Správna príprava dieťaťa na školský rok hrá dôležitú úlohu pri rýchlejšej adaptácii na nový režim a osvojenie si povinností. Po letných prázdninách to totiž môže byť pre deti náročné. Pripravenosť dieťaťa na školský režim by mala byť postupná a podporujúca, zdôrazňuje zástupkyňa hlavného hygienika SR so zameraním na hygienu detí a mládeže, Jana Hamade. Rodičia by podľa nej mali využívať spoločné rozhovory, aby dieťa pochopilo, čo ho v škole čaká. Okrem toho pri príprave na školu je potrebné venovať pozornosť aj zdraviu detí.
„V prípade, že dieťa trpí dioptrickou chybou, neliečenou tupozrakosťou alebo škúlením, je to pre neho hendikep. Čím skôr lekár chybu zraku zistí, tým je vyššia šanca na úspešné liečenie. Aby sa dieťa čo najlepšie prispôsobilo novému školskému režimu, dôležitý je aj pravidelný režim a dobre organizovaný prístup k školským povinnostiam. Hamade odporúča vytvárať u dieťaťa zvyky vrátane pravidelného vstávania a spánku. Ako dodala, príprava na školu by mala zahŕňať nielen plnenie školských úloh, ale aj rozvoj samostatnosti. Negatívne vyhrážky, týkajúce sa školy, môžu u prvákov spôsobiť úzkosť. Vstup do školy je pre nich významným krokom a predstavuje prvý kontakt s učením, ktoré ich bude sprevádzať počas nasledujúcich rokov. „
„Prvé dni by sa malo dieťa každý deň s niekým porozprávať a naučiť sa mená nových spolužiakov, aby si našlo niekoho na hru a zábavu,“ zdôraznila. Taktiež je však podľa jej slov dôležité vytvoriť systém zvládania školských povinností. Úspechy v škole zvyšujú deťom sebavedomie a napĺňajú ich pocitom, že niečo dosiahli. Základom je dostatok spánku, otvorená komunikácia, voľnosť a priestor na učenie.
Rodičia majú viacero možností, ako motivovať a podporiť dieťa. Cieľom je, aby deti začali uvažovať v rovine, že učenie im môže niečo priniesť. Rodičia môžu dieťa podporiť napríklad tak, že rôzne ocenenia či projekty, ktoré dieťa spraví, vystavia doma. „Ak dieťa vidí, že sú na neho rodičia pyšní, môže ho to značne motivovať k ďalšej práci,“ vysvetľuje Eva Smiková, psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Motivácia prostredníctvom hier a pochvál
Motivácia je kľúčom. Rodičia môžu do vzdelávacieho procesu zaradiť aj rôzne formy hier, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí a ani o tom nevie. „Rodičia majú celé spektrum možností, aké hry si môžu vybrať. Napríklad puzzle učia deti kreativite a logickému mysleniu,“ vysvetľuje Štěpánka Zoubková, odborníčka na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik. Medzi najúčinnejší prostriedok motivácie patrí pochvala. „Rodičia môžu oceňovať deti drobnými odmenami za úsilie a vytrvalosť, s ktorou sa každý deň doma učia látku, ktorej zvládnutie vyžaduje množstvo času a trpezlivosti,“ vysvetľuje Eva Smiková.
Okrem klasických spoločenských hier môžu rodičia skúšať aj rôzne iné formy. „Koľko jednoslabičných slov dokáže dieťa napísať v priebehu troch minút alebo ako dlho mu bude trvať vypočítať nejaký matematický príklad,“ hovorí psychologička. S týmto súhlasí aj Štěpánka Zoubková a dopĺňa, že deti do hier netreba nútiť.
Čo robiť, ak sa dieťa nechce učiť
V prípade, že sa dieťa vyhýba povinnostiam, rodičia by si mali podľa psychologičky nájsť čas na spoločný rozhovor. „V prípade, že sa dieťa nechce rozprávať, jednou z možností je aj pravidelné hranie spoločenských hier, ktoré dokáže odbúrať bariéry a zároveň spája rodinu,“ dopĺňa odborníčka. Dobré výsledky v škole budujú deťom sebavedomie. „Toto je aj pre menej usilovných žiakov hlavným motivačným faktorom. Medzi žiakmi vzniká niekedy aj súťaživosť a záujem o známky spolužiakov býva veľký,“ vysvetľuje psychologička Eva Smiková.
