Rodičovstvo je jedným z najkrajších období života, je to však tiež čas plný prekvapivých momentov. Témou, ktorej sa dostáva veľká pozornosť, je detská stolica. Mnoho rodičov býva znepokojených neobvyklým vzhľadom stolice svojho dieťaťa a často v ňom hľadajú prvé príznaky choroby.
Frekvencia stolice u dojčených a nedojčených detí
Plne dojčené dieťa nemusí mať stolicu niekoľko dní, dokonca až dva týždne, pričom sa nejedná o zápchu. U nedojčených detí závisí frekvencia stolice od typu mlieka a taktiež od celkového príjmu tekutín. Základom je zabezpečiť dieťatku dostatočný príjem tekutín, okrem prijímaného mlieka. Vhodnou voľbou môže byť prevarená a vychladená dojčenská voda.
Je úplne normálne, ak má bábätko v prvých týždňoch alebo mesiacoch stolicu niekoľkokrát denne. Ale tiež je v poriadku, ak ju nemá 7-10 dní v prípade, že sa bábätko cíti viditeľne dobre. Dôležité je, aby dieťa prospievalo a nebolo dehydrovatané (dosahuje váhové a hmotnostné prírastky, má okolo 6 - 8 precikaných plienok za deň, moč je svetlý a nepáchne). Pokiaľ nie je bábätko plačlivé, nervózne a nemá problém vytlačiť stolicu, v tom prípade je frekvencia stolice raz za 3 dni v poriadku a nie je dôvod na obavu.
Frekvencia stolice u bábätka je veľmi individuálna záležitosť. Tabuľkové hodnoty sú vždy len orientačné. U novorodenca sa napríklad prvej stolice po narodení dočkáte približne po 36 hodinách. Hovorí sa jej smolka. Tvrdá stolica u novorodenca môže byť takisto príznakom dojčenskej zápchy. Rozličná frekvencia stolice je u detí dojčených materským mliekom a u detí kŕmených náhradou - umelým mliekom. Ak je bábätko ďalej dojčené materským mliekom, kakať môže po každom jedle a štandardom sú aj približne 3 stolice za deň. Pokojne sa môže stať, že nekaká aj 7 či 10 dní alebo kaká 5-krát za deň a nie je to žiadny problém. Ak sa u dieťaťa neprejavujú ťažkosti, nie je dôvod na paniku. Bábätko kŕmené umelým mliekom by malo kakať priemerne 2-krát za deň. Pri zápche je dôležité si všímať aj to, akú konzistenciu stolica má. Pri umelom mlieku je konzistencia tuhšia. Postupne sa frekvencia vyprázdňovania u bábätka stabilizuje okolo 4. až 6. mesiaca. Bežné sú priemerne dve stolice za deň. U detí od štyroch rokov jedenkrát za deň.
Stolica dojčených detí môže byť 1x za týždeň, ale aj 8x za deň, v každej plienke - môže byť horčicová, žltá, hrudkovitá, tzv. "praženicová". U detí na umelom mlieku môže byť stolica tiež viac krát za deň, ale nemala by byť menej ako aspoň 1x za 3 dni.
Konzistencia a farba stolice
Konzistencia stolice výlučne dojčeného bábätka môže byť riedka, hustá, kašovitá. Ak je bábätko výlučne dojčené, nemala by byť formovaná. Tzv. „praženicová“ stolica nie je konečný cieľ dojčenia. Podstatné je, ako sa bábätko správa. Ak je spokojné, dobre priberá a dobre, výdatne sa dojčí, tak nie je potrebné robiť nič.
Zafarbenie stolice - kedy je pre rodičov bábätiek zdrojom obáv? Okrem nesprávnej konzistencie, typickej pre zápchy alebo hnačky, pôsobí znepokojivo takisto neštandardné, napr. zelené sfarbenie stolice. Stáva sa témou diskusií s ostatnými rodičmi, často aj dôvodom lekárskych konzultácií. Ako zelená stolica bábätiek vyzerá? Neexistuje tu žiadne pravidlo, môže byť tmavozelená, ale tiež čiernozelená, sivozelená, alebo dokonca žltozelená, môže obsahovať hrudky, ale nemusí. Dôležité je, že takto sfarbený obsah plienky nie je sám osebe dôvodom na obavy.
