Politika jedného dieťaťa, ktorá bola v Číne zavedená v roku 1979, predstavovala rozsiahly a kontroverzný pokus o reguláciu rastu populácie. Hoci sa odhaduje, že táto politika zabránila približne 400 miliónom pôrodov, vyvolala množstvo etických, sociálnych a ekonomických problémov. Tento článok sa zaoberá dôvodmi zavedenia politiky, jej dôsledkami a neskorším ukončením, ako aj prechodom k politike dvoch detí a následne troch detí a ich potenciálnym dopadom na budúcnosť Číny.
Zavedenie a ciele politiky jedného dieťaťa
Čínska vládna politika jedného dieťaťa bola zavedená s cieľom obmedziť rast populácie. Vláda argumentovala, že rýchly rast populácie zaťažuje zdroje krajiny a bráni ekonomickému rozvoju. Cieľom bolo znížiť pôrodnosť a zabezpečiť udržateľný rozvoj. Od roku 1980 totiž v Číne platila politika jedného dieťaťa, vplyvom ktorej nemohli mať páry viac ako jedno dieťa.
Vládne nariadenie o tom, že páry budú môcť mať dve deti, by podľa zdroja malo byť zverejnené koncom tohto alebo začiatkom budúceho roku. Čínski zákonodarcovia schválili zmeny v zákone o populácii a plánovaní rodín, ktoré umožnia čínskym párom mať tri deti. Išlo o formálne potvrdenie príslušného rozhodnutia, ktoré prijalo už v máji. Vedenie krajiny sa tak snaží zadržať demografickú krízu, ktorá by mohla ohroziť nádej na väčšiu prosperitu a na zvýšenie globálneho vplyvu Číny.
Dôsledky politiky jedného dieťaťa
Politika jedného dieťaťa mala rozsiahle a často negatívne dôsledky. Medzi najzávažnejšie patrili: Nútené interrupcie a sterilizácie; Náhodné tehotenstvá sa tak často končili potratom či sterilizáciou. Vraždenie novorodencov a nerovnováha pohlaví; Preferencia synov v čínskej kultúre viedla k vraždeniu novorodenciatok, najmä dievčat. Táto politika prispela k nerovnováhe pohlaví, keďže mnohé rodiny uprednostňovali synov. To viedlo k nedostatku žien v populácii a sociálnym dôsledkom. Dôsledok: dnes na 100 narodených dievčat pripadá približne 118 chlapcov; prirodzený pomer je okolo 105:100.
Starnutie populácie: Obmedzenie počtu detí prispelo k rýchlemu starnutiu populácie. Podľa OSN bude do roku 2050 takmer 440 miliónov ľudí nad 60 rokov. Do roku 2030 budú predstavovať približne štvrtinu čínskej populácie. Uvoľňovanie politiky a prechod k politike dvoch detí
Vzhľadom na rastúce obavy z demografických a sociálnych nákladov politiky jedného dieťaťa začala vláda postupne uvoľňovať obmedzenia. V roku 2013 čínska vláda povolila párom mať dve deti, ak ich rodičia nemali súrodencov. Neskôr sa politika rozšírila na mestá a venkov. Napriek tomuto uvoľneniu sa zmena ukázala ako málo významná: počet pôrodov zostával nízky a demografické problémy pretrvávali. Komisia dnes zamestnáva významné množstvo ľudí, ktorí dohliadali na to, aby páry, ktoré mali dve deti, dostali pokutu alebo stratili zamestnanie v štátnom sektore. K oficiálnemu ukončeniu politiky jedného dieťaťa došlo v roku 2015; neskôr nasledovalo uvoľnenie k politike dvoch detí a v roku 2021 k politike troch detí. Najvyššie vedenie Komunistickej strany Číny sa rozhodlo skončiť s dlhoročnou politikou jedného dieťaťa. Čínske obavy z rýchleho stárnutia a nedostatku pracovných síl sa stali hnacím motívom pre tieto kroky.
Tabuľka: Vývoj pôrodnosti v Číne. Rok - Počet narodených detí (milióny). Medziročný pokles (%): 2019 - 14,6, -, 2020 - 12, 18
Rázne opatrenia v minulosti zahŕňali aj tvrdé pokuty za druhé alebo tretie dieťa, ktoré mohli dosiahnuť násobok ročného príjmu rodičov; časté boli aj prípady, keď dieťa nedostalo registráciu chu-kchou, čo v dospelosti znižovalo prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu. Amnesty International dokumentovala prípady masovej sterilizácie v provincii Kuang-tung v roku 2010. Politika skončila, ale dopady na spoločnosť pretrvávajú.
