Levočské dejiny sú priam nabité množstvom zaujímavých a dôležitých udalostí. Mnohé z nich nie sú v doterajšej literatúre objasnené a tzv. „bielych miest“ je veľa. V nemalej miere to zapríčinila aj skutočnosť, že archív mesta nebol dlhé roky spracovaný a bol prístupný len v obmedzenej miere. Dejiny Levoče budili pozornosť odborníkov a širšej verejnosti už dávnejšie a záujem o ne trvá aj v súčasnosti. Pri písaní tejto práce som sa opierala hlavne o knihu Dejiny Levoče, ktorá je vlastne prvým pokusom o syntetické spracovanie dejín Levoče.
Legenda o Levočskej bielej panej má viac podôb. Juliana Géciová - Korponayová, v skutočnosti naozaj žila v Levoči, slávnom spišskom meste. Známa legenda uvádza, že Juliana, sa zamilovala do veliteľa nepriateľskej cisárskej armády, ukradla opitému richtárovi mesta Levoče kľúče od mestskej brány a z lásky zradila svoje mesto. Druhá verzia vykresľuje obdobie protihabsburgského stavovského povstania Františka II. Rákociho, z rokov 1703 - 1709. V tejto sa hovorí, že Juliana zradila mesto v strachu, že po potlačení povstania príde jej rodina o všetok majetok. Juliana je uväžnená a nakoniec popravená na hrade Červený kameň.

Historické pozadie a výskum
Oslovili sme mnoho slovenských i zahraničných odborníkov, múzeí, archívov i knižníc. Výstava a výskum sú rozdelené do dvoch častí. Prvá časť prináša obraz skutočnej historickej postavy. Predstavená je Juliana Korponayová, dcéra, žena, matka na pozadí udalostí doby, v ktorej životným krédom bolo okrídlené „Za Boha a slobodu“. Druhá časť predstavuje zrod legendy, ktorá neumiera.
Za bielu pani ju označil maďarský prozaik Mór Jókai vo svojom románe Levočská biela pani. Základ románu vychádza z reality, avšak väčšia časť je fikcia. Juliana Korponaiová bola narodila v Ožďanoch v roku 1680 a pochádzala zo šľachtickej rodiny Géczyiovcov. Do svojich šestnástich rokov vyrastala na hrade Mukačevo. V roku 1700 sa vydala za kapitána Jána Korponaiho.

Život a proces Juliana Korponaiová
V rokoch 1703-1711 prebiehali v kráľovskom Uhorsku posledné protihabsburské stavovské povstania vedené Františkom II. Rákocim. Korponai bol v časoch kuruckého odboja prívržencom cisára Jozefa I. Habsburského, no pod vplyvom manželky sa pridal na stranu rebelov. Podľa legendy sa Juliana stala cisárskou špiónkou a údajne tajne mu zobrala kľúče od mestskej brány. Archívne doklady však potvrdzujú, že Levoča kapitulovala so súhlasom mestskej rady. Bránu otvoril levočský richtár a mestská rada vypracovali podmienky dobrovoľného ústupu (9. február 1710).
- V roku 1712 prijala listy od kuruckých emigrantov z Poľska, ktoré vyzývali na nové povstanie; listy spálila, ale zanechala čiastočné kópie.
- Počas návštevy na Červenom Kameni bola Korponaiová zatknutá a obvinená zo špionáže a vlastizrady.
- Tri dni pred popravou bola mučená a sťatá na trhovisku v Rábe 25. septembra 1714; pred smrťou bola mučená pri priamom nátlaku cisára.
Z väzenia sa zachovali listy manželovi a jej posledná vôľa a modlitba. Juliana bola jedinou ženou v Uhorsku, ktorá bola odsúdená a popravena za vlastizradu. Archeologické a historické doklady potvrdzujú, že Levoča kapitulovala s dohodou mesta a že samotná postava Korponaiovej je v konflikte medzi historickou realitou a legendou.
ZAUJÍMAVOSTI Z MINULOSTI – LEVOČSKÁ BIELA PANI
Vplyv legendy na kultúrny a umelecký kontext
Historicky pravdivý a nadčasový ľudský rozmer jedného osudu sa objavuje v dielach literárnych, výtvarných aj filmových. Napriek legendárnemu pôvodu pripomína, že reálne faktografie poskytujú verifikovateľné informácie o živote Juliany Korponayovej. Na výstave je tiež prezentovaný testament Žofie Šerédiovej, ktorý spolu s poslednou vôľou a s dôkazmi ukazuje okolnosti „slávnej zradkyne“ a jej väzenské záznamy.
Legenda o Levočskej bielej pani má viac podôb a stala sa súčasťou regiónálnej identity. Príbuzní a muzeá sú dôležitým zdrojom pre rámcovanie príbehu do širšieho historického kontextu.
Praktické aktivity a interakcie s publikom
Pre malé deti do 10 rokov je pripravená špeciálna časť s legendárnymi postavami regiónu a mesačne sa zverejňuje krátky príbeh a ilustrácia postavy na webovej stránke. Učiteľom a návštevníkom ponúkame možnosti kreslenia a vytvárania vlastných ilustrácií s miestami z príbehu.
| Udalosť | Rok | Miesto | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Poprava Juliana Korponayovej | 1714 | Rába (trh) | Posledné chvíle a posledná vôľa |
| Kapitulácia Levoče | 1710 | Levoča | Podmienky dobrovoľného ústupu a obnovenie privilégií |
| Korponaiová na listinách | 1712 | Bratislava | Listy kuruckým emigrantom a následná obžaloba |
Legenda a historické fakty sa prepájajú v rámci výstav a vzdelávacích aktivít, ktoré ukazujú, že dejiny regiónu sú živé a neustále sa rekonštruujú na základe nových archívnych objavov a historickej reflexie.