Vývin každého dieťaťa je jedinečný a komplexný. To, ako sa dieťa hrá, učí, veľa hovorí o jeho vývine. Vývinové míľniky sú niečo, čo by mala zvládnuť väčšina detí v danom veku. Napriek tomu, že máme definované vývinové míľniky pre daný vek, nie všetky deti ich musia dosiahnuť v rovnakom čase a rovnakým spôsobom. Vývin dieťaťa je nevyhnutne ovplyvnený prostredím, v ktorom vyrastá a skúsenosťami, ktoré sú mu dopriate.
Sociálny a emocionálny vývin
Dieťa oveľa lepšie zvláda svoje pocity a sociálne situácie, je už oveľa nezávislejšie. Ak sa napr. hnevá, môže sa samo rozhodnúť, ako svoj hnev zvládne, či sa pôjde upokojiť do svojej izby alebo sa upokojí inak. Malo by mať vybudovaných viacero stratégií aj na zvládanie konfliktov s rovesníkmi a nie zakaždým prísť žiadať o pomoc dospelého. Rado robí radosť kamarátom. Rado spieva, tancuje - aj s inými deťmi. Preukazuje viac nezávislosti, je ochotné ísť sa pohrať k susedom, ku spolužiakovi zo škôlky (bez prítomnosti rodiča). Čoraz častejšie súhlasí s pravidlami, ktoré stanovil niekto iný. Samozrejme, nie vždy je ochotné spolupracovať a neakceptuje pravidlá na 100%. Je ochotné sa podeliť a dáva priestor druhým - aj keď nie vždy. Zlosť prejavuje skôr verbálne, než fyzicky.
Tesne pred pubertou a počas nej je dôležité pre deti postupné odputávanie od rodičov. V tomto období sa učia nezávislosti. Potrebujú priestor na skúmanie, aby objavovali samých seba a budovali si vzťahy aj mimo rodiny. Úlohou rodičov počas týchto rokov je postupné rozširovanie hraníc. Každé dieťa je iné a tempo, akým sa budú deti od rodičov odputávať, závisí od ich zrelosti a vyspelosti. V tomto období sa v deťoch nachádzajú protichodné túžby - v jednej chvíli chcú byť už dospelé a vzápätí chcú, aby ich niekto chránil, upokojoval a bral opäť ako deti. Preto je veľmi dôležité vedieť v deťoch neustále „čítať“, aby rodičia vycítili, kedy ich privinúť k sebe a kedy nechať ísť po svojom.
Nástup puberty prináša deťom emocionálne zmeny a tiež zmeny správania, ktoré môžu prekvapiť nielen deti, ale aj rodičov. V tomto období je dobré si uvedomiť, že čo sa dospelým môže javiť ako drzé a bezohľadné, býva často typickým predpubertálnym a pubertálnym správaním. Tieto a staršie deti - tínedžeri vedia, že pravidlá sú vecou dohody, že je ich možné meniť a prispôsobovať. Názor na to, čo je správne a čo nie si už robia vlastný, bez ohľadu na názor dospelého. Majú tiež zvnútornené normy hodnôt, čiže vedia, čo a prečo (s akým motívom) robia. V tomto štádiu vývinu morálky sa postupne začína poslušnosť a rešpekt preklápať na cit pre spravodlivosť.