Zelené sfarbenie stolice je spôsobené prítomnosťou prirodzených žlčových kyselín vylučovaných do tráviaceho traktu. Ide o zlúčeniny prirodzene produkované v pečeni, ktoré uľahčujú trávenie tukov. Sú nevyhnutné pre to, aby dieťa mohlo v tele správne využívať tuky z potravy. Vplyvom baktérií v tráviacom trakte podliehajú žlčové kyseliny rôznym premenám, ktorých výsledkom sú zeleno sfarbené zlúčeniny.
Farba stolice sa môže meniť počas prerezávania zúbkov. Rast zubov je fyziologický stav, ktorý môže sprevádzať okrem iného práve zelená stolica. Zvýšená produkcia slín a prehĺtanie môžu mať u dojčaťa za následok riedku stolicu, ktorej sfarbenie môže byť iné než obvykle. Zelený obsah plienky môže byť tiež dôsledkom oxidácie stolice dieťaťa pôsobením vzduchu, ak dieťa nebolo dlhší čas prebalené, alebo ho môže spôsobiť strava dieťaťa.
U dojčených detí môže zelená, vodnatá a spenená stolica svedčiť o nesprávnej technike dojčenia. Ak dieťa saje z prsníka príliš krátko alebo ak matka príliš skoro ponúkne dieťaťu mlieko z druhého prsníka, dostáva bábätko predovšetkým tzv. predné mlieko. Aby dieťa dostalo predné aj zadné mlieko, malo by jedno dojčenie trvať aspoň 10 minút. Niekedy sa tiež stáva, že je zelené kakanie bábätka spôsobené tým, že matka pije bylinné čaje s obsahom senovky na podporu laktácie. Táto zložka môže prechádzať do mlieka a stimulovať vylučovanie pankreatickej šťavy, žlčových kyselín a ovplyvňovať rytmus vyprázdňovania dieťaťa. Takisto v prípade, že dieťaťu podávame doplnky železa, môžeme zapríčiniť sčernenie alebo zozelenanie stolice. Ide o celkom prirodzený jav súvisiaci s oxidačnými vlastnosťami tejto látky.
Príčin zelenej stolice u bábätka, ktoré dostáva dojčenské mlieko, môže byť hneď niekoľko. Môže byť spôsobená rýchlejším črevným tranzitom, t. j. skrátením času, za ktorý potrava prejde tráviacou sústavou dieťaťa. Stáva sa to, ak dieťa dostáva potraviny, ktoré sú preň obzvlášť ľahko stráviteľné, napr. dojčenské mlieko s obsahom hydrolyzovanej bielkoviny alebo zmesi aminokyselín. Tieto produkty sa z tráviaceho traktu vstrebávajú rýchlejšie, takže na strávenie pokrmu treba menej žlčových kyselín. Nevyužitá časť týchto kyselín sa dostáva do čreva a odchádza so stolicou, ktorú sfarbí zeleno. Aj po konzumácii dojčenského mlieka, ktoré obsahuje oligosacharidy materského mlieka (HMO) alebo galakto- a fruktooligosacharidy (GOS/FOS), sa u niektorých detí spočiatku môže objavovať zelenkastá stolica. Ani v tejto situácii však nie je dôvod na obavy. Je to spôsobené zmenou črevnej mikroflóry (mikrobióty) a rýchlejším črevným tranzitom, pričom tieto zmeny sú pre brušká dieťatiek prospešné. Obohatenie dojčenského mlieka o železo, t. j. zložku, ktorá je veľmi dôležitá pre správny vývoj dieťaťa, môže takisto viesť k zmene farby stolice, a to v dôsledku už zmienených prirodzených oxidačných vlastností železa.
