Rodičom je jasné, že šport prináša dieťaťu zdravie a vývin, no často je ešte účinnejšie, ak deti samotné nájdu koníček alebo vhodnú alternatívu. Ak s dieťaťom prediskutujete, čo ho baví a prečo, ľahšie nájdete ten správny smer a vytvoríte s ním pevný vzťah k pohybu.
Spoločná cesta k pravidelnému pohybu
„Naslúchať deťom, keď prejavia záujem o nejaký šport, a prebrať to s nimi, to je tá správna cesta.“ Dobré je tiež rozprávať o motívoch, prečo by chceli tráviť odpoludnie práve tak či onak, v čom to bude pre nich príjemné a užitočné. Spoločne. Tak znie ďalšie heslo, ktoré je potrebné dodržiavať.
Vybehnite na ihrisko a natrénujte spolu prvý baseballový odpal, než podáte prihlášku do krúžku. Bežte sa spolu pozrieť na vystúpenie tanečnej školy, ktorú začne váš potomok skoro navštevovať. Bude to príjemnejšie, ako keď príde školák na prvý tréning ako úplne nezasvätený nováčik. Spoločný šport sú aj emócie a spoločný čas povzbudzuje pevný vzťah k pravidelnému pohybu.
Rola rodičov a dieťaťa pri výbere športu
Nie je nutné vždy viesť dieťa za ruky k technike a výkonu. Zdá sa, že spolu s internetom a obrazovkami sa hýbeme menej a menej. Menej sa hýbu nielen deti, ale aj rodičia, čím si znižujú možnosti, ako priviesť deti k športu. Športovým vzorom môže byť tréner; výber športu môžu rodičia nechať na deti a trénerov. Je lákavé presadiť si šport, v ktorom boli dobrí rodičia, alebo šport, o ktorom rodičia snívajú.
Ak si budete istí svojím konaním a tým, že dieťa podpôrte svojou prítomnosťou na tréningoch, môžete zástupnú silu použiť. Vaša vnútorná istota, že šport je dôležitý a prináša celoživotné bonusy, sa postará o to, že odpor dieťaťa čoskoro pominie. Ak by nepominul, treba situáciu prehodnotiť - možno dieťa potrebuje iný šport alebo sa stalo niečo, čo dieťa zneistilo a treba to riešiť.
Vnútorná motivácia a sloboda
Všetko, čo vychádza z vnútornej motivácie, má veľké šance vydržať. Samozrejme, šport je tiež o prekonávaní samého seba, preto nie je nutné každú nevôľu dieťaťa riešiť tak, že rodičia zabezpečia, aby sa už nezopakovala. Dôležité je, aby dieťa našlo v rodičoch oporu a mohla povedať, ako sa cíti, bez hanenia alebo zosmiešnenia. Ak dieťa potrebuje, aby ste s ním zostávali na tréningu, určite mu túto potrebu v začiatkoch naplňte.
Nenechávajte ho samé, ak vám signalizuje neistotu v kolektíve. Nehnevajte sa na dieťa, keď sa nebude zapájať podľa vašich predstáv, alebo keď sa bude snažiť ísť ľahšou cestou a zostať doma. Vnútorná motivácia rastie spolu so slobodou a s dôverou, a obe musia prísť najskôr od rodičov. Na začiatok stačí vložiť slobodu a dôveru aj do trénerov.
Postupné zoznamovanie a veková vhodnosť
Deti by sa mali zoznamovať s jednotlivými športovými aktivitami postupne, adekvátne veku. Pri najmenších deťoch stačí, ak pri aktivite vydržia aj krátkodobo. Dôležité je prístup rodičov s mierou. Viesť dieťa k športu sa dá od útleho detstva. „Na dcéru netlačím, aktivity nehrotím, ale chcem, aby sa v súlade so svojím vekom zoznámila so športom,“ opisuje Hanáková. S dcérkou začali baby plávaním; teraz prichádzajú základné detské atletiky, ktoré umožnia hravou formou cez 2x týždenne pohyb.
Deti si postupne aj samy začnú vyberať pohybové aktivity, ktoré ich zaujímajú. Rodičia by mali záujmy svojich potomkov podporiť a umožniť im ich rozvíjať. „Keď mi dcéra povie, že chce ísť na tanečnú, lebo tam má kolektív a páči sa jej suknička, tak ju v tom podporujem,“ uvádza príklad Hanáková. Deti však netreba nútiť k výberu medzi pasívnou a aktívnou formou oddychu. Jednoducho si povieme, že ideme a dieťa povie, že ísť a motivovať ju k tomu, aby do toho prirodzene išla.
