Snaha vyhovieť deťom a dať im všetko po čom túžia, nekonečné hodiny v práci, starostlivosť o domácnosť a povinnosti s ňou spojené, chuť stráviť aspoň chvíľu s priateľmi alebo o samote. Téma vyhorenia sa popravde skôr spája so zamestnaním a veľkým pracovným nákladom, ktorý dlhodobo nesieme a ktorý si vyžiada svoju daň v podobe fyzických a psychických ochorení. Nemáme nekonečnú studňu energie, bez ohľadu na to, ako veľmi by sme si to želali pre svoje deti. Syndróm vyhorenia je skutočný a vážny stav a môže sa prihodiť hocikomu z nás.
Prieskum vo Veľkej Británii odhalil, že až 45 % rodičov sa cíti vyhorených a štúdia Oxfordskej univerzity zistila, že úroveň stresu, úzkosti a depresie sa u rodičov počas pandémie zvýšila. Mnohí prišli o zamestnanie a strata príjmu stres len zvýšil. Výskum v USA tieto čísla prekročil a prináša šokujúce zistenie. Je výsledkom dlhodobého stresu, pri ktorom požiadavky kladené na jednotlivca prevažujú nad jeho schopnosťou splniť očakávania. Rodičovské vyhorenie ovplyvňuje aj partnerské/manželské vzťahy. Zrejme sa u vás zvyšuje napätie, konflikty a nedorozumenia. Vzťah nie je prioritou a často sa rozpadá.
Rodičovské vyhorenie postihuje nielen rodičov, následky pociťujú aj deti. Veľmi intenzívne vnímajú emocionálne rozpoloženie svojich rodičov a môžu sa cítiť vylúčené, zanedbávané alebo prehliadané. Často sa potom snažia upútať vašu pozornosť, možno niekedy aj negatívnym spôsobom. Deti nedokážu pokojne sedieť, bývajú nadmieru smutné, nepočúvajú, robia opak toho, čo od nich žiadame, ale môžu skĺzať aj k agresii, bitke a výsmechu. Syndróm vyhorenia nám neumožní byť takým rodičom, ako by sme si priali, tým najlepším pre svoje deti.
Najdôležitejšie je uznať, že mnohé z problémov, ktorým čelíme nemôžeme nijako ovplyvniť, ani vyriešiť. Preto je tou najrýchlejšou a najefektívnejšou cestou požiadať o pomoc. Obráťme sa na rodinu, susedov, priateľov a povedzme im, aby nám postrážili deti, zobrali ich von, dali na ne pozor. Musíte mať aspoň krátku prestávku, musíte si vydýchnuť. Zamerajte sa na seba a tak, ako sa chcete postarať o deti, postarajte sa aj o seba. Dovoľte si prežívať pocity, ktoré máte, prijmite ich a nesnažte sa o dokonalosť. Ste len človek, zraniteľný a omylný.
Vyskúšajte metódu mindfulness a cielene sa počas dňa zameriavajte na špecifické veci. Využite akýkoľvek okamih ticha a pokoja, aby ste znížili svoj stres. Pomôžete tak aj emocionálnemu a mentálnemu prežívaniu detí. Niekedy však oddych a mentálna relaxácia nepomôžu. Rodičia, ktorí trpia vážnym vyhorením, by mali požiadať o odbornú pomoc. Nie každý má to šťastie na láskyplné a bezpečné detstvo, plné istoty a podpory zo strany rodičov.
Mnohí z nás si prešli bolestivým obdobím, kedy nám rodič nebol schopný poskytnúť čo sme ako deti potrebovali. Alebo ste len priveľmi empatický človek a chcete pochopiť, prečo sa vaša kolegyňa zloží zakaždým, keď čelí kritike, alebo sa niekto nechá využívať hoci vie, že ho využívajú. Korene treba hľadať v detstve, a síce v dysfunkčnej rodine, od ktorej sa nevhodnému a škodlivému spôsobu živote učíme. Traumatické udalosti sú pre dieťa z dysfunkčnej rodiny na dennom poriadku. Nikdy nevie čím nahnevá rodičov, kedy dostane vynadané a najmä za čo. Nemôže sa na nich obrátiť pre pomoc, radu alebo podporu. Cíti sa osamotené, stratené a nemilované.
Dysfunkčná rodina a prejavy u dieťaťa
Psychoterapeutka Shagoon Maurya definuje detstvo v toxickej rodine ako obdobie s neblahými a trvalými následkami, počas ktorého si dieťa osvojí škodlivé návyky a spôsoby, negatívne ovplyvňujúce jeho budúci život. Dieťa sa v takejto rodine snaží prežiť ako najlepšie vie, a pretože primárne hľadá vinu u seba, začne sa cítiť zlé a nehodné lásky. Namiesto bezpečného detstva, kde by skúmalo vlastné záujmy a potreby, sú v popredí záujmy rodiča.
