Dedenie ak zomrie poručiteľove dieťa: sprievodca po vydedení, závete a zákonnom dědení

portalcenter.cl

Jednou z najpodstatnejších častí dedičského práva je vydedenie. Zákon nám dáva pár možností, ako prejaviť vôľu v rámci dedičského práva. Práve vydedenie a závet sú dva úkony, ktoré môžem spraviť za života pre prípad smrti. Vo všeobecnosti ale máme jedno veľké obmedzenie. A to je práve možnosť rozhodnúť o veľkosti dedičského podielu našich detí a o tom, či vôbec budú dediť. Za potomkov, teda deti, považuje zákon všetky biologické deti, dokonca aj tie osvojené/adoptované. Za deti sa samozrejme považujú aj plnoleté deti, v zmysle potomci. Ak máme z predošlého manželstva dve deti, za súčasného manželstva máme jedno dieťa, tak máme dokopy troch neopomenuteľných dedičov. Pri vydedení hovoríme výlučne o deťoch, a nie o ostatných dedičoch. Je to z jednoduchého dôvodu. Ostatných dedičov, napríklad manželku, rodičov, súrodencov, netreba vydeďovať, lebo nie sú neopomenuteľnými dedičmi. Jednoducho v závete určíme, komu aký podiel má z dedičstva pripadnúť a nemusíme sa zaoberať vydeďovaním.

Právo detí na dedičstvo a čo je vydedenie

Na čo majú naše deti zo zákona právo? Každé maloleté dieťa, má právo na to, čo by zo zákona malo ako dedič právo. Ak sa jedná o plnoleté deti, tie majú nárok na polovicu zákonného podielu. Ak by sme teda svoje deti chceli o tento podiel pripraviť, museli by sme ich vydediť. A to môžeme spraviť jedine vydedením zo zákonných dôvodov a zákonnou formou.

Podstatnou časťou vydedenia je aj, či sa toto vydedenie má vzťahovať aj na potomkov dieťaťa. Ak to vo vydedení neuvedieme, dedičský podiel vydedeného dieťaťa zdedia jeho deti. Podstatou vydedenia je okrem formálnych náležitostí, že dôvody musia byť skutočné. Nestačí stroho uviesť, že dedič vedie neusporiadaný život. Alebo že neprejavuje o nás záujem. Nároky vydedených potomkov bývajú najčastejšie predmetom súdnych sporov, kedy sa tento vydedený dedič domáha určenia neplatnosti vydedenia. A z tohto dôvodu býva dedičské konanie prerušené a naťahované.

Malo by byť v záujme každého, kto spisuje závet alebo listinu o vydedení, aby tieto listiny spísal formálne aj obsahovo riadne a hlavne preukázateľne. Jedným z dôvodov, prečo môžeme svoje dieťa vydediť je, že nám v rozpore s dobrými mravmi neposkytlo potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch. Je to asi najdiskutabilnejších dôvod vydedenia, keďže je na subjektívnom posúdení, čo je potrebná pomoc a čo je to „v rozpore s dobrými mravmi“. Ak dieťa napríklad žije v zahraničí a jeho rodič má zhoršený zdravotný stav, samotný fakt, že sa dieťa nevráti na Slovensko starať sa o dlhodobo chorého rodiča, nezakladá dôvod na vydedenie. Potrebnú pomoc možno zabezpečiť aj finančnou podporou na opatrovateľku alebo opatrovateľské zariadenie. Tiež, ak je viacero detí a jedno z nich sa stará o rodiča, toto automaticky nie je dôvod na vydedenie zvyšných detí. Ďalšou podmienkou je, že poskytnutie pomoci je aj v možnostiach dieťaťa. Ak samotné dieťa je invalidné, nemožno od neho spravodlivo žiadať či už osobnú alebo finančnú pomoc. A v neposlednom rade sú to dobré mravy. Dôvodom na vydedenie je, ak je neposkytnutie pomoci v rozpore s dobrými mravmi. Zákon na dobré mravy často odkazuje, ale priamo ich nedefinuje. Dobré mravy sú akýmsi merítkom morálneho hodnotenia situácie podľa aktuálnych pravidiel poctivého správania a slušnosti.

Príkladom by mohol byť prípad dieťaťa, ktoré bolo v detstve týrané rodičom. V neposlednom rade je dôležité, či poručiteľ pomoc neodmietal. Ďalší dôvod, prečo môžeme potomka vydediť je, že o nás ako rodiča dlhodobo neprejavuje záujem. Nielen hraný, ale ozajstný, taký aký by dieťa o rodiča prejavovať malo. Opäť je to veľmi všeobecná podmienka a bude treba dobre zhodnotiť, či mám alebo nemám dôvod na vydedenie dieťaťa. Ak by sme dieťa chceli vydediť a z toho dôvodu by sme začali odmietať jeho návštevy a akýkoľvek iný kontakt, dôvod na vydedenie nebudeme mať. Nezaujímať sa o svojho rodiča musí tiež dlhodobo. Krátkodobé hluché obdobia nezakladajú dôvod na vydedenie. Pozabudnutie na narodeniny rodiča nezakladá dôvod na vydedenie. Ak svoje dieťa ale pätnásť rokov nevidíme a nepočujeme o ňom z dôvodu, že nemá o svojho rodiča najmenší záujem, bez akýchkoľvek pochybností môžeme dieťa vydediť. Tiež sa stávali prípady, kedy rodič hneď po narodení odvrhol dieťa (napríklad otec, ktorý je otcom iba na rodnom liste) a toto svoje dieťa neskôr vydedí.