Deti a pravidelný pohyb podľa veku
Deti všetkých vekových kategórií by mali vykonávať fyzickú aktivitu aspoň hodinu denne. Deti v predškolskom veku potrebujú hru a cvičenie, ktoré rozvíjajú motoriku. Tímové športy sa v tomto veku neodporúčajú; je lepšie počkať, kým budú staršie. Keď deti nastúpia do školského veku, úlohou rodičov je nájsť aktivity, ktoré ich budú baviť. 1. Deti prirodzene milujú pohyb, ak je zabalený do zábavy. 2. Mestská hra predstavuje spôsob, ako dostať deti von bez nudy. 3. Deti najlepšie reagujú na to, čo vidia, nie len čo počujú. 4. Z obyčajného ihriska môže vzniknúť džungľa plná pohybu - stačí štylizovať hranie do príbehu a rolí. 5. Deti vítajú, keď majú v aktivitách slovo a sú zapojené. 6. Najzábavnejšia hra sa nikdy nemá hrať dookola. 7. Každý pohybový zážitok si zaslúži ocenenie, no nie v štýle „zabehol si 2 km, super výkon“; dôležitá je radosť z pohybu ako pozvánka do dobrodružstva.
Praktické tipy na motiváciu a rodinné aktivity
1. Ak chcete deti nadchnúť pre cvičenie, buďte aj vy nadšení a buďte príkladom. 2. Spoločné cvičenie posilňuje rodinu - treba plánovať pravidelné aktivity a pre dieťa to môže byť najväčšia motivácia. 3. Pochvala a odmena za výkon - aj drobnosti majú zmysel a otvorí cestu k vytrvalosti. 4. Domáce práce môžu byť súčasťou fyzickej aktivity; hudba, tanec a spoločné upratovanie pridávajú radosť a aktivitu do rodinnej rutiny. 5. Choďte pešo do školy, na bicykli s priateľmi alebo na kolieskových korčuliach do parku; večerné prechádzky sú skvelým ukončením dňa. 6. Deti by nemali chápať pohyb ako trest; dôležité je budovať zdravý vzťah k športu a pohybu a ponúkať im možnosti podľa záujmu (karate, plávanie, tímové športy). 7. Plánovanie rodinných aktivít ako výlety, turistika alebo kempovanie posilňuje vzťahy a vytvára príležitosti pre aktívny pohyb.
Pravidelné cvičenie má množstvo výhod: posilňuje kosti a svaly, znižuje riziko cukrovky a srdcových chorôb, zlepšuje spánok, reguláciu hmotnosti a duševné zdravie. Správna výživa dopĺňa zdravý vzťah k pohybu a rodičia by mali byť aktívni a podporovať záujmy svojich detí. Lastovičky ako motív predstavujú prirodzenú formu pohybu - lastovičí let napodobujte s deťmi a vytvorte z pohybu hru, ktorá rozvíja koordináciu, rovnováhu aj silu. Vďaka zručnostiam z pohybu majú deti lepšiu pripravenosť na výzvy budúcnosti.
Spomedzi praktických scenárov stojí za zmienku vlkroky a tipy, ktoré možno zahrnúť do každodenného života: 1) deti potrebujú pravidelný rytmus tréningov; 2) motiváciu u detí podporuje pozitívny prístup dospelých; 3) deti reagujú na príklad rodičov a na motiváciu prostredníctvom spoločných aktivít; 4) športové kurzy prinášajú nielen fyzický, ale aj sociálny a psychický rozvoj; 5) športové poukazy a podpora zo strany spoločnosti môžu uľahčiť pravidelnú účasť dieťaťa na kurzoch.
Príklady a výber aktivít podľa veku
Deti v predškolskom veku potrebujú hru a motorickú prípravu (kopanie, hádzanie, skákanie, bicykel). Deti v školskom veku trávia viac času pred obrazovkami a potrebujú nájsť aktivity, ktoré ich budú baviť a ktoré sú primerané ich veku. Nápady: baby plávanie, detské atletiky, ľahké skupinové športy, spoločné prechádzky, turistika alebo jazda na bicykli. Dôležité je, aby rodičia boli aktívnym príkladom a podporovali záujmy detí, bez nátlaku a prísnych očakávaní.
Na záver pripomíname: pravidelná fyzická aktivita je pre deti kľúčová pre fyzické zdravie, duševnú pohodu a rozvoj spoločenských zručností. Deti sa učia najlepšie napodobňovaním dospelých; keď vidia, že sa rodičia aktívne zapájajú, reagujú na to prirodzene a ochotne. Dajte deťom čas skúšať rôzne športy a aktivity a spoločnými silami nájdite to, čo ich naozaj baví.
tags: #ako #zapojit #dieta #ktore #nechce #sportovat