Ak idete do adopcie, Váš život už nebude patriť len Vám a Vášmu partnerovi. Po adopcii sa Váš život bude točiť najmä okolo dieťaťa. A sladko budete spomínať na spoločné pokojné chvíle. Ale aj tak by som opäť do toho išla. Stojí to za to, keď vidíte ako pod Vašimi rukami rastie a napreduje Vaše dieťa. Tento článok má priblížiť, ako prebieha proces adopcie na Slovensku. Naše predstavy o priebehu adopcií môžu byť do značnej miery ovplyvnené zahraničnými filmami, alebo knihami. Realita na Slovensku teda môže byť dosť odlišná od našich predstáv.
V niektorých krajinách sú bežné adopcie detí zo zahraničia, no u nás takáto forma adopcií nie je bežná. Štát ju nijako nepodporuje, a je možná len pri výraznom osobnom nasadení osvojiteľov a vynaložení nemalých finančných prostriedkov z ich strany. Na Slovensku sa adoptujú deti zo Slovenska. Ak sa však slovenským deťom nepodarí nájsť nových rodičov na Slovensku, sú ponúknuté na adopciu do iných krajín, s ktorými má Slovensko príslušnú medzinárodnú zmluvu. Celá tá procedúra pri adopcii nie je taká hrozná ako sa zverejňuje. Príprava na adopciu a súdy sa dajú veľmi ľahko zvládnuť, ak budete mať poradcu pri príprave na adopciu. Či už v občianskom združení, alebo v adoptívnych rodičoch, ktorí tým už prešli.
V niektorých zahraničných krajinách sú časté aj tzv. otvorené adopcie, kedy sa biologickí a adoptívni rodičia vzájomne spoznajú, môžu byť ďalej v kontakte, či dokonca adoptívni rodičia môžu byť prítomní aj pri pôrode dieťaťa. Na Slovensku nie je takéto niečo možné. Biologickí rodičia musia byť najskôr zbavení práv k dieťaťu, až následne je možné dieťa adoptovať. Adoptívni rodičovia však dostanú základné informácie o identite dieťaťa i jeho rodičov, ako aj o ich sociálnej situácii, zdravotnom stave, prípadnom alkoholizme, alebo užívaní drog, pokiaľ sú tieto informácie známe. Toto všetko môžu byť veľmi cenné informácie, ktoré raz pomôžu dieťaťu pri hľadaní vlastnej identity a vyrovnaní sa s faktom, že je adoptované. Adoptívnym rodičom nič nebráni, aby sa v prípade potreby skontaktovali s biologickými rodičmi. Len zriedkavo sa stáva, že úrady nemajú absolútne žiadne informácie o identite dieťaťa a jeho rodičov, napríklad ak sa dieťa nájde odložené v Hniezde záchrany alebo na inom mieste.
Podľa lekárskych vyšetrení sme mali len malú šancu prirodzene otehotnieť. Umelé oplodnenie sme z viacerých dôvodov neschvaľovali, a pretože sme vždy túžili po rodine s deťmi, rozhodli sme sa pre osvojenie si dieťatka, ktoré by u nás našlo svoj domov. Rozhodnutie pre adopciu nám prinieslo úľavu, pretože obdobie premýšľania ako a čo ďalej bolo pre nás ťaživé. Na Slovensku je adoptovaných okolo stopäťdesiat detí ročne, pričom tento počet postupne klesá. Naše zákony nepoužívajú slovo adopcia, ale osvojenie dieťaťa; osvojenie a adopcia sú teda synonymá. Pri osvojení vzniká medzi osvojencom (dieťaťom) a osvojiteľmi (budúcimi rodičmi) rovnaký vzťah, aký je medzi dieťaťom a biologickými rodičmi. Dieťa sa stáva členom novej rodiny so všetkým, čo k tomu patrí. Mení sa jeho priezvisko aj rodný list, do ktorého sú ako rodičia zapísaní osvojitelia. Osvojiť dieťa si môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s biologickým rodičom dieťaťa v manželstve. Výnimočne môže dieťa osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. (Žiaľ, v praxi sa k osamelým osobám často pristupuje rovnocenne ako k manželom, čo nie je dobré, pretože takto osvojené dieťa sa nedostane do kompletnej rodiny s otcom a mamou.
