Ako dôjde ku kontaktu alergického pacienta s alergénom, jeho imunitný systém prehnane zareaguje uvoľňovaním chemických látok ako je histamín. Práve histamín je zodpovedný za celý rad alergických príznakov, ako je napríklad svrbenie, slzenie očí, či nádcha. Anafylaxia je závažná, potenciálne život ohrozujúca alergická reakcia. Môže sa vyskytnúť v priebehu niekoľkých sekúnd, alebo minút po vystavení niečomu, na čo ste alergický, ako sú napríklad arašidy alebo bodnutie včelou. Anafylaktický šok je stav, kedy náhle klesne krvný tlak a dýchacie cesty sa zúžia tak, že pacient má problém normálne sa nadýchnuť. Tento stav je veľmi nebezpečný a vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
Kožné príznaky anafylaxie sú často prvé, ktoré si pacienti všimnú, avšak nemusí byť prítomné pri každom šoku. Anafylaktické kožné príznaky začínajú ako lokálne svrbenie, začervenanie alebo mierne oteplenie pokožky a môžu prerásť do rozsiahlej žihľavky, ktorá veľmi svrbí a je bolestivá na dotyk. Pri rozšírení ciev dochádza k náhlemu poklesu krvného tlaku, čo spôsobuje menej krvi pre mozog a ďalšie orgány. Pacient môže mať slabý pulz a búšenie srdca.
Prvé príznaky sa môžu objaviť v priebehu minút po expozícii alergénu, avšak niekedy až po pol hodine alebo dlhšie. Akonáhle postihne zápal dýchacích ciest, priedušky opuchnú a objavia sa symptómy ako potvrdzujúce ťažkosti s dýchaním, kašeľ, sipot a pískanie. Môže dôjsť k pľúcnemu edému a problémom s prehĺtaním. Ak sa zhorší dýchanie a krvný tlak klesne, riziko život ohrozujúcej respiračnej tiesne výrazne stúpa. V prípade potravinových alergií môžu byť aj tráviace ťažkosti prítomné.
Náhly pokles krvného tlaku zahrnie celý organizmus a vedie k zhoršenému prekrveniu mozgu a orgánov. Čo je veľmi dôležité, ide o situáciu, kedy je potrebná okamžitá lekárska pomoc a primeraná prvá pomoc aj mimo nemocnice. Ak máte pri sebe adrenalínové pero (epinefrín), je to najúčinnejšia aj najrýchlejšia prvá pomoc v prvých minútach. Ihneď po aplikácii adrenalínu je potrebné vyhľadať lekársku pomoc, pretože reakcia sa môže vrátiť po vypršaní účinku lieku.
Čo spôsobuje anafylaxiu a aké sú najčastejšie spúšťače?
Najčastejšie spúšťače zahŕňajú potraviny (arachidy, orechy, vajcia, mlieko, pšenica, morské plody), jed blanokrídleho hmyzu (včely, osy, sršne), lieky (penicilíny, ďalšie antibiotiká, NSAID), latex a podobne. Menej často môžu vyvolať reakciu aj fyzická aktivita alebo kombinácia potraviny a fyzickej námahy. Idiopatická anafylaxia môže vzniknúť aj bez zjavného spúšťača. Potenciálne nebezpečné sú aj kontrastné látky pri vyšetreniach alebo určité chemikálie používané v potravinárskom priemysle či v medicíne.
Rizikové faktory zahŕňajú existujúce alergie, astmu, históriu anafylaktickej reakcie v minulosti, ochorenia srdca a aktiváciu imunitného systému pri fyzickej aktivite alebo infekčnom stave. U detí a mladých ľudí je najčastejšie spúšťačom potravinová alergia a bodnutie hmyzu; u dospelých sú častejšie lieky a bodnutie hmyzu. V prípade opakovanej reakcie môžu byť príznaky intenzívnejšie než pri prvej.
Prvá pomoc a ako to zvládnuť v praxi
Prvá pomoc zahŕňa zastavenie kontaktu s alergénom, odstránenie alebo zneškodnenie zdroja, a lokalizované chladenie miesta v prípade bodnutia. V prípade ťažkostí s dýchaním je vhodné uložiť dieťa do polohy s čiastočným sedom alebo v polohe na chrbte so zdvihnutými nohami, aby sa zabezpečil návrh krvi do životne dôležitých orgánov, pokiaľ dieťa dýcha samostatne. Pokiaľ došlo k zlyhaniu obehu, začíname KPR a voláme záchrannú službu.