Prechod do predpubertálneho obdobia je pre väčšinu rodičov náročné. Deti začínajú byť silne ovplyvňované túžbou po rešpekte od skupiny vrstovníkov, a to je často v rozpore s pravidlami, ktoré im rodičia stanovujú doma. Keď majú deti 10 - 12 rokov, často prestávajú svojich rodičov rešpektovať do takej miery, ako tomu bolo v predchádzajúcom období. Rodičia, ktorí sa doteraz spoliehali na tresty, zisťujú, že na deti v tomto veku už neplatia. Tiež si začínajú uvedomovať, že je nemožné deti neustále kontrolovať, lebo sú čoraz častejšie mimo ich dosahu. Vo výhode sú tí rodičia, ktorí sa nespoliehali len na tresty, ale snažili sa priebežne budovať pevný vzťah medzi nimi a dieťaťom. Práve vďaka týmto pevným vzťahom deti sú aj v predpubertálnom či pubertálnom období ochotné spolupracovať a nechcú rodičov sklamať. Výchova, ktorá zahŕňa len tresty, podkopáva vzťah medzi dieťaťom a rodičom, a tak je dieťa menej motivované spolupracovať. A okrem iného tresty deťom nepomáhajú učiť sa pracovať s emóciami, a tak nemajú ani vnútornú sebadisciplínu. Naopak deti, ktoré neboli trestané, ale namiesto toho boli láskyplne vedené k náprave a riešeniu problémov, si veľmi skoro rozvíjajú vnútornú disciplínu a silný zmysel pre morálku.
Deti v tomto veku majú silnú potrebu byť členom nejakej partie, zapadnúť. Preto je ideálne, ak je súčasťou športového tímu, hudobného zboru či skautského oddielu.
Reč a komunikácia
Jazykové schopnosti 5-ročných by mali byť už dobre rozvinuté. Vyslovujú čisto, hovoria v rozvitých vetách a používajú gramatické pravidlá. Majú bohatú slovnú zásobu, ktorá stále rýchlo rastie. Keď rozprávajú príbeh, môžu používať veľa detailov. Rozpráva čisto. Rado začína konverzáciu a vie počkať, až príde naň rad, ak sa rozprávajú viacerí. Je schopné prerozprávať krátky príbeh, v celých súvetiach. Používa budúci čas. Vie povedať svoje celé meno, priezvisko a tiež adresu, kde býva.
Medzi 12. a 23. mesiacom sa vývoj jazyka vášho dieťaťa rýchlo zrýchľuje. Začína rozumieť a používať viac slov a jeho slovná zásoba sa do konca druhého roka rozšíri z niekoľkých slov na 50 a viac slov. V tomto štádiu začína hovoriť jednoduché slová ako „mama“, „dada“ a názvy známych predmetov alebo ľudí. Do 18 mesiacov zvyčajne dokážu povedať niekoľko slov a môžu dokonca začať tvoriť základné dvojslovné vety, ako napríklad „chcem sušienku“ alebo „veľké nákladné auto“. Začínajú tiež lepšie napodobňovať zvuky a slová, ktoré počujú okolo seba. Je dôležité zapojiť dieťa do rozhovoru, aj keď ešte nie je úplne verbálne, pretože to pomáha rozvíjať jeho jazykové schopnosti. Ak ich budete povzbudzovať, aby opakovali slová a odpovedali na otázky, podporíte tým rozvoj ich reči v tomto vzrušujúcom období rastu.
V tomto veku dieťa často spochybňuje dôležitosť toho, čo sa učí v škole. Na čo mi to kedy bude? Sú to samé blbosti! Pomôžme mu pochopiť súvislosti medzi učivom a reálnym svetom. V kuchyni mu ukážme, na čo sú mu dobré zlomky, delenie, váženie, meranie, v obchode, ako využije násobilku či sčítanie veľkých čísel. Chémia, fyzika, prírodoveda sú často žiaľ plné poučiek a teoretizovania, no obsahujú mnoho informácií o fungovaní sveta. V ideálnom prípade toto prepojenie deťom dáva škola, v tom menej ideálnom to môžeme byť my rodičia. Deti v tomto veku nadšene objavujú svet, ak v tom vidia zmysel.
Poznávacie funkcie - schopnosti
Správne pomenuje najmenej 4 farby a 3 tvary. Pozná niektoré písmená a možno ich vie aj napísať. Lepšie rozumie plynutiu času a poradiu denných aktivít - napr. raňajkujeme ráno, večeriame podvečer. Má väčšiu kapacitu pozornosti. Je schopné splniť/sledovať pokyn/žiadosť, ktorá má 2/3 časti, napr.: „odlož knižku, umy si ruky a sadni si ku stolu.“ Pozná veci, ktoré sú súčasťou každodenného života, napr. peniaze, jedlo, domáce spotrebiče … Vie narátať do 10, prípadne viac.