Rodičia sa ho snažili riadiť, kontrolovať, aby spĺňal ich predstavu dokonalého dieťaťa. Neváhali kritizovať, zosmiešňovať, trestať či zanedbávať jeho emocionálne potreby, alebo naopak prehnane chrániť. Dysfunkčná rodina si nenačúva, nekomunikuje efektívne, v popredí nie je riešenie problémov ale ego každého jeho člena. Traumatické udalosti sú pre dieťa z dysfunkčnej rodiny na dennom poriadku. Nikdy nevie čím nahnevá rodičov, kedy dostane vynadané a najmä za čo.
Spôsob, akým sa prejavujeme, ukazuje všetko o našom detstve. Prostredie, v ktorom sme vyrastali, formuje našu osobnosť a pohľad na svet. V prípade dysfunkčnej rodiny je pravdepodobné, že si človek do budúcna osvojí tieto spôsoby chovania a komunikácie.
1) Ospravedlňuje sa aj za veci, ktoré nezavinil. Človeka z dysfunkčnej rodiny spoznáte podľa toho, že sa neustále ospravedlňuje - a to aj za veci, ktoré nemal ako ovplyvniť a nezavinil. Je tomu tak preto, že naň v detstve hádzali zodpovednosť za veci, za ktoré nemohol; napríklad za náladu rodiča, vyvádzanie mladšieho súrodenca a podobne. Z toho dôvodu sa naučí cítiť vinu za všetko zlé, čo sa okolo neho deje a obviňuje sa aj za chyby okolia.
2) Ignoruje či ospravedlňuje nevhodné správanie. Dysfunkčná rodina tvorí dysfunkčné vzťahy; dieťa odpozoruje tento model komunikácie a spolunažívania, a zopakuje ho vo svojich partnerstvách. Z toho dôvodu sú aj jeho vzťahy dysfunkčné, toxické, neúctivé, plné nepochopenia a napätia. V detstve nepoznalo čo znamená rešpekt a nepodmienená láska. Láska a náruč boli vždy podmienené poslušnosťou. Terapeutka Heather Timm tvrdí, že dieťa v dysfunkčnej rodine bolo milované len ak spĺňalo predstavu, ktorú rodičia mali a trestané za opak. Naučilo sa, že bude milované ak bude robiť všetko tak ako chcú oni, a to si prináša do partnerského vzťahu.
3) Prehnane všetko rieši, vrátane toho, ako bude pred ostatnými vyzerať. Človeka z dysfunkčnej rodiny spoznáte podľa toho, že si sám vytvára problémy. Prehnane nad všetkým premýšľa (overthinking), až nájde problém pre každé riešenie. Vidí a tvorí problémy aj tam, kde nie sú. Najdôležitejšie pre neho je, aby pred ostatnými vyzeral dobre, bezchybne - musí sa cítiť prijatý a milovaný, od toho závisí jeho sebahodnota. Dlhodobo si vyčíta nevhodnú reakciu či slová.
4) Obetuje seba a vlastnú sebahodnotu pre lásku. Dysfunkčná rodina sa vyznačuje tým, že si dieťa musí lásku a prijatie zaslúžiť. Z toho dôvodu sa obetuváva, nevie odmietnuť aj na úkor seba a svojich potrieb, pretože sa bojí straty lásky a obľúbenosti. Ocitáva sa v situáciách, ktoré mu nie sú príjemné, necháva sa ponižovať, využívať dokonca zneužívať (a to aj sexuálne).
5) Stagnuje, nemá ambície a bojí sa posunúť vpred. Z pocitu viny za veci, za ktoré nemá zodpovednosť, je človek z dysfunkčnej rodiny úzkostný a bojazlivý skúšať nové veci a teda posúvať sa vpred. Obyčajne stagnuje v kariére aj osobnom živote na jednom mieste, bojí sa vyjsť z komfortnej zóny, a z chýb sa učiť. Je značne podhodnotený; môže byť inteligentný a šikovný, ale z dôvodu strachu zo zlyhania robí veci pod úroveň svojich schopností.
6) Má zdravotné problémy spôsobené dlhodobým napätím. Pokiaľ poznáte človeka, ktorý má neustále zdravotné problémy bez zjavnej príčiny (migrény, tráviace ťažkosti, bolesti kĺbov a svalov, stuhnuté svaly a iné), je pravdepodobné, že prežíva dlhodobé napätie. Dieťa z dysfunkčnej rodiny vyrastá v neustálom nebezpečenstve, čoho dôsledkom je neustály strach, stres a napätie. V takomto stave je dlhé roky, v podstate od narodenia. Telo po pár rokoch nezvláda vypätie organizmu, preto začne signalizovať problém prostredníctvom zdravotných problémov.
7) Je uzavretý, nevyjadruje čo si myslí a čo prežíva. Predstavme si dieťa, ktoré si muselo vybrať medzi láskou rodiča a slobodným prejavom svojej osobnosti. Vždy, ak prejavilo svoje prirodzené ja bolo trestané a neprijaté. Dieťa si vždy vyberie lásku rodiča, preto seba poprie. Dlhé roky sa snaží získať lásku rodiča pričom svoje potreby a emócie ignoruje a tlmí. Celú svoju osobnosť vystavia podľa toho, akého ho chce mať rodič. To znamená, že nie je autentický človek. V dospelosti preto zisťuje, že nevie kto je, nemá vlastnú identitu, ale riadi sa názormi druhých. Nevyjadruje čo skutočne cíti a myslí si, pretože sa naučilo, že to nie je bezpečné; dieťa už v detstve zistilo, že sa nemôže v prípade potreby či problému obrátiť na rodinu, skôr dostane trest než podporu.