Od začiatku nášho vzťahu sme chceli mať deti. Počas nášho 15 ročného manželstva sme sa snažili otehotnieť. Niekoľkokrát sme skúšali aj umelé oplodnenie, avšak vždy bez úspechu. To bolo navyše veľmi traumatizujúce. Tie vyšetrenia, zákroky, čakanie a potom sklamanie, „nič“. Takže sme začali rozmýšľať o adopcii dieťaťa. Boli sme ochotní prijať aj dvojičky. Keď človek túži po vlastnom dieťaťati a nemôže ho mať, adopcia je dobré riešenie.
Aby mohlo byť dieťa osvojené, musí súd najskôr rozhodnúť o osvojiteľnosti. Od tohto momentu už biologickí rodičia nemajú dosah na dieťa a nemajú ani právo na informácie o ďalšom procese adopcie. Dieťa sa môže stať osvojiteľným aj bez súhlasu jeho rodičov, a to vtedy, ak o dieťa neprejavovali po dobu šiestich mesiacov skutočný záujem, alebo ak počas najmenej dvoch mesiacov po narodení neprejavili o dieťa žiadny záujem. Väčšina detí vyňatých z biologickej rodiny však nemôže byť osvojená, pretože rodičia prejavujú záujem o svoje dieťa, no z rôznych príčin sa oň nevedia, nemôžu alebo nechcú postarať. V takom prípade je úlohou štátu nájsť pre dieťa náhradnú starostlivosť, ktorá by mala byť dočasným riešením, kým sa dieťa nebude môcť vrátiť do svojej rodiny.
Ako prví prichádzajú na rad rodinní príslušníci dieťaťa, napríklad jeho starí rodičia, ktorým je dieťa zverené do tzv. náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa nepodarí nájsť nikoho vhodného v rodine, je tu možnosť umiestniť dieťa do pestúnskej starostlivosti, a ak sa to nedá, tak do detského domova. Mnohé deti umiestnené do detského domova však neskončia v zariadení, ale u tzv. profesionálnych rodičov, ktorí sú zamestnancami detských domovov a o deti sa starajú v domácom prostredí. Jeden profesionálny rodič sa môže starať najviac o tri deti. Mali sme šťastie na skvelú Profi-mamu, ktorá sa starala o našu dcérku vyše roka, od narodenia až po adopciu. Dcérka bola na ňu veľmi naviazaná a mali sme obavy, ako zvládne odlúčenie. Prebehlo to však hladšie, ako sme očakávali a dcérka sa dokázala veľmi rýchlo naviazať na nás - na svojich nových rodičov. Pestúnska starostlivosť je teda forma náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorá by mala mať dočasný charakter, avšak v praxi sa z nej veľmi často stáva dlhodobé riešenie.
Najsilnejšia bola chvíľa, keď som Natálku prvý krát zbadala a pozerala na mňa svojimi veľkými tmavým očami, ktoré sa už nikdy nevymažú z mojej pamäte! Z pohľadu adoptívnych rodičov má proces osvojenia niekoľko dôležitých fáz. Predovšetkým si musíme uvedomiť, že v procese adopcie je vždy na prvom mieste záujem dieťaťa. Úlohou štátu je teda nájsť vhodných rodičov pre dieťa, nie naopak. Aby sa dieťa nedostalo do nevhodného prostredia, adoptívni rodičia musia spĺňať určité predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a musia mať primerané sociálne a bytové podmienky pre prijatie dieťaťa.
Manželia, ktorí si chcú adoptovať dieťa, musia najskôr na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podať žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Pri vypĺňaní žiadosti by mali uviesť aj svoje predstavy o dieťati, najmä aký by malo mať vek, pohlavie, či sú ochotní prijať aj dieťa so zdravotným postihnutím, alebo rómske dieťa. Na Slovensku je najväčší záujem osvojiť si čo najmenšie dieťa, zdravé a bez rómskeho pôvodu. Predtým, ako sa rozhodnete pre adopciu, vyhľadajte rodinu alebo rodiny, ktoré si prešli adopciou, a nechajte si porozprávať osobné skúsenosti, radosti aj starosti. Rozšíri to poznanie a pomôže k správnemu rozhodnutiu. Hoci takéto určenie predstáv o dieťati môže vyznievať z hľadiska osvojiteľných detí kontroverzne, netreba ho vnímať negatívne. Rozhodne nie je v nikoho záujme, aby boli adoptívni rodičia dotlačení adoptovať si dieťa, ktoré nespĺňa ich predstavy.