Matematické myslenie sa v tomto veku stáva viac abstraktným. Dieťa nemusí pri rátaní používať vždy nejaké predmety. Vie - pozná jednoduché sčítanie, napr.: 1 jabĺčko a 1 jabĺčko sú spolu 2 jabĺčka. Pozná pojmy „pod, nad, hore, dole, vpredu, vzadu, pred, za“. Je schopné triediť predmety podľa viacerých charakteristík, napr. „veľké, červené štvorce“, „malé, zelené trojuholníky“.
Po prvých narodeninách si vaše dieťa naďalej buduje svoju identitu a presadzuje svoju nezávislosť všetkými možnými spôsobmi. Naučilo sa slovo „nie“ a teraz si precvičuje vyjadrovanie nesúhlasu. Často testuje hranice prijateľného správania a snaží sa dosiahnuť svoje. Prežívajú záplavu rôznych emócií, ktoré ešte nedokážu zvládať - a často to vyjadrujú hlasnými výbuchmi. Koncom druhého roka radi opakujú každé slovo, ktoré počujú. Majú už veľkú slovnú zásobu a dokážu tvoriť prvé jednoduché vety. Vaše dieťatko sa tiež začína pýtať na príčiny udalostí a na to, prečo sú určité činnosti potrebné. Vtedy začínajú vytrvalo klásť otázky: „Prečo?“ a ‚Prečo?‘. Snažte sa odpovedať na ich otázky, aj keď vás ich frekvencia unavuje. Je to pre vaše dieťa dôležitá lekcia v chápaní sveta a jeho vzťahov.
Dieťa je v tomto období „vedcom v plienkach”. Opäť, našou úlohou je ho v bádaní podporiť, skúmať s ním.
Motorika - telesný vývin
Deti v tomto veku majú obvykle veľa energie, vyhľadávajú aktívne hry. Zvyšuje sa ich schopnosť balansovať a koordinovať svoje pohyby napr. na bicykli. Dieťa vie stáť na jednej nohe cca 10 sec. Skáče a preskakuje - napr. nízku lavičku. Vie urobiť kotrmelec. Vylieza a hojdá sa. Dobre behá, nemá problém zmeniť smer svojho pohybu, jeho rýchlosť alebo kvalitu (z chôdze do behu, z chôdze do skákania …). Je schopné jazdiť na bicykli, lyžovať sa. Vie samostatne používať toaletu, vie sa samo umyť.
Po 12 mesiacoch vaše dieťa pokračuje v zdokonaľovaní predtým nadobudnutých zručností. Ak vaše dieťa neurobilo prvé kroky počas prvého roka, pravdepodobne tak urobí krátko po svojich prvých narodeninách - odhaduje sa, že do 18 mesiacov by malo začať samostatne chodiť. Hneď ako sa budú cítiť isté na svojich nohách, začnú trénovať rýchlejšie pohyby. Koncom druhého roka už nielen chodia, ale aj behajú, skáču a lezú. Zvyčajne chodia po schodoch, aj keď stále opatrne, po jednom kroku. Ich prsty sú tiež oveľa obratnejšie. Do 12 mesiacov sa naučia samostatne obliekať a vyzliekať niektoré časti oblečenia, umývať si ruky (s minimálnou pomocou), stavať veže z kociek a držať pastelku, aby mohli kresliť jednoduché, ale štruktúrované čiary.
Od 12 mesiacov do konca druhého roka dieťa zvyčajne dokáže:
- Chodiť, behať, skákať a šmýkať sa - a to pomerne rýchlo, pričom udržiava rovnováhu.
- Rytmicky tancovať na svoju obľúbenú melódiu, pričom skáče a tlieska rukami.
- Samostatne vystupovať po schodoch bez toho, aby sa držalo zábradlia (hoci je vhodné ho k tomu povzbudzovať) - ale postupne, pričom najprv položí jednu nohu a potom druhú.