U detí, ktoré už v strave prijímajú iné zložky než mlieko, môže byť zelená stolica spôsobená zaraďovaním intenzívne zelených potravín. Medzi ne patrí napríklad špenát, brokolica a kel, ktoré obsahujú prirodzené zelené farbivo chlorofyl. Táto zložka môže pri odchádzaní z tela sfarbiť stolicu do zelena.
Zdravá stolica dieťaťa je žltej, zelenej, hnedej, oranžovej, farby s malými hrudkami pripomínajúcimi horčicu alebo arašidové maslo. Dieťa kaká raz za deň, alebo niekoľkokrát denne. Ak je dieťa spokojné a papá neznamená, že má zápchu. Ak kaká viackrát denne neznamená hnačku.
Kedy sa obávať a čo robiť?
Pokiaľ nie je bábätko plačlivé, nervózne a nemá problém vytlačiť stolicu, v tom prípade je frekvencia stolice raz za 3 dni v poriadku a nie je dôvod na obavu. Ak má bábätko bolesti, je to stresujúce pre celú rodinu. Zápcha dojčatá dokáže poriadne potrápiť. Až polovicu novonarodených bábätiek a dojčiat trápi grckanie. Keď sa bábätko narodí, je jeho trávenie veľmi krehké a citlivé, ešte len dozrieva.
Zápcha u bábätiek - dojčiat či batoliat patrí k pomerne častým problémom. Podobne ako u dospelých sa zápcha prejavuje zastavením alebo radikálnym znížením frekvencie vyprázdňovania. Aj u detí tento stav vyvoláva pocit výrazného diskomfortu. Bolesti bruška, strata chuti do jedla, plačlivosť či horší spánok. To všetko môže mať na svedomí zápcha u bábätka. Ako sa prejavuje? Dôvodov, prečo sa bábätko nemôže vykakať je naozaj veľké množstvo. V prípade dojčiat či batoliat často ani nie je možné samotnú príčinu odhaliť, no vo viac ako 90 % prípadoch sa vyskytuje práve funkčná zápcha. Táto forma zníženej frekvencie vyprázdňovania je zvyčajne zapríčinená životosprávou, stravovacími návykmi, nedostatočným príjmom tekutín či zmenami v jedálničku. Len obyčajný prechod z materského mlieka na umelé mlieko môže vyvolať zápchu, pretože tráviace procesy v žalúdku sa musia prispôsobiť tráveniu umelej mliečnej formuly, čo môže nejakú dobu trvať. Na druhej strane však výskyt zápchy nemožno podceniť. Zvlášť, ak sa tento stav opakuje. Môže ísť o chorobnú zápchu, resp. chronickú. Táto forma zápchy má organickú príčinu. Je vhodné vyšetrenie u lekára. Za organickú príčinu zápchy u bábätka možno považovať alergie (lepok, laktóza, konkrétna potravina) alebo ochorenia, ako cystická fibróza, ochorenie štítnej žľazy, Hirschsprungova choroba. Je potrebné si uvedomiť, že tráviaci systém u bábätka je citlivý a postupne sa vyvíja. Zlepšujú sa aj procesy vyprázdňovania. Niekedy za zápchou u detí stoja aj psychologické príčiny. Môže ísť o stresové situácie, pocit strachu, negatívny zážitok. U menších detí môže tiež zápchu spôsobiť strach z vyprázdňovania.
Symptómy zápchy u bábätka sa väčšinou spájajú s ich nespokojnosťou a podráždením. Tým, že žalúdok nepracuje správne a dieťatku sa nedarí vyprázdniť, objavujú sa príznaky, ktoré môžu jasne poukazovať na problém so stolicou. Ak bábätko nekaká dlhšie ako 3 dni, odporúča sa sledovať jeho správanie, príjem potravy a jeho reakcie. Najdôležitejšie je týmto stavom predchádzať. To znamená, že najlepším liekom na zápchu je prevencia. Z hľadiska funkčnej hnačky u bábätiek je to primárne úprava jedálnička a pravidelnosť stravy. Pri dojčení, ale aj neskoršom zaraďovaní príkrmov je ideálne si všímať, ktoré potraviny bábätku môžu škodiť.