Úrad následne preveruje rodičov, ich trestnú bezúhonnosť, zdravotný stav, majetkové a príjmové pomery. My sme absolvovali predadopčnú prípravu v skupine s ďalšími pármi. Pomohla nám zbaviť sa predsudkov a upraviť pôvodné kritériá v prospech väčšej otvorenosti. Minimálny rozsah prípravy je 26 hodín, trvá spravidla niekoľko mesiacov a jej forma závisí od subjektu, ktorý si rodičia vyberú. Predtým ako sa rozhodnete pre adopciu, vyhľadajte rodinu alebo rodiny, ktoré si prešli adopciou, a nechajte si porozprávať skúsenosti. Cieľom prípravy je čo najlepšie pripraviť rodičov na prijatie adoptívneho dieťaťa. Tieto deti majú veľa osobitných potrieb, súvisiacich so stratou, ktorú v živote zažili. Rodičia sa o týchto potrebách dozvedia, dostanú informácie ako čo najlepšie budovať bezpečnú vzťahovú väzbu s dieťaťom, ako deťom povedať, že sú adoptované, a pripravia sa aj na rôzne náročnejšie situácie, ktoré ich môžu čakať. Príprava zahŕňa aj posudzovanie spôsobilosti žiadateľov stať sa náhradnými rodičmi, súčasťou sú teda aj psychologické a osobnostné testy. Po skončení prípravy vypracuje subjekt záverečnú správu o príprave, kde sa vyjadrí, či žiadateľov odporúča ako vhodných na adopciu.
Vo výnimočných prípadoch môže žiadateľov neodporučiť, najmä ak dospeje k názoru, že žiadatelia nie sú pripravení na osvojenie dieťaťa, alebo ak nie je jeden z manželov s týmto rozhodnutím stotožnený. Hlavne sa netreba obávať toho, že adoptívni rodičia nedokážu dieťa ľúbiť ako vlastné, i keď to možno nepríde hneď. Pokiaľ je adoptívny rodič psychicky zdravý a zrelý jedinec, tak to jednoducho nastať musí. Po absolvovaní prípravy nasleduje rozhodnutie úradu o zapísaní do zoznamu žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom. Úrad práce vedie aj ďalší zoznam, a síce prehľad detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť.
Keď sa do tohto prehľadu dostane nové dieťa, úrad pre neho začne hľadať vhodných rodičov. Spomedzi žiadateľov, ktorých očakávania na dieťa zodpovedajú charakteristike dieťaťa (vek, pohlavie, zdravotný stav, etnicita), osloví najskôr tých, ktorí sú v zozname zapísaní najdlhšie. Po prvom stretnutí s našim dieťaťom nastali ďalšie stretnutia, no až do procesu rozhodnutia o predosvojiteľskej starostlivosti to boli len stretnutia a krátkodobé pobyty. Pre nás, aj pre dieťa to bolo mätúce. A bolo vidieť aj na dieťati, že sa vždy diví, že opäť vidí tých druhých. Túžili sme, aby bolo dieťatko už iba u nás doma.
Úrad skontaktuje žiadateľov so správou, že môže sprostredkovať nadviazanie osobného vzťahu s dieťaťom. Žiadateľovi najskôr poskytne všetky dostupné informácie, ktoré o dieťati má, a ktoré môžu byť dôležité pre rozhodnutie prijať dieťa. Súčasťou dokumentácie je sociálna správa o dieťati, jeho identite, zdravotnom stave, fotografie dieťaťa, video. Na základe týchto informácií sa žiadatelia rozhodnú, či majú záujem o stretnutie s dieťaťom. Ak nie, je to v poriadku. Ide o zásadné rozhodnutie, a ak majú žiadatelia na základe správy vážne pochybnosti, je lepšie, keď takéto rozhodnutie spravia čím skôr.