Politika dvoch a troch detí a jej potenciálny dopad
Zavedenie politiky dvoch detí malo za cieľ zvrátiť negatívne demografické trendy a zabezpečiť udržateľný rozvoj. Oprávnenie na druhé dieťa mohlo získať približne 90 miliónov rodín; očakávania boli, že do roku 2030 sa počet obyvateľov zvýši na približne 1,45 miliardy. Niektoré rodičovské páry však vyjadrili ľahostajný postoj. Očakáva sa výhody ako zvýšenie pôrodnosti, zlepšenie pomeru pohlaví a posilnenie pracovnej sily, avšak experti upozorňujú, že problém je zvyčajne vopred definovaný a opatrenia prichádzajú príliš neskoro. Odborníci varujú, že Čína sa aj naďalej stretne s demografickou krízou a s problémom starnúcej populácie.
Tabuľka: Vývoj pôrodnosti v Číne (rok, počet narodených detí; pokles). Napriek výhodám, politika dvoch a troch detí čelí výzvam: finančné náklady, kariérne tlaky a pomalé zmeny demografie, ktoré si vyžiadajú desaťročia.
Strednodobé a dlhodobé dôsledky: Čína bude čeliť ubúdajúcej pracovnej sile a zaťaženému dôchodkovému a zdravotnému systému. Geografické rozdiely a sociálna politika budú hrať kľúčovú úlohu pri voľbe rodinnej politiky a formovaní rodinných vzorcov. Odborníci upozorňujú, že samotné navýšenie počtu detí nemusí stačiť, aby sa vyhli problémom starnutia a nedostatku pracovných síl.
Podľa údajov a analýz, ekonomický rozvoj Číny bol v 80. a 90. rokoch rýchli a silný, no súčasná stratégia smeruje k vyrovnaniu demografickej krízy prostredníctvom podpory pôrodnosti, zväčšovania ľudského kapitálu a zlepšovania sociálnej politiky, najmä v oblastiach vzdelávania a starostlivosti o deti.
Trendy a medzinárodné porovnania
Ekonomický rozvoj a populačná politika sú úzko previazané. Z pohľadu rozvojových krajín sa demonštruje, že bohatosť a zlepšenie životných podmienok vedú k zníženiu pôrodnosti aj bez prísnych štátnych zásahov. Na ilustráciu: v Indii klesla pôrodnosť z 3,9 dieťaťa v roku 1990 na 2,5 dieťaťa v roku 2012, a v niektorých štátoch je už pod 2 dieťaťa na ženu. V Číne sa pôrodnosť odráža pomerne rýchlo na začiatku 21. storočia, no po dekriminalizácii politiky jedného dieťaťa sa situácia nezlepšila napriek zvýšeniu počtu detí, ktoré majú rodiny povolené.
Prístupy Číny k budúcnosti
Čínski odborníci upozorňujú, že obrovský počet dôchodcov bude výrazne zaťažením pre dôchodkový systém a zdravotnú starostlivosť. Odborníci a médiá diskutujú o potrebe zlepšiť kvalitu populácie a podporovať ekonomický rast prostredníctvom investícií do vzdelávania a rodinnej podpory. Ekonomické reformy a spoločenské zmeny sú považované za kľúčové pre vývoj v nasledujúcich desaťročí. Väčšie zameranie na rodinnú politiku a sociálnu podporu má pomôcť zlepšiť pôrodnosť a vyrovnať sa s výzvami starnúcej populácie.
Čínska politika jedného dieťaťa: Ako sa začína a končí
Čínske kroky smerujú k posilneniu rodinnej podpory a zlepšeniu prístupu k starostlivosti o deti, čo by mohlo viesť k miernemu rastu pôrodnosti a k vyváženejšej demografickej štruktúre v budúcnosti. Dôsledky minulého režimu však budú cítiť ešte celé desaťročia, najmä v oblastiach trhu práce a dôchodkového systému.
Čínske úsilie o „kvalitu“ populácie vo vzťahu k ekonomickému rastu sa odzrkadlilo v politických kampaniach a v prístupe k rodinám. Snahy o riešenie problémov starnutia a nedostatku pracovných síl sú motivované snahou udržať ekonomický rast a globálne postavenie Číny.