Tretím dôvodom na vydedenie, najjednoduchšie dokázaným, je odsúdenie minimálne na jeden rok za úmyselný trestný čin. Pri tomto dôvode na vydedenie nie je potrebné nič dokazovať ani preukazovať, keďže fakt, že bolo dieťa odsúdené sa dá jednoducho zistiť. Tento trestný čin dokonca nemusel ani smerovať na poručiteľa alebo jeho rodinu, ako je to pri dedičskej nespôsobilosti. Základnými podmienkami ale sú, že ak spisujeme listinu o vydedení, tak naše dieťa už muselo byť odsúdené. Nestačí, že je trestne stíhané a odsúdené by bolo až dodatočne. Tiež sa musí jednať o úmyselný trestný čin. To sú tie trestné činy, pri ktorých máme úmysel trestný čin spáchať. Neradia sa tam trestné činy z nedbanlivosti, ako napríklad, ak na prechode pre chodcov neúmyselne niekoho zrazíme, ale inak bez úmyslu niekomu ublížime. Aj neúmyselné prehrešky sú trestnými činmi, ale v rámci dedičského práva nie sú dôvodom na vydedenie. A nakoniec, vydedené dieťa musí byť odsúdené na trest odňatia slobody minimálne na jeden rok.

Štvrtým, a posledným dôvodom na vydedenie je, ak dedič vedie trvalo neusporiadaný život. Tento dôvod je v zákone, aby poručiteľ mohol ochrániť dedičstvo pred zneužitím na neresti. Hazard, drogy, alkohol, dlžoby a iné. Musí ísť pritom o dlhodobý stav, kedy nie je predpoklad, že sa situácia zlepší. Ak dieťa závislé na alkohole absolvuje liečenie a dlhšiu dobu vedie normálny život, už by pod tento dôvod pravdepodobne nespadalo. Vždy by to bolo ale na individuálnom a dôkladnom posúdení situácie. Ak chceme, aby sa vydedenie vzťahovalo aj na potomkov vydedeného dieťaťa, tzn. vnukov, je to potrebné priamo vo vydedení uviesť.

Forma a obsah vydedenia

Ak máme zákonný dôvod na vydedenie svojho potomka, môžeme ho vydediť úplne, alebo iba čiastočne. Čiastočné vydedenie ale neznamená, že mám iba čiastočný dôvod na vydedenie, napríklad že vedie iba sčasti neusporiadaný život. Ak chceme svojich potomkov vydediť, a tak ich zbaviť nároku na dedičstvo, musíme o tom spísať listinu o vydedení. Vydedenie môžeme uviesť aj priamo v závete. Dôležité je dodržať formu, ako máme vydedenie spísať. Aby sa zákon neopakoval, stanovil formálne podmienky pre vydedenie rovnako ako pre závet. O tom ako spísať závet, a teda aj vydedenie, si rozoberieme v časti týkajúcej sa závetu.

Vydedenie musí obsahovať presné označenie potomka, ktorého chceme vydediť. Nie je potrebné ho identifikovať rodným číslom, dátumom narodenia, aj keď toto určite neuškodí. Ak vydedíme „syna Karola“ a máme iba jedného syna Karola, je nepochybné na koho sa toto vydedenie vzťahuje. Problém by bol, keby som vydedil „to nevďačné decko“. Pri takomto označení by vydedenie bolo pravdepodobne neplatné, lebo by nebolo možné objektívne určiť, o ktorého potomka sa jedná.

Druhou podstatnou časťou je presné uvedenie jedného zo štyroch dôvodov vydedenia a popísanie skutočného stavu. A teda, syna vydeďujeme z dôvodu trvalo neusporiadaného života, keďže desať rokov je nezamestnaný, napriek tomu, že mal dostatok pracovných ponúk, fajčí a pije vo veľkej miere, neprispieva na domácnosť a navyše je závislý od automatov. Takéto uvedenie dôvodu a popísaný stav by mal plne postačovať pre riadne vydedenie. Dôležité je, aby dôvod vydedenia reálne aj existoval v čase vydedenia. A netreba zabudnúť uviesť, či sa dôvod vydedenia vzťahuje aj na potomkov vydedeného dieťaťa. Ak to vyslovene neuvedieme, podiel vydedeného dediča prejde na našich vnukov. Na to aby sme mohli vydedenie rozšíriť aj na vnukov, nie je potrebné aby sa aj oni dopustili dôvodov vydedenia.