Čo na zápchu u bábätka?
- Zvýšenie prísunu tekutín (napr. aj feniklový čaj)
- Zaradiť do jedálnička potraviny bohaté na vlákninu (ovocné šťavy - jablko, slivka, hruška)
- Zmena umelého mlieka (pozn. v prípade, že používané umelé mlieko dieťa zapeká - ideálne je siahnúť po umelom mlieku s obsahom probiotík)
- Pomoc pri vyprázdňovaní za pomoci rektálnej rúrky
- Glycerínové čapíky
- Jemná masáž bruška za pomoci detského olejčeka
- Teplý kúpeľ alebo priloženie teplej plienky na bruško
- Hojdavý pohyb alebo cvičenie s dieťatkom
Zelená stolica je pomerne častý jav, a ak je dieťa veselé a správne priberá, nie je dôvod na obavy. Ak sa však obvyklé správanie vášho dieťaťa zmení, je vždy dôležité dieťatko dôslednejšie pozorovať. Platí to takisto pre zelené sfarbenie obsahu plienok. Zelená stolica je u dojčiat pomerne častá a väčšinou nepredstavuje problém. Môže súvisieť s rýchlejším trávením, zmenou stravy alebo dojčením. U dojčených detí je zelená stolica bežná, najmä ak bábätko prijíma viac predného mlieka. Áno, niektoré druhy dojčenskej výživy môžu spôsobiť nazelenalé sfarbenie stolice. Normálna zelená stolica býva kašovitá a bez zápachu. Zelená hnačka môže byť spôsobená vírusom, nevhodnou stravou alebo potravinovou intoleranciou.
Probiotiká a ich úloha pri trávení
Veľmi dobré skúsenosti máme tiež s čajmi, ktoré sú vhodné pre bábätka od prvého týždňa života. Feniklový čaj pôsobí priaznivo pri problémoch s nadúvaním, zlepšuje trávenie a podporuje chuť do jedla. Rumanček je vhodný pri tráviacich ťažkostiach spojených s problematickým vyprázdňovaním. Vhodnou voľbou sú taktiež probiotiká s obsahom bakteriálneho kmeňa Bifidobacterium animalis subsp. lactis BB-12®. BB-12 môže priniesť výrazné zlepšenie tráviacich ťažkostí vrátane pravidelného vyprázdňovania. Navyše produkuje látky, ktoré pomáhajú tráviť črevný obsah, zlepšujú črevnú peristaltiku, spevňujú sliznicu čreva a zjemňujú stolicu, ktorá sa následne ľahšie vylučuje.
Od 3 mesiacov života dieťaťa je možné použiť probiotiká Laktobacilky baby, ktoré sú v práškovej forme.
Ako fungujú probiotiká
Pri dojčenských kolikách je vhodné pridať probiotiká 1x denne - Probiofix baby, Biogaia, Dophilus infant.... Pri zvýšenej plynatosti podávať - Espumisan, alebo Sab simplex, Baby calm... ak bolesti bruška neprestávajú, radšej navštívte našu ambulanciu, ev. nás kontaktujte, poradíme Vám.
Čo je "zadné mlieko" a ako súvisí so stolicou?
Čo sa týka „zadného mlieka“, zdá sa, že tento termín spôsobuje viac problémov a že vôbec nepomáha porozumieť dojčeniu. Už len preto, že sa vôbec nedá paušálne povedať, ktoré mlieko je „zadné“. Keď dojčíte napríklad z pravého prsníka, bábätko zaspí a zobudí sa o 10 minút a vy ho znovu priložíte na pravý prsník, aké mlieko bude bábätko piť: „predné“ či „zadné“? Každé mlieko obsahuje aj tuk, aj ostatné látky, ktoré bábätko potrebuje. Všetko mlieko, ktoré bábätko pije, je dôležité a vzácne, a ak dostatočne priberá, tak to netreba riešiť. Svojím zložením a vzhľadom je materské mlieko jedinečné a odlišuje sa: • od matky k matke • od jedného kŕmenia k druhému • od jedného dňa na druhý • v priebehu jedného dojčenia • podľa počtu detí a podobne.
