné sa živiť aj tak nebude. Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti. Pre nadobudnutie schopnosti sa živiť postačuje, že dieťa ukončilo vzdelávací proces a je pripravené pracovať.
Pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil, v opačnom prípade hrozí riziko exekúcie. Treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím. Ak nebola určená súdnym rozhodnutím nie je čo rušiť. Výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.
Čo ak potrebuje zmenu výživného
Nenašli ste žiadnu odpoveď? Nenašli ste informácie, ktoré ste hľadali? V živote sa stávajú situácie, kedy sa sociálna a finančná situácia rodiča môže zhoršiť. Či už z dôvodu straty zamestnania, zníženia príjmu, krachu podnikania, vážneho ochorenia, úrazu či z iných, častokrát aj nepredvídateľných dôvodov. Pokiaľ sa výživné platilo dobrovoľne druhému rodičovi alebo priamo plnoletému dieťaťu bez rozhodnutia súdu, je na vzájomnej dohode rodiča a oprávnenej osoby dospieť k zmene tejto dohody (častokrát len ústnej). Návrh na zníženie výživného musí obsahovať predovšetkým označenie povinného rodiča, ktorý žiada o zníženie výživného a ktorý sa v tomto konaní nazýva navrhovateľ, a to menom, priezviskom, bydliskom, zamestnaním, štátnym občianstvom, a označenie dieťaťa, ktorý sa v tomto konaní nazýva odporca.
V návrhu musí povinný rodič uviesť, na základe akého rozhodnutia bola naposledy určená vyživovacia povinnosť a v akej výške. Následne by mal presne špecifikovať, v čom sa jeho možnosti a schopnosti zmenili do takej miery, že odôvodňujú zníženie výživného. Tiež musí uviesť, v akej výške je v súčasnosti schopný platiť výživné. Svoje tvrdenia musí doložiť dôkazmi (stačia fotokópie, ak sa súd bude chcieť oboznámiť s originálmi dokladov, vyzve rodiča na ich predloženie). Súdu sa za takéto konanie neplatí nič, keďže konania vo veciach vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi sú od súdnych poplatkov oslobodené. Náklady však môžu vzniknúť aj pri dokazovaní súdu.
Právo a súdny postup
Pokiaľ je dieťa maloleté, tak je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko. Čiže ak dieťa už nie je maloleté, posúdenie sa vykoná v rámci súdneho procesu o zmene vyživovacej povinnosti. Ak bola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím, zrušenie alebo zmenu vykoná súd; ak nebola určená súdnym rozhodnutím, nie je čo rušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil, že výživné je osobným právom dieťaťa a zákonná vyživovacia povinnosť rodičov trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Doposiaľ určené výživné môže zostať v platnosti, kým sa nezmenia podmienky a súd tak nezačne konanie o zmene výživného. Podľa § 78 Zákona o rodine sa zmenu vyživovacej povinnosti možno domáhať na návrh, ak sa zmenia pomery.
Rôzne praktické situácie a odporúčania
- Ak dieťa nadobudlo plnoletosť a nie je schopné sa uživiť, pokračuje vyživovacia povinnosť rodičov podľa zákona.
- Ak dieťa ukončí štúdium a má dokumenty (výučný list, maturitné vysvedčenie, diplom), vyživovacia povinnosť zvyčajne zaniká, ak dieťa nie je ešte schopné sa zamestnať; zánik alebo zrušenie rozhodnutia sa vždy rieši súdnou cestou.
- Návrh na zníženie výživného by mal obsahovať jasné dôvody zmeny pomerov a mal by so sebou priniesť dôkazy o aktuálnych možnostiach platobných možností povinného.
- Exekúcia na výživné môže pokračovať aj po zmene výživného; nová výška platného výživného platí odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zmene výživného. Exekútor môže pokračovať v exekúcii podľa platného rozhodnutia, až kým nie je zvolená nová výška.
- V prípade neplatenia výživného môže oprávnený podať trestné oznámenie podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a zároveň sa domáhať vymoženia výživného formou exekúcie; v určitých situáciách môže nastať aj zastavenie exekúcie po splnení dlhovej povinnosti.
Príklad z judikatúry a praktické poznámky
V niektorých prípadoch súd potvrdí, že wysokość vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa je stále nutná a že zníženie nie je opodstatnené, ak potreby dieťaťa a majetkové pomery rodičov tak považujú za primerané. V iných prípadoch súdy uznajú potreby dieťaťa a zhodnotia, že rodič by mal prispievať aj za posledné obdobie, kým dieťa nie je schopné sa samostatne živiť. Rozhodnutia súdov zdôrazňujú, že výživné je predovšetkým starostlivosťou o dieťa a že zmena pomerov musí vychádzať zo skutočných zmien v reálnom živote.
tags: #zamietnutie #znizenia #vyzivneho #na #plnolete #dieta