Vydedený dedič sa môže domáhať, aby súd rozhodol jednak, že vydedenie je neplatné, lebo listina nespĺňa formálne požiadavky, a jednak sa môže domáhať neplatnosti z dôvodu, že dôvod na vydedenie neexistoval. Podstatnou náležitosťou vydedenia, aj závetu, je vždy dátum. Dátum je dôležitý na určenie času, kedy bol závet alebo vydedenie spísané a posúdenie okolností k tomuto dátumu. Tiež je dôležitý z dôvodu zmien vydedenia. Ak dieťa vydedíme, a o nejaký čas toto rozhodnutie prehodnotíme, bez najmenšieho problému vydedenie zrušíme. Napríklad tak, že listinu o vydedení fyzicky zničíme.

Dedenie zo zákona a dedičské skupiny

Na Slovensku je najrozšírenejším spôsobom prechodu majetku z poručiteľa na dedičov dedenie zo zákona. Dedičské právo upravuje zákon č. 40/1964 Z. z. Závet má prednosť pred zákonom, preto ak poručiteľ spísal závet, ktorý obsahuje zákonné náležitosti, dedí sa podľa neho. Uvedené nastane najmä vtedy, ak poručiteľ zanechal závet vzťahujúci sa na poručiteľov majetok v celku, ale niektorý zo závetných dedičov nededí. V danom prípade vznikne situácia, v ktorej je potrebné na jeho uvoľnený dedičský podiel aplikovať dedenie zo zákona.

Dedenie zo zákona je možné v štyroch dedičských skupinách. Okruh osôb, ktoré do spomenutých skupín patria, presne definuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 473 až 475a OZ. Platí premisa, že ak poručiteľove deti nededia, nadobúdajú ich dedičské podiely rovnakým dielom ich deti - vnuci/čky poručiteľa. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom potomkovia vnukov a vnučiek poručiteľa. V prvej dedičskej skupine platí pravidlo: poručiteľove deti môžu byť samostatnými dedičmi. Poručiteľov manžel však nemôže dediť samostatne v prvej skupine. Platí teda, že ak nededia poručiteľovi potomkovia, v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

V rámci dedenia zo zákona môžu dediť len fyzické osoby, ktoré v čase smrti poručiteľa s ním boli v príbuzenskom pomere alebo v obdobnom pomere. Stupeň príbuzenského pomeru určuje štyri dedičské skupiny. Dedičom v prvej skupine sú deti a manžel, v druhej sú to manžel, rodičia a spolužijúce osoby, v tretej sú to súrodenci a spolužijúce osoby a v štvrtej prarodičia a ich deti, ak nie sú dedia už predchádzajúce skupiny.

Pod podmienkou prvej skupiny dedia deti a manžel rovnakým dielom. Ak dieťa nededia, jeho podiel pripadá jeho deťom (vnukom). Upozornenie: pri dedičstve zo zákona manžel vždy nededi v prvej skupine samostatne. Ak by manžel sám dedil, dedí vždy aspoň polovicu. Spolužijúce osoby majú právo dediať len v druhej skupine, a to spolu s rodičmi poručiteľa alebo samotnými rodičmi, v ďalších prípadoch až po vyčerpaní prvej skupiny.

Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale iba deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom. Notár vyhotoví uznesenie o zdedení a spolu s dedičským spisom pošle na súd, ktorý požiada kataster o zmenu zápisu vlastníckeho práva. Dedičia teda nemusia robiť tento úkon samostatne.

Praktické príklady a situácie

  • Byt nadobudnutý počas manželstva a zapísaný na oboch manželov: po smrti jedného z manželov platí bezpodielové spoluvlastníctvo a dedí sa podľa zákona alebo závety. Ak je byt nadobudnutý darom len jedného z manželov, patrí do výlučného vlastníctva tohto manžela a pri smrti sa dedí podľa dedičských skupín.
  • Deti z prvého manželstva, manžel a ďalší členovia domácnosti majú rôzne práva na podiel, ktoré sa riadia podľa zákonnej dedičskej skupiny a príslušného poradia.
  • Ak rodič alebo starý rodič zanechal závet, dedí sa podľa závety a nepotrebujú sa úzke vzťahy s ostatnými dedičmi ako v prípade zákonného dedenia.

Pripomenutie pre praktikov

  • Spísanie závetu v notárskej zápisnici znižuje pochybnosti o platnosti a útnosti závetu.
  • Vydedenie musí byť jasné a obsahovať presné označenie dieťaťa a dôvod vydedenia spolu s opisom skutočného stavu.
  • Dátum vydedenia a dedičstva je kľúčový pre určenie času a možného neskoršieho prehodnotenia rozhodnutia.
  • Pri dedení zo zákona platí pravidlo akrescencie - podiel uvoľneného dediča sa pridáva ostatným dedičom prvej, prípadne ďalšej skupiny.
Infografika: Dedenie zo zákona vs. závete a vydedenie

Slovenský jazyk a jeho historický vývoj

tags: #ak #zomrie #porucitelove #dieta