Ak ste jeden z rodičov, ktorý buď neplní alebo nemôže plniť svoje rodičovské práva a povinnosti, je na druhom rodičovi, aby ich zabezpečil. Tzn. že ak otec dieťaťa má osobnostné predpoklady a vytvorené podmienky pre výchovu maloletého dieťaťa, mal by jeho osobnú starostlivosť zabezpečovať v prvom rade on. V takom prípade bude z jeho strany potrebné prevziať dieťa u Vás a následne podať na súd aj návrh na zmenu výkonu osobnej starostlivosti o dieťa, aby mal súdnym rozhodnutím zverené dieťa do svojej starostlivosti a matke určené výživné. Až keby ani otec nebol schopný zabezpečiť starostlivosť o maloletého, mohli by ste požiadať o zverenie maloletého dieťaťa do svojej náhradnej osobnej starostlivosti.
Niektoré časti textu upozorňujú na osobnú skúsenosť pisateľa, no základom zostávajú všeobecné pravidlá právnej úpravy. Dobrý deň, nakoľko som rozmýšľal dlho, či napísať, alebo nie, napriek tomu som sa odvážil. V texte je toho veľa, ja sa budem snažiť svoju situáciu skrátiť a zjednodušiť. Moje detstvo nebolo ľahké; rodičia boli mierni alkoholici. Rozviedli sa a ja som ostal s otcom, ktorý aj tak holdoval alkoholu. Prednedávnom ho zavreli, skrz to, že riadil vozidlo bez vodičského oprávnenia, a ešte mu pridali aj kvôli iným veciam. Dali ma k mamke - tá sa o mňa odmieta starať, vyhráža sa mi, že som ju prišiel zdrať o peniaze, vraj sa do jej bytu nedostanem. Keď sa budem pokúšať (pričom súd ma zveril k nej), teraz, keď som u nej, výživné posiela nevlastná mamka. Nakoľko nechcem žiť s mamkou, chcem sa spýtať, či je tu vôbec možnosť ísť do náhradnej rodiny, aj napriek tomu, že som dovŕšil 18 rokov. Naša rodina tiež nie je na tom lepšie, mám pocit, že sa každý na mňa hnevá za niečo, čo som vôbec neurobil. Nakoľko som odlišný od rodičov vo všetkom možnom, odmietam žiť s mamkou, pretože si zaslúžim lepší život. Niečo ako rodinná láska sa ku mne nikdy nedostalo. Žiadna podpora, pochopenie, opätovanie starostlivosti. Chcel by som to ukončiť, ale neviem ako, pretože som zdravotník, maturujem o chvíľu a ani neviem, ako sa zariadim ďalej. Potrebujem sa v živote pohnúť, pretože takýto život ma ničí. Mám iné ambície, sny, ciele. Najlepšie by bolo pre mňa osamostatniť sa a začať život sám. Verte mi, situácia je alarmujúca. Preto sa pýtam, či je možnosť náhradnej rodiny, teda nájsť pre mňa rodinu, ktorá nemôže mať deti, prípadne rodinu, ktorá má záujem o dieťa (tak laicky povedané), alebo či dokáže štát nejako pokryť moje náklady, ak by som sa osamostatnil. Alebo to mám riešiť po súdoch? Ďakujem za strávené minúty pri čítaní tejto správy. Snáď sa nájde riešenie, ako vyjsť z takejto situácie.
Odpoveď advokáta na rodinné právo: Dobrý deň, ak ste plnoletý, ustanovenia o náhradnej starostlivosti sa na Vás už nevzťahujú. Podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka, "Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva." Podľa § 44 zákona č. 36/2005 Z. z. (2 Náhradná starostivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. (3 Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že nespĺňate podmienku veku. Ak ešte nepracujete a teda nie ste schopný sám sa živiť, tak by Vám mal ten rodič, ktorý s Vami nebýva, platiť výživné. Vo Vašej otázke píšete, že výživné Vám posielam nevlastná matka, takže to je v poriadku. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Ak ste zverený do starostlivosti svojej matky na základe rozhodnutia súdu, toto rozhodnutie musí Vaša matka rešpektovať a dodržiavať. V opačnom prípade, môžete podať návrh na výkon súdneho rozhodnutia, a súd ju donúti toto rozhodnutie rešpektovať. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak matka v súčasnosti už nemôže plniť svoje rodičovské povinnosti /nemocnica a pod./, v prvom rade je povinnosťou otca tieto povinnosti plniť. Podľa ust. Podnet súdu na úpravu ale môže prísť aj od inej osoby. Okrem toho existujú možnosti náhradnej osobnej starostlivosti, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť svojmu dieťaťu starostlivosť. V neposlednom rade zákon o rodine pozná inštitút osvojenia (adopcia), kedy nie je dieťa zverená do osobnej starostlivosti, ale vzniká rovnaký vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom, ako medzi rodičmi a dieťaťom. