Niektorí rodičia si myslia, že dieťa nemôže mať autizmus, lebo prežíva a prejavuje emócie. Deti s autizmom ich však bežne prežívajú a prejavujú emócie, no často ich majú problém regulovať. Vieme autizmus diagnostikovať aj my - rodičia? Prvé príznaky toho, že vývin ich dieťaťa neprebieha štandardne, často zaznamenajú práve rodičia. Býva to najčastejšie vo veku 2-4 rokov. My však vieme, že prvé príznaky sa dajú postrehnúť už vo veku okolo jedného roka. Môže ísť o problémy so spánkom, s celkovou dráždivosťou dieťaťa. Dieťa sa môže málo usmievať, alebo sa neusmieva vôbec, nenadväzuje očný kontakt pri dojčení, nemá záujem o spoločnú hru s rodičom.
Príznaky sa väčšinou objavujú v ranom veku, najčastejšie do troch rokov, no môžu sa objaviť aj neskôr. Deti s autizmom sa však môžu líšiť v obraze konkrétnych príznakov, preto sa postupne upúšťa od označenia autizmus a skôr sa začína hovoriť o poruche autistického spektra. Jedným z nich je najmä úroveň intelektu. Ide o deti so závažným intelektovým postihnutím, máme však aj autistické deti s priemerným až nadpriemerným intelektom. S mierou intelektu do istej miery súvisí aj funkčnosť dieťaťa v bežnom živote.
Tri hlavné symptómy a ich rôzne prejavy
Autizmus sa prejavuje narušením v troch oblastiach - sociálnej interakcii, narušením komunikácie a prítomnosťou stereotypných vzorcov správania a záujmov. Deti s PAS môžu mať poruchu pozornosti alebo poruchy so spánkom, aj telesné ťažkosti ako poruchy imunitného systému. Často sa objavuje aj problém s jemnou alebo hrubou motorikou a citlivosťou na podnety z prostredia.
Vo veku 2-4 rokov rodičia najčastejšie pozorujú, že dieťa nereaguje na meno, neprispôsobuje sa spoločným hrám a objem jeho reči je obmedzený alebo neprirodzene používaný. Jedným z najvýraznejších prejavov býva aj to, že dieťa má vlastný svet a nezačalo ešte rozprávať či nadväzovať očný kontakt. Môžu sa objaviť aj záchvaty zlosti, ak dieťa nedosiahne to, čo chce.
Okrem sociálneho a komunikačného deficitu sa objavujú aj senzorické záujmy: dieťa môže preferovať zvukové alebo blikajúce hračky, často olizuje alebo skúma predmety ústami, alebo potrebuje držať nejaký predmet v ruke. Repetitívne aktivity a stereotypné manipulácie s predmetmi (napr. točenie koliesok, otváranie a zatváranie dverí, ukladané predmetov do radu) sú časté.
Príznaky v rôznych vekových periódach
- 9 mesiacov: dieťa nereaguje na úsmev alebo emócie a neangažuje sa v komunikácii.
- 12 mesiacov: dieťa nereaguje dostatočne na meno, málo alebo žiadne očné kontakty, neukazuje na objekty, nežiada gestami, nereaguje na pokyny.
- 24 mesiacov: problém s rozprávaním, úzky záujem o opakované činnosti, často sa zameriava iba na konkrétne predmety alebo zvuky.
- 36 mesiacov: dieťa môže stále nehovoriť alebo používať veľmi málo slov, svoje prejavy môžu byť neprimerane intonované, dieťa nerado začleňuje sa do hier s rovesníkmi a prejavuje výraznú asymetriu v sociálnom správaní.
Najvýznamnejšie ukazovatele pre prognózu zahŕňajú:
- úroveň reči a vek nástupu prvých slov/ viet (skorší nástup zlepšuje prognózu),
- úroveň samostatnosti a autonómie (sebaobslužné zručnosti),
- čas a kvalita terapie v ranom veku (ABA, logopédia, špeciálno-pedagogické intervencie),
- intelektový profil dieťaťa (IQ),
- schopnosť sociálnych vzťahov a zvládanie changes v rutinách.
Čo robiť, keď mamy podozrenie na PAS?
Ak majú rodičia podozrenie, že vývin dieťaťa nie je štandardný, majú niekoľko možností. Existuje dotazník M-CHAT-R pre vek 16-30 mesiacov na skrátené vyšetrenie rizika PAS. Ak dotazník ukáže stredné alebo vysoké riziko, je vhodné kontaktovať Akademické centrum výskumu autizmu alebo centrá včasnej intervencie, ktoré umožnia ďalšie vyšetrenie a diagnostiku. Rodičia môžu konzultovať vývin dieťaťa aj s pediatrom alebo špecializovanými centrami. Knižnica spoľahlivých informácií dnes zahŕňa aj knihy a kurzy v slovenskom či českom jazyku, ktoré ponúkajú praktické rady na komunikáciu a prácu s dieťaťom.
Opatrná a včasná diagnostika zvyšuje šance na účinnú intervenciu. Aktuálne neexistuje biologická liečba autizmu, psychofarmaká sa používajú na zvládanie agresívnych prejavov, úzkosti či hyperaktivity, no jadrové príznaky autizmu nie sú liečiteľné liekmi. ABA terapia patrí k jedným z najúčinnejších spôsobov, ktoré podporujú rozvoj reči, gest a primeraného vyjadrovania potrieb, a znižujú nežiaduce správanie. Okrem ABA sú odporúčané aj intenzívne logopedické a špeciálno-pedagogické intervencie.
Rodičovská rada a podpora v rodine
Treba vyhľadať podporu v centrách včasnej intervencie, centrách špeciálnopedagogického poradenstva a spolupracovať s pediatrom alebo odborníkmi na diagnostiku PAS. Rodičia často potrebujú sociálnu a emocionálnu podporu, poradenstvo a kontakt s komunitou, kde zdieľajú skúsenosti. Rozprávanie o autizme dieťaťa, vekovo primeraným spôsobom, pomáha znižovať stigmu a posilňuje rodinnú adaptáciu. Včasná intervencia a interdisciplinárna starostlivosť zvyšuje šance dieťaťa na čo najlepšiu kvalitu života a lepšie fungovanie v spoločnosti.
Autizmus a spoločnosť: dôležité fakty a mýty
- Autizmus je spektrum porúch, nie jedna diagnóza; prejavy sú variabilne rozšírené a individuálne.
- Včasná diagnostika a intenzívna intervencia zlepšujú prognózu a kvalitu života dieťaťa aj celej rodiny.
- Nie vždy sa prejavy objavia v tom istom veku; u niektorých detí môžu byť symptómy mierne a objavia sa neskôr, najmä pri vysokofunkčnom autizme.
- Ovisí o individuálnych potrebách dieťaťa, či bude lepšie zaradené do bežnej školy alebo špeciálnej školy zameranej na autismu.