Mnohí ľudia si práve pre nezmyselné rozdeľovanie mlieka na „predné“ a „zadné“ myslia, že „predné“ mlieko je menej kvalitné alebo že treba, aby bábätko bolo na prsníku čo najdlhšie, aby sa „dostalo k zadnému mlieku“. Omnoho dôležitejšie než sústrediť sa na „zadné“ mlieko, je sústrediť sa na to, aby bábätko na prsníku pilo, pretože to, že bábätko je na prsníku prisaté ešte nemusí znamenať, že pije, a ak nepije, tak nielenže nepije „zadné“ mlieko, ale nepije vôbec žiadne mlieko. Naopak, aj „predné“ mlieko obsahuje to, čo k svojmu rastu potrebuje, ak je bábätko dostatočne dojčené. Podstatné teda je, že bábätko na prsníku pije mlieko. Nemá zmysel vytvárať pravidlá o tom, či dojčiť z jedného prsníka alebo či pri ďalšom dojčení začínať z rovnakého prsníka alebo ponúknuť druhý. Takéto pravidlá nie sú pre dojčenie dobré. Dôležité je sledovať pitie bábätka na prsníku a ak pije, pije aj so stláčaním a prsník „dopije“ (či už ani so stláčaním nepije), potom mu je dobré ponúknuť druhý prsník - a je jedno, či sa to udeje už počas jedného dojčenia alebo až pri druhom dojčení, alebo či pri dojčení viackrát prsníky vystriedate. Dôležité je pitie bábätka, striedanie prsníkov je až dôsledkom toho, ako pitie vyzerá. Ak bábätko po „dopití“ jedného prsníka už o druhý nejaví záujem a je spokojné, tak mu ho netreba vnucovať. Ak chce, pokojne môže piť aj z druhého. Ak mu pri ďalšom dojčení ponúknete prvý prsník a ono bude piť, tak je to v poriadku - a kedykoľvek prejaví záujem o druhý, tak je dobré mu umožniť piť aj z druhého. To, ako to bude pri konkrétnych dojčeniach vyzerať, sa môže meniť aj v priebehu jednotlivých dní a týždňov, takže aj preto nie je dobré držať sa nejakého pravidla len preto, že si človek dané pravidlo vytvoril. Jedno je ale isté, „zadné“ mlieko (nech už tento termín znamená čokoľvek) netečie o nič ťažšie ako „predné“ mlieko. Bábätko sa nemusí o nič viac namáhať, aby pilo „predné“ či „zadné“ mlieko. Celé je to o toku mlieka. Bábätká pijú, ak je tok mlieka dostatočný, a zaspávajú alebo sú nespokojné, ak je pomalý.
Dokrmovať dieťatko umelým mliekom len na základe „zelenej“ stolice nie je podložené žiadnymi vedeckými dôkazmi. Je úplne v poriadku, ak má dobre pijúce, dobre priberajúce a vo všeobecnosti spokojné dieťaťa zelenú stolicu. Ak má zelenú stolicu dieťa, ktoré dobre nepije a dobre nepriberá, problémom nie je zelená stolica, ale nedostatočné dojčenie a v takom prípade nie je riešením dokrmovanie, obzvlášť nie bez toho, aby sa v prvom rade podnikli kroky na zvýšenie tvorby mlieka a na to, aby bábätko začalo piť viac materského mlieka.