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je širší pojem, pod ktorý sa zaraďuje aj zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti. Je to závislé najmä od konkrétneho prípadu. Podstatným rozdielom sa stáva, či je návrh na zverenie dieťaťa podložený dohodou rodičov alebo ide o jednostranný návrh, voči ktorému bude druhý rodič namietať. V druhom prípade súd zisťuje skutočný stav, pričom nie je viazaný návrhmi rodičov. Keďže druhá alternatíva je nielen časovo a finančne náročnejšia, ale najmä zaťažujúca pre dieťa, súd má povinnosť účastníkov viesť k zmierlivému riešeniu. Vždy odporúčame osloviť oboch. Ich úlohy a postavenie sa značne líši a z povahy ich postavenia sa nemôžu suplovať. Advokát je právnym poradcom a zástupcom jedného z rodičov, pričom má povinnosť presadzovať jeho záujmy a práva. Naproti tomu mediátor je nezávislá a nestranná osoba, ktorá má oboch rodičov viesť k zmierlivému riešeniu a k dohode. Je nevyhnutné zdôrazniť, že na žiadnom súde nepôsobí mediátor (s výnimkou probačných a mediačných úradníkov v trestných veciach). Mediátori sú viazaní zákonom o mediácii a podľa tohto zákona sú nezávislými podnikateľmi, ktorí vykonávajú mediačné služby. Niekoľko rokov ale na vybraných poručených súdoch funguje tzv. koordinátor, ktorý je vyšším súdnym úradníkom a zamestnancom súdu. Jeho základnou úlohou by mala byť edukácia rodičov v rámci možností dosiahnutia rodičovskej dohody, prípadne môže rodičom s dohodou priamo pomôcť. Napriek tomu nie je možné takéhoto zamestnanca súdu nazvať mediátorom, resp. s mediátorom zameniť. To závisí najmä od schopnosti rodičov dosiahnuť dohodu. Ak ju dosiahnu sami alebo za pomoci mediátora, súdne konania bývajú spravidla rýchle a ukončené na prvom pojednávaní. Ak dohoda nie je dosiahnutá a sudca musí autoritatívne rozhodnúť, konanie sa značne predlžuje o čas potrebný na obstaranie podkladov (najmä psychologických posudkov), čo súdne konanie predĺži o mesiace.
Praktické kroky pri žiadosti o náhradnú starostlivosť
- Posúdenie situácie - zhodnotiť, či rodičia zabezpečujú alebo nemôžu zabezpečovať dieťaťu starostlivosť a či existujú podmienky pre náhradnú starostlivosť.
- Podanie návrhu - podať návrh na súd o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností alebo o zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti.
- Urovnávacia snaha - súd vedie účastníkov k zmierlivému riešeniu a pravidelne odporúča dohody bez nutnosti dlhého súdneho konania.
- Príprava na pojednávanie - zhromaždiť potrebné podklady, prípadne psychologické posudky, ktoré môžu urýchliť konanie.
- Rozhodnutie súdu - v prípade dohody rodičov môže byť konanie ukončené rýchlo; v prípade jednostranného návrhu súd zisťuje skutočný stav a rozhoduje.
Rozdiely medzi náhradnou osobnou starostlivosťou, pestúnske starostlivosti a ústavnou starostlivosťou
- Náhradná osobná starostlivosť - zverenie maloletého do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča.
- Pestúnska starostlivosť - formálna alternatíva, ktorá zabezpečuje dlhodobú starostlivosť mimo biologických rodičov.
- Ústavná starostlivosť - dieťa žije v ústave alebo inštitúcii, ktorá poskytuje celodennú starostlivosť a výchovu.
Stručný prehľad súdnych a zákonných rámcov
Podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnoletosť sa nadobúda dovŕšením 18. roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Podľa § 44 zákona č. 36/2005 Z. z. aj samotná náhradná starostlivosť môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a obsahuje práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou môžu byť zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby, pestúnska starostlivosť alebo ústavná starostlivosť. Ak dieťa ešte nie je plnoleté, rodičovská dohoda môže skrátiť a zjednodušiť proces; v opačnom prípade súd identifikuje opodstatnené dôvody a rozhodne na základe dôkazov.
Vytváranie dohôd a úloha mediácie
Často je výhodné dosiahnuť dohodu medzi rodičmi, nakoľko konania s dohodou bývajú spravidla rýchlejšie a ukončené na prvom pojednávaní. Ak dohoda nie je dosiahnutá a sudca musí autoritatívne rozhodnúť, konanie sa výrazne predlžuje. Advokát ako právny poradca zastupuje záujmy jedného rodiča, zatiaľ čo mediátor pomáha obom rodičom dosiahnuť zmierlivé riešenie a dohodu. Mediátori sú nezávislí a nezúčastňujú sa na súdoch ako oficiálni pracovníci; koordinátori sú naopak súdne osobnosti, ktoré edukujú rodičov, no nie sú mediátormi. Túto úlohu je potrebné zohľadniť pri plánovaní konania.
Po smrti manžela urobila rozhodnutie, ktoré ju zachránilo - Stretnutie s otcom Andrejom #9
tags: #bolo #mi #zverene #dieta #do #nahradnej