„Efektívne je, aby sa dieťa učilo zábavnou formou. Musíte sa vyhnúť zmätku.“ Rodičia by sa mali presvedčiť, že dieťa presne vie, čo sa od neho čaká v škole a počas domácej prípravy. „Zmätok a neistota sú nepriatelia akejkoľvek motivácie,“ upozorňuje psychologička Eva Smiková. Problémová je aj závislosť na rodičoch. „A to zvlášť vtedy, keď od dieťaťa očakávajú príliš mnoho, a preto požadujú, aby všetky činnosti spojené so vzdelávaním robilo dieťa perfektne.“
Podľa Štěpánky Zoubkovej, „práve pomocou hier, vieme dieťa naučiť zodpovednosti a pocitu víťazstva či prehry.“ Zároveň by mali rodičia predísť tomu, aby dieťa uvažovalo v rovine, že ak sa nebude učiť, tak to bude mať negatívne dôsledky. Kedy treba vyhľadať odbornú pomoc: Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno a jeho práca je nedôsledná. Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém. „Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí,“ objasňuje Eva Smiková.
Domáce prostredie ako motor motivácie
Nie vždy je za zhoršeným prospechom strata motivácie. „Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť.“ Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť. „Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní, prežívaní dieťaťa a ak ich nedokáže zvládnuť, identifikovať alebo sa jednoducho potrebuje poradiť s odborníkmi, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.“
Ako je možné, že zvedavý, akčný bádateľ, ktorý sa celé prázdniny tešil do školy, po niekoľkých mesiacoch v triede stráca iskru? Nechce chodiť do školy, domáce úlohy sú boj, učenie ho nebaví a škola je “otrava”? Táto strata motivácie je reakciou na formu, akou by sa deti v škole “mali” učiť. Dieťa potrebuje okolo seba ľudí, s ktorými sa cíti dobre, komunikujú s ním partnersky, sú autentickí a môže im veriť. Ľudia, ktorí ho nebudú trestať za chyby, známkovať a škatuľkovať. Veríme, že dieťa nepotrebuje byť najlepšie, potrebuje však cítiť, že je dôležité. Prostredie, kde dieťa trávi 8 hodín denne, nesmie byť len o učení. Preto je Neškola miesto, kde deti s kamarátmi objavujú fungovanie sveta, zabávajú sa spolu, debatujú a nachádzajú úprimné priateľstvá. Dieťa potrebuje vnútornú motiváciu učiť sa a objavovať. Ak sa niečo nechcete naučiť, nikto vás neprinúti.
- Pomáhajte dieťaťu aktívne s domácimi úlohami. Nie nad diktovanie výsledkov, ale záujem o to, čomu sa vaše deti práve v škole venujú.
- Naučte ho učiť sa kreatívne. Opakovať si naučené, hrať jazykové a matematické hry, čítať knihy, diskutovať.
- Vytvorte systém odmien. Odmeňovanie úsilia, nie iba výsledok; sledovať pokrok.
- Pomáhajte škole. Ukázať deťom, ako milovať školu, aj formou dobrovoľníctva.
- Vlastné miesto na úlohy. Dieťa necháť priestor na výber farby či vzhľadu a zodpovednosť za svoje prostredie.
- Nezahlcujte dieťa mimoškolskými aktivitami. Vybrať 1-2 aktivity, ktoré dieťa skutočne chce robiť.
- Podporujte detské priateľstvá. Priateľstvá zlepšujú náladu a motiváciu chodiť do školy.
- Zmeňte zlú skúsenosť na dobrú. Nechajte dieťa zistiť, čo mu neboli jasné, a ponúknite mu podporu bez strachu z trestu.
- Zúčastňujte sa pravidelných triednych schôdzok s triednym učiteľom. Zistíte, v čom dieťa vyniká a čo potrebuje zabrať.
- Budem vzorom. Ukážte deťom, že učenie a sebapoznávanie sú trvalé a že aj rodičia sa stále môžu učiť.
Rôzne riešenia môžete prispôsobiť konkrétnej rodine. Ako rodičia v uvedenom príklade presne reagovať, závisí od osobnosti dieťaťa a od rodinnej dynamic. Dôležité je zostaviť environmentálne a psychologické podmienky, ktoré dieťa podporujú v aktivite a radosti zo školy, nie v tlaku a strachu.
Všetky uvedené tipy sú zamerané na vytváranie vnútorného postoja dieťaťa voči učeniu a na podporu jeho samostatnosti. Postupné budovanie rutín, primerané ocenenia a kvalitný dialóg môžu viesť k tomu, že dieťa bude s radosťou vstávať do školy a s veľkým záujmom skúmať nové poznatky.