Laktózová intolerancia a alergia na bielkovinu kravského mlieka
Intolerancia laktózy je enzymatická porucha, pri ktorej nepostačuje alebo chýba enzým laktáza, ktorý štiepi mliečny cukor - laktózu na jednoduchšie cukry. Laktóza je cukor, ktorý sa nachádza v mlieku a je veľmi dôležitý pre správny vývoj bábätka. Laktózová intolerancia sa stala populárnou nesprávnou diagnózou pre „bolesti bruška“ alebo pre stolicu, ktorá je zelená, s hlienmi, či prímesou krvi. Samotná „bolesť bruška“ či vodnaté, strieľajúce stolice nie sú dôvodom na diagnózu laktózovej intolerancie, špeciálne nie v situácii, keď ide o dlhotrvajúci problém. A navyše pri laktózovej intolerancii by úplne stačilo, aby sme bábätku dávali chýbajúci enzým (laktáza sa dá bežne kúpiť) a problém by sa vyriešil. Ale celá vec je komplikovanejšia, pretože pri dojčenom dieťati nemá zmysel uvažovať o primárnej laktózovej intolerancii a ak by išlo o sekundárnu laktózovú intoleranciu (napríklad po hnačkách dieťaťa), tak v takýchto situáciách stačí počkať, ďalej dojčiť a laktáza opäť začne plniť svoju funkciu.
S laktózovou intoleranciou sa často zamieňa jedna príčina bolesti bruška, ktorá je oveľa pravdepodobnejšia: alergia na bielkovinu kravského mlieka. Ale aj keby bábätko malo alergiu na bielkovinu kravského mlieka, tak riešením nie je skončiť s dojčením. Naopak. Riešením je pokračovať v dojčení a keby to bolo skutočne indikované (a napríklad hlien v stolici na toto nie je indikáciou), tak môže matka zo svojho jedálnička dôsledne vylúčiť potraviny obsahujúce kravské mlieko a ďalej dojčiť. Ale na toto by musel byť dobrý dôvod a takýto krok treba podniknúť len v minime prípadov a len ak je to skutočne potrebné. Vo všeobecnosti je totiž dobré, že sa v materskom mlieku objavujú rozličné bielkoviny, pretože pripravujú dieťatko na prijímanie potravy v budúcnosti. Dôsledné vynechanie kravského mlieka zo stravy matky môže niekedy pomôcť pri tom, ak bábätko reaguje na cudzorodú bielkovinu, nepomôže to však pri laktózovej intolerancii. Obsah laktózy v materskom mlieku nie je možné ovplyvniť. Ak teda matka vynecháva kravské mlieko a mliečne výrobky zo svojej stravy, nezmení to obsah laktózy v jej materskom mlieku. Niekedy sa odporúčajú pri laktózovej intolerancii dieťaťu podávať probiotiká. Toto však pravdepodobne nič nevyrieši a určite nerieši laktózovú intoleranciu. Ak niekto vysloví „diagnózu“ laktózovej intolerancie, bolo by v prvom rade dobré skontrolovať dojčenie ako také a podniknúť kroky na to, aby bábätko pilo mlieko na prsníku a vypilo všetko mlieko, ktoré je k dispozícii, a to prostredníctvom dobrého prisatia a stláčania prsníka. Úprava dojčenia môže byť v takýchto prípadoch veľmi užitočná. Je mimoriadne nepravdepodobné, aby dieťa mladšie ako 3 roky, ktoré doposiaľ je dojčené, malo laktózovú intoleranciu. Oveľa pravdepodobnejšie ide o nesprávnu diagnózu. Sekundárna laktózová intolerancia môže nastať z niekoľkých dôvodov, pričom najčastejším je prekonanie napríklad hnačkového ochorenia. Následne (sekundárne) má dieťatko dočasne zníženú schopnosť tráviť laktózu a táto schopnosť sa postupne zlepšuje a dieťa v priebehu niekoľkých dní laktózovú intoleranciu prestane mať. Je vždy len prechodná a rozhodne nie je dôvodom na to, aby bábätko nebolo dojčené. Práve naopak, pri sekundárnej laktózovej intolerancii dochádza k obnove poškodeného čreva vtedy, keď je bábätko dojčené, pričom tvorba laktázy sa obnoví taktiež sama od seba.
tags: #2 #mesacne #dieta #stolica