Ak má dieťa so sebou adrenalínové pero, treba ho použiť podľa návodu čo najskôr a potom vyhľadať urgentnú lekársku pomoc. Do príchodu záchraniek je potrebné monitorovať dýchanie a vedomie dieťaťa. V nemocnici sa často podáva adrenalín intravenózne alebo intramuskulárne, spolu s antihistaminikami a glukokortikoidmi. V prípade dýchacích ťažkostí je dôležité zabezpečiť kyslík a v prípade potreby aj umelú pľúcnu ventiláciu.
Je dôležité mať pripravený plán liečby a prevencie spolu s imunológo-alergológom a informovať školské prostredie či blízkych o tom, ako podať adrenalínové pero a čo robiť v prípade recidívy. V prípade farmakologickej liečby je možné predpisovať antihistaminiká, kortikoidy a alternatívne lieky, no adrenalín je rozhodujúci v prvej fáze liečby.
Čo robiť v škole alebo mimo domova
Deti a dospelí s rizikom anafylaxie by mali mať vždy pri sebe identifikačný dokument alebo náramok s informáciami o alergiách, aby mohli rýchlo identifikovať alergiu záchranári. U diabetikov alebo astmatikov sa treba uistiť, že majú pri sebe aj inhalačné prípravky alebo inú potrebnú liečbu. Pri podaní adrenalínu dieťaťa u detí je potrebné dbať na správny spôsob aplikácie, ukážu to cvičné autoinjektory a rodičia by mali cvičiť aj s ostatnými členmi rodiny a učiteľmi.
Predpokladom je aj úplné vyhýbanie sa alergénom a spúšťačom a v prípade konzumácie potravy alergénnej povahy je dôležité vyhnúť sa rýchlemu pohybu alebo námaze 6 hodín po konzumácii. Vzdelávanie rodiny, školy a aktivít dieťaťa v prvej pomoci anafylaxie môže výrazne znížiť riziko záchvatu a zlepšiť prežitie v kritických chvíľach.
Diagnostika a dlhodobá starostlivosť
Diagnózu stanovuje lekár na základe klinických príznakov a doplňujúcich testov, ako sú kožné testy alebo meranie IgE protilátok. Pri diagnostikovaní anafylaxie hľadáme opakujúce sa príznaky, rýchly nástup a postihnuté systémy (koža, dýchací a obehový systém). Obvykle sa sleduje aj krvný obraz a hladiny eosinofilného proteínu, histamínu a iných markerov.
Liečba a prevencia zahŕňa edukáciu pacienta a rodiny, vypracovanie akčného plánu, nosenie adrenalínového pera a možnú dlhodobú liečbu antihistaminikami alebo kortikosteroidmi. Alergénová imunoterapia môže znižovať riziko závažných reakcií a má dlhodobý, pretrvávajúci efekt po ukončení liečby. Je potrebné s lekárom prehodnotiť vhodnú liečbu a prevenciu podľa individuálneho rizika.
Príbeh a štatistiky ako motivácia k opatrnosti
Štúdie ukazujú, že anafylaxia sa môže vyskytnúť až u 5 % populácie počas života a riziko je vyššie u ľudí s históriou alergií či astmy. Každý, kto preto trpí alebo vo svojej blízkosti má dieťa s alergiou, by mal vedieť rozpoznať príznaky a rýchlo konať. Včasné podanie adrenalínu a okamžitá záchranná starostlivosť výrazne zvyšuje šance na prežitie a znižuje riziko trvalých následkov.
V závere je dôležité pripomenúť, že ak ide o anafylaktický šok, je potrebné okamžite volat núdzové číslo a postupovať podľa pokynov záchranárov. Dôsledná edukácia, pripravený akčný plán a vybavený pohotovostný balíček pomáhajú minimalizovať riziko a záchraniť životy detí aj dospelých s alergiami.
Adrenaline for Anaphylaxis
Aj keď sa prvá pomoc a liečba môžu líšiť podľa situácie, základ zostáva vždy rovnaký: rýchlosť, jasná komunikácia, a presné dodržiavanie pokynov lekára. Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom zdravotného stavu. Pri podozrení na anafylaxiu je potrebná okamžitá lekárska pomoc.
Najdôležitejšie je mať pri sebe adrenalínové pero a vedieť, kedy ho použiť, ako aj vedieť, že popri adrenalíne sú dôležité aj ďalšie lieky a hospitalizácia podľa potreby. Včasná prevencia a vzdelávanie predstavujú kľúč k bezpečnejšiemu životu detí s alergiami.
tags: #anafylakticky #sok #u #dieta