8) Vysoká pravdepodobnosť vzniku závislostí a sebapoškodzovania. Aj preto dochádza k závislostiam a sebapoškodzovaciemu chovaniu. „Deti, vyrastajúce v toxickom prostredí nikto nenaučil spracovať a vyjadriť emócie zdravým spôsobom.“ Emócie sú tak silné, a oni nevedia čo s nimi, a preto potrebujú uvoľnenie a zabudnutie, a za týmto účelom sa obrátia k drogám či alkoholu. Medzi sebapoškodzovacie správanie patrí aj prejedanie sa, fajčenie, spôsobovanie fyzickej bolesti či iné správanie, nevhodne vplývajúce na zdravie človeka. Štúdie potvrdili súvislosť traumatických udalostí s rizikom vzniku závislostí.
9) Zachraňuje druhých a pomáha, aj keď sa o to nikto neprosí. Ak máte vo svojom okolí človeka, ktorý priskakuje každému na pomoc hoci ho o to nikto nestojí, je veľmi pravdepodobné, že pochádza z nezdravej rodiny. Takéto dieťa je naučené, že sa o niekoho stará, hasí oheň, ktorý nezaložilo, má zodpovednosť za súrodencov ale aj náladu rodiča. Je záchrancom, pretože sa ním v toxickej rodine naučilo byť. Pomáha a dáva nevyžiadané rady, aj keď o to nikto nestojí.
10) Prehnane si vyčíta chyby, neodpúšťa si. Dieťa, ktorému bola za chyby odňatá láska, si v dospelosti samo vyčíta chyby viac než je zdravé. V dospelosti zisťuje, že nevie, ako sa nad chybu povzniesť. Deti z dysfunkčných rodín pôsobia v spoločnosti vážne a neopozdávajú sa. Empatia a láskavosť k sebe aj k ostatným sú kľúčom k zlepšeniu situácie.
Prijatie a pomoc ako cesta von
Empatia a súcit sú pri práci s ľuďmi s týmto pozadím kľúčové. Ak sa prejavy nezáujmu o dieťa objavia, je dôležité nepodľahnúť presvedčeniu, že problém zmizne s časom. U teenagerov a mladších deťí môže byť prospešné zapojenie odborníkov a rodiny do terapeutických aktivít, ktoré posilnia vzťah k obom rodičom a podporia zvládanie emócií. Niekedy je užitočné využiť krátkodobú oporu zo strany priateľov alebo susedov, aby rodič získal potrebný oddych a vniesol do rodiny nový rytmus a nádej.
Rodičovský vyhorenie a problémy v rodine úzko súvisia s tým, ako vníma dieťa svet a ako k nemu pristupujú rodičia. Správne nastavené hranice, otvorená komunikácia, podpora a bezpečná atmosféra môžu prispieť k posilneniu vzťahu a znižovaniu negatívnych dopadov rozvodov na deti. Deti potrebujú istotu a láskavý, nepodmienený prístup zo strany oboch rodičov. V prípade potreby treba vyhľadať odbornú pomoc a zapojiť do procesu aj ďalších členov rodiny a komunity.
Riešenie spočíva aj v informovaní sa o právach a možnostiach, ktoré majú rodičia v rámci súdnych a sociálnych mechanizmov: obmedzenie alebo zákaz styku, návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, zmena zverenia do starostlivosti a ďalšie postupy. Súd skúma najlepší záujem dieťaťa a môže nariadiť znalecké dokazovanie, aby bolo možné lepšie porozumieť vplyvu rodinného prostredia na dieťa.
Na Slovensku aj v ďalších krajinách existujú pravidlá a odporúčania, ktoré smerujú k zachovaniu kontaktu dieťaťa s oboma rodičmi za každú cenu, ak to neruší psychické a fyzické zdravie dieťaťa. Dôležité je vytvárať prostredie, v ktorom dieťa cíti bezpečie a má možnosť vyjadriť svoje pocity a potreby bez strachu z trestu alebo odmietnutia.
Praktické poznámky pre rodičov a inštitúcie
- Ak dieťa prejavuje zmeny v správaní, sledujte dlhšie obdobie: plač, apatia, polevenie vo vzťahu k spolužiakom, zhoršené hodnotenia, podráždenosť a trvalé negatívne emócie. - Všímajte si signály stresu a ponúknite dieťaťu bezpečný priestor na vyjadrenie pocitov. - Hľadajte pomoc odborníkov (psychológ, psychoterapeut, sociálny pracovník) a zapojte rodinu, priateľov a komunitu do zabezpečenia podporného prostredia. - Nezabúdajte ani na seba: pravidelná psychohygiena, odpočinok a podpora pre rodičov je kľúčová pre zdravé rodičovstvo a blaho celej rodiny.