Kedy už konečne dospeješ?! si neraz pomyslí o niektorom z dospelých mužov každá žena. Je dokonca vedecky potvrdené, že mužský mozog dospieva neskôr. Dovŕšenie osemnástky a občiansky vo vrecku nie sú zárukou dospelosti alebo, lepšie povedané, zrelosti. Kedy a ako sa teda z chlapca stáva skutočný muž? Počuli ste už pojem mužská iniciácia? Možno sa vám pri ňom vybavia rôzne šialené rituály. V niektorých kmeňoch musia chlapci napríklad preskakovať stádo kráv, zoskočiť z tridsaťmetrovej veže s lianou obviazanou okolo členkov či nabrať odvahu, zaťať zuby a svoju ruku strčiť do akejsi rukavice plnej projektilových mravcov - ich uštipnutie je označované za najbolestivejšie spomedzi všetkých druhov mravcov a bolesť z neho cítite následne po celých dvadsaťštyri hodín. Vďaka Bohu, že žijeme v civilizovanej krajine, poviete si. A to som schválne nevybrala tie drastickejšie spôsoby… Aj takto v niektorých kmeňoch pristupujú ku skúške, ktorá prevedie chlapca zo sveta detí do sveta dospelých.
Psychológ Peter Hvorka vysvetľuje, že na pojem iniciácia môžeme nazerať z dvoch neoddeliteľných pohľadov. V širšom význame ide o dlhodobý proces separácie a zrenia, v užšom význame je to rituál alebo udalosť, ktoré završujú určitú fázu tohto procesu. Iniciačný rituál bez predošlého procesu zrenia je však nefunkčný a zbytočný. Mužská iniciácia je v poslednej dobe populárna aj u nás na Slovensku a stále viac sa o nej hovorí a píše. Organizujú sa rôzne pobyty a stretnutia, kde mladí muži majú za úlohu plniť úlohy a na konci absolvujú rituály, ktoré sú akýmsi uistením o ich mužskosti. Kľúčom k premene chlapca na muža je uvedomenie, objasňuje ďalej Hvorka. Rituály pritom môžu slúžiť ako vhodný podnet. Toto uvedomenie však nemusí prísť nevyhnutne priamo v prebiehajúcom akte iniciácie, môže prísť aj neskôr po ňom, je však nevyhnutné, aby k nemu došlo.
Iniciačný proces a moderná spoločnosť
Za významný faktor, ovplyvňujúci zrenie muža, považuje psychológ Hvorka otca v jeho prirodzenom prostredí a ďalej hovorí: „Proces zrenia prebiehal v tradičných kultúrach pri otcoch vždy v ich prirodzenom prostredí, nie na špeciálnom animovanom kurze. Chlapci sledovali otcov a iných dospelých mužov pri love, boji, práci, ich správaní sa k ženám a celkovo pri ich mužskom bytí v komunite. O tom, ako sa vlastne z chlapca stáva muž, psychológ Hvorka hovorí: „Zrenie dieťaťa na dospelého prebieha vždy v nahliadaní dieťaťa do sveta dospelého a, naopak, v približovaní sa dospelého k svetu dieťaťa. Toto má prebiehať aj pri zrení mladých mužov. Je pre nich lákavé dobýjať veľký svet otcov. Otcovia nesúci potrebnú dávku empatie vycítia, kedy pomenovať synov progres, a môžu to robiť mnoho ráz v priebehu zrenia. Vtedy u synov prebiehajú potrebné uvedomenia.“
Ďalej približuje, že tieto uvedomenia môžu prichádzať aj vďaka otcovým, ale aj matkiným slovám alebo jednoduchého pohľadu do očí, keď syn vníma, že dospelý v ňom vidí muža. Prejdenie si konkrétnymi iniciačnými rituálmi, ktoré sme spomenuli v úvode - alebo inými, možno menej drastickými, pritom nie je vôbec nutné. V mnohých prípadoch totiž ide len o akýsi zážitok a povrchné vyjadrenie prechodu z chlapca na muža. To najdôležitejšie, k čomu by v iniciácii malo dôjsť, je, aby si chlapci uvedomili, že celý svet je tu pre nich a môžu sa ho pokúsiť dobýjať. Človek postupne dozrieva počas celého svojho života a zavŕšenie zrenia nachádzame až v jeho posledných fázach.