Ako prvé kroky na ceste k rodine zahŕňa stretnutia s dieťaťom na pôde detského domova, potom sú dohody o hosťovských pobytoch a postupný prechod do novej rodiny. Keď sa dieťa dostane do domova, prebieha séria stretnutí s dieťaťom a s profesionálnymi rodičmi. Napokon nastupuje fáza súdnych konaní. Súd najskôr zverí dieťa do predosvojiteľskej starostlivosti, ktorá musí trvať aspoň deväť mesiacov. Až následne prebehne ďalšie súdne konanie o osvojení. Obe súdne konania sú oslobodené od poplatkov. Po absolvovaní všetkých predpokladov a súdnych konaní sa dieťa stáva súčasťou novej rodiny.
V prípade potreby môže pestúnska starostlivosť prejsť do adopcie, no pestúnstvo z právneho hľadiska končí dovŕšením plnoletosti dieťaťa. Pestúnstvo je formou dočasnej náhradnej starostlivosti, ktorou dieťa môže nadobudnúť stabilitu, ale často sa stáva dlhodobým riešením. Pestúni dostávajú príspevok za pestúnsku starostlivosť; dieťa môže v pestúni vyrastať aj po dospelosť. Deti sa môžu stať adoptívnym rodičom až po splnení všetkých zákonných podmienok a súdu.
Pred samotnou žiadosťou o adopciu je vhodné prečítať si skúsenosti iných rodičov a porozprávať sa s ľuďmi, ktorí si adopciou prešli. Pôvodná rodina môže naďalej udržiavať kontakt s dieťaťom v prípade pestúnskej starostlivosti. Dôležitá je pripravenosť a ochota rodičov vytvárať bezpečnú vzťahovú väzbu a primerane komunikovať o adopcii dieťaťa. Všetky tieto kroky sú zamerané na zabezpečenie čo najlepšieho prostredia pre dieťa a jeho vývin.
Fázy a podmienky adopcie
- Podanie žiadosti o zapísanie do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
- Previerka žiadateľov - posúdenie financií, majetkových pomerov, zdravia a osobnostných predpokladov.
- Predadopčná a sociálno-psychologická príprava (minimálne 26 hodín, spravidla niekoľko mesiacov).
- Vypracovanie záverečnej správy o príprave a odporúčanie na adopciu alebo nie.
- Zapísanie do zoznamu žiadateľov a hľadanie vhodného dieťaťa (čakanie trvá roky, priemerné okolo 5 rokov).
Najčastejšie dieťa vyberajú v kraji, z ktorého pochádza, pričom prednosť majú žiadatelia, ktorí sú v zozname zapísaní dlhšie. Zdravé nerómske deti vo veku do 6 mesiacov bývajú veľmi žiadané a čakacia doba môže byť 2 roky, v niektorých regiónoch aj dlhšia. Mnohé deti sa nachádzajú v pestúnskej starostlivosti a až následne môžu prejsť do osvojenia. Predpoklady pre osvojiteľa zahŕňajú primeraný vekový rozdiel, zdravotný stav a stabilné sociálne a bytové podmienky.
V záujme urýchlenia procesu je vhodné zvažovať otvorenosť voči rôznym typom detí a uvažovať aj nad pestúnstvom s vyhliadkou na adopciu, čo môže skrátiť dobu čakania a dieťaťu poskytnúť domov už skôr. Dôležité je aj zohľadnenie potrieb dieťaťa po adopcii - vytváranie bezpečnej väzby, komunikácia o biologických rodičoch a primerané zvládanie návykov a prostredia.
Korene a praktické skúsenosti
Detaily procesu a osobitosti jednotlivých prípadov sa môžu líšiť podľa regiónov a konkrétnych úradov. Z našich skúseností vyplýva, že príprava a otvorenosť sú kľúčové pre úspešný prechod dieťaťa do nového domova. Niektoré deti prežilajú dlhšiu cestu, iné dostanú šancu rýchlejšie. Dôležité je mať podporu, poradcov a skúsených ľudí, ktorí vedia poskytnúť praktické rady a fidlajú k lepšiemu rozhodnutiu.
Praktické tipy pre budúcich osvojiteľov
- Navštívte UPSVaR a vyžiadajte si podrobnosti o súčasnom stave procesu vo vašom kraji.
- Požiadajte o predadopčnú prípravu a zapojte sa do skupinových aj individuálnych sedení.
- Informujte sa o možnostiach pestúnskej starostlivosti ako cesty k adopcii a zvážte ich na začiatku.
- Počas čakania pracujte na vzťahovej príprave v rodine a pripravte dieťa na budúci vstup do vašej domácnosti.