- Muž v tejto fáze by mal byť schopný samostatnosti a definitívnej separácie od rodičov.
- Mal by byť schopný prežívať zdravé, stabilné vzťahy a pracovať a prevziať zodpovednosť za svoj život.
- Muži dneška majú potenciál byť ozajstnými mužmi, no čelia výzvam súčasnej prefeminizovanej a emancipovanej spoločnosti.
Kde teda hľadať vzory mužstva? Spôsob aj štýl výchovy dnešných detí je odlišný od minulosti. Otec je ten, kto v prvom rade a teda najintenzívnejšie učí svojho syna pojmu, čo to znamená „byť muž.“ Dedičstvo získané výchovou je zmesou, ktorá obsahuje niekedy aj bezcenné maličkosti, no taktiež nevyčísliteľné poklady. Hlboko vo svojom vnútri by každý muž mal brať do úvahy základy, na ktorých stojí jeho osobnosť, spôsob reči, gestá a ďalšie prvky.
Veľakrát sa stretávam so zistením zo strany klienta, že sa podobá na otca v prejavoch správania a veľmi sa mu to nepáči. Vhodnou cestou určite nie je mentálne zametaní týchto prejavov pod koberec, ale naopak, úprimná snaha pochopiť, uznať a prijať to. Súčasní muži majú naozaj dosť málo príležitostí prežívať a uskutočňovať svoj mužský potenciál v prítomnosti otca. Od začiatku priemyselnej revolúcie sa medzi otcami a synmi vyskytuje menej a menej dlhších kontaktov a interakcií. Možno konštatovať, že všetci muži žijú viac alebo menej v akomsi dedičnom mlčaní.
Podľa psychológa Hvorku by mala zrelosť chlapcov a mužov zahŕňať aj prežívanie vzťahu so samotným otcom, a to aj prostredníctvom slov, pohľadov či verejného uznania progresu syna. Porozumieť situácii svojho otca je nevyhnutnou úlohou pre všetkých synov, ktorí raz chcú naozaj mentálne a emočne dozrieť v muža. Synovia, ktorí nedostali od svojho otca vhodnú starostlivosť, sa často v živote stretávajú s problémami pri dospievaní aj v sexuálnej identite. Často majú zženštené správanie, potláčajú agresivitu a potrebu sebapresadenia, svoje ambície a zvedavosť.
Výchova je jedno veľké a zároveň riskantné dobrodružstvo. Očakávania a nádeje sú súčasťou duševného sveta azda každého rodiča. Treba mať však na pamäti, že je dôležité sa od nich niekedy úplne oslobodiť a zreálniť ich. Je zmena v nastavení spoločnosti nositeľkou zmien vo výchove charakteru? Život v demokratickom usporiadaní je postavený na vzájomnom rešpekte. Vo vzťahu nie je rovnocennosť, ak sa iba jednej z osôb dostáva úcty. Musíme si byť istí, že dieťaťu a jeho právam jasne prejavujeme úctu.
Rôzne dimenzie moderného mužstva
Vyžaduje si to citlivosť hľadať rovnováhu medzi priveľkými a primalými očakávaniami. Ak otec neprejavuje úctu svojmu synovi počas jeho dospievania alebo raného detstva, hoci sa jeho syn veľmi snaží správať vhodne, bude to mať v jeho neskoršom živote veľké následky na duševnom zdraví, ako aj v partnerskom živote. Pomôcť deťom znamená odkloniť sa od autokratických metód požadujúcich podriadenie sa. Chlapci už nemajú povinnosť absolvovať základnú vojenskú službu, ktorá kedysi bola taká zatracovaná a tak trošku chlapcov učila chrabrosti a akejsi schopnosti zabojovať o seba v jasne danej hierarchickej štruktúre. Dnešní muži sa viac zaujímajú o individuálny prospech. Máloktorí chlapci prežívajú svoje detstvo na ulici ako kedysi, kde boli súčasťou tímu pri futbale alebo pozemnom hokeji. Správne stanovené hranice dávajú zmysel istoty a určitosti života v sociálnej štruktúre. Čím viac sa muž cíti vnútorne krehký, tým viac sa bude snažiť vybudovať si vonkajší pancier v podobe mocných svalov alebo, naopak, mocného pupka. Podobne platí aj to, že čím viac budú jeho tvrdenia nekompromisné či kategorické, tým viac budú slúžiť k maskovaniu jeho vnútornej neistoty.
Spoločnosť, ženy a muži: nájsť vzor v súčasnosti
Nie je však namieste hádzať vinu na našich otcov, ktorí boli rovnako obeťami svojej doby. Muži povojnovej generácie z doby populačnej explózie väčšinou svojich otcov nenávideli. Táto nenávisť však mala korene v smútku zo strateného kontaktu a lásky. Prázdnota zo strany otcov je citeľná čím ďalej, tým viac, a to najmä v spojitosti so zanikaním starých zvyklostí. V tomto období radi zvaľujeme vinu na svojich rodičov. Na tomto mieste mám potrebu zdôrazniť, že nikto z nás nemal a nemá ideálnych rodičov. Som presvedčená, že základom budovania mužskej časti v každom mužovi je urovnanie svojho vzťahu s otcom, respektíve zmierenie sa s ním.
Napriek rôznym príbehom mužov dnes existujú cesty, ako hľadať inú rovnováhu: otvorené rozhovory, pravidelné stretnutia s rovesníkmi vo formách podpory, kurzy „Liga otvorených mužov“ a práce na vzťahoch. Mužská identita dnes často vyhľadáva skôr kvalitné vzťahy - rodinné, partnerské aj priateľské - a uznanie, ktoré im umožnia cítiť sa spolupodielne na celkovej pohode spoločnosti. Podľa psychológa Garfielda je „mužský kód“ sociálny regulár, ktorý treba meniť jemne a zvnútra, nie rezortne.
Dopady pandémie a súčasné výzvy
Podľa výsledkov medzinárodnej štúdie COH-FIT väčší stres pociťujú v dôsledku sociálnej izolácie ženy. Môže to súvisieť aj s tým, že práve na ich plecia zväčša dopadla starostlivosť o školopovinné deti. Mimo to sa ukázal aj nárast altruistického správania u mužov, čo naznačuje, že pandémia priniesla nové zdroje pre ich sebapoňatie a spoločenskú angažovanosť. Kríza spojila ženy a mužov v tom, že vzťahy a starostlivosť o druhých sa stávajú kľúčovými ukazovateľmi kvality života.
V roku 365.bank sa ukazuje, že až 40 % detí prikláňa k tvrdeniu, že muži resp. chlapci neplačú. Sú to práve oni, ktorí by mali byť tí silnejší. Muži sa tak môžu častejšie dostať do zvýšeného finančného vypätia a stresu. Peniaze sú pritom vo všeobecnosti jedným z najväčších stresových faktorov v živote človeka. Dôležité je tiež, že mnohé ženy dnes zarábajú viac a funguje tlak na ich kombináciu kariéry a rodiny.
Vzťahy a budúcnosť mužov
Najdôležitejšie zostáva, aby muži našli zdravé vzťahy, empatiu a schopnosť komunikovať svoje emócie. Moderné spoločnosti vyžadujú od mužov nielen fyzickú silu, ale aj emocionálnu zrelosť a ochotu zdieľať zraniteľnosť. Ako uvádza Hvorka, proces zrenia by mal prebiehať cez uvedomenie si, že celý svet je otvorený pre mužov a že mužskosť nie je len o „vydržaní“, ale aj o schopnosti počúvať a rešpektovať druhých. Týmto spôsobom sa dá znižovať tendencia k radikalizácii či narcizmu a posilňovať zdravé modely správania v partnerských vzťahoch, v rodine aj v spoločnosti.
V konečnom dôsledku ide o vyrovnanie medzi tradičnou rolou otca, zhromaždením mužskej identity na základe vzťahov a vzdelávaním novej generácie. Vyjadrenie: „Muž je hlavou rodiny, ale hlava nepotrebuje byť sama; potrebuje spojenie s partnerkou a deťmi, aby spoločná cesta mala zmysel.“
Vzorové zásady pre rodičov a spoločnosť
- Podporovať otvorené dialógy o emóciách a potrebách medzi otcami a deťmi.
- Podnecovať vzory mužného správania založené na empatii, zodpovednosti a rešpekte.
- Podporovať spoločné sústredené chvíle rodiny a aktívne otcovské zapojenie od narodenia.
- Uznávať, že nie je ideálny vzor pre všetkých a každý musí nájsť svoj vlastný spôsob dozrievania.
- Podporovať rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom a odstraňovať pyramídu „živiteľa rodiny“ na úkor emocionálneho zdravia.