- Postavia sa na špičky a energicky lezú - dokonca dokážu samy vyliezť z postieľky, aj keď je matrac na najnižšej úrovni.
Deti v tomto veku majú obvykle veľa energie, vyhľadávajú aktívne hry. Zvyšuje sa ich schopnosť balansovať a koordinovať svoje pohyby napr. na bicykli. Dieťa vie stáť na jednej nohe cca 10 sec. Skáče a preskakuje - napr. nízku lavičku. Vie urobiť kotrmelec. Vylieza a hojdá sa. Dobre behá, nemá problém zmeniť smer svojho pohybu, jeho rýchlosť alebo kvalitu (z chôdze do behu, z chôdze do skákania …). Je schopné jazdiť na bicykli, lyžovať sa. Vie samostatne používať toaletu, vie sa samo umyť.
Jemná motorika
Jemná motorika je veľmi dôležitá pre zaškolenie dieťaťa. V tomto veku dieťa: Bez problémov drží ceruzku správnym úchopom (štipkovitým). Kreslí postavu človeka - kreslí telo, nie hlavonožca. Pomerne často deti, častejšie dievčatá kreslia s veľa detailmi a majú radi vyfarbovanie. Obkreslí kruh, trojuholník, štvorec a iné tvary. Postaví na seba 10 alebo viac kociek. Používa príbor, nie len lyžicu. Nemá problém s obliekaním a vyzliekaním, vie sa pozapínať - gombíky i zips, vie zaviazať šnúrky.
Ich prsty sú tiež oveľa obratnejšie. Do 12 mesiacov sa naučia samostatne obliekať a vyzliekať niektoré časti oblečenia, umývať si ruky (s minimálnou pomocou), stavať veže z kociek a držať pastelku, aby mohli kresliť jednoduché, ale štruktúrované čiary.
Kedy sa obrátiť na odborníkov a konzultovať vývin svojho dieťatka?
Často sa na nás rodičia obracajú pred zápisom do školy, so žiadosťou o testovanie školskej spôsobilosti. Niekedy je však už v tomto čase trocha neskoro a preto je vhodné, aby rodičia konzultovali vývin svojho dieťaťa s pediatrom či psychológom skôr, najmä ak:
- Je dieťa extrémne bojazlivé alebo agresívne.
- Je extrémne úzkostné pri odlúčení od rodičov.
- Je ľahko vyrušiteľné a nevie sa sústrediť na jednu činnosť dlhšie než 5 minút.
- Sa odmieta hrať s inými deťmi.
- Má obmedzený okruh záujmov (1 - 2).
- Neudržiava očný kontakt a nereaguje na druhých ľudí.
- Nevie povedať svoje meno a adresu.
- Nepoužíva množné číslo a minulý/budúci čas.
- Akoby nie je schopné používať fantáziu.
- Často vyzerá smutné a nešťastné.
- Má problém držať ceruzku, farbičku alebo nemá záujem o kresbu.
- Má problém s sebaobsluhou.
- Má problém s obliekaním, nevie si umyť zuby bez pomoci.
- Stratilo zručnosti, ktoré už raz malo.
Mnoho odborníkov tvrdí, že z rodičov sa stávajú „vrtuľníky“, ktoré neustále krúžia nad deťmi a pomáhajú im pri riešení aj tých najbanálnejších problémov. Dieťa tak nemá dosť priestoru na sebarealizáciu, na učenie sa nových vecí a vyrovnávanie sa s prekážkami. Nechajte svoje dieťa trochu sa osamostatniť. Naučte ho zručnosti, ktoré môže vykonávať samo a za ktoré bude mať zodpovednosť.
Pranie, príprava ľahkého jedla či ošetrenie menšieho zranenia. To všetko a ešte oveľa viac by mali desaťročné deti zvládnuť. Ako je na tom to vaše?
Neľakajte sa. Vaše desaťročné dieťa ešte nemusí prať bielizeň celej rodine. Každé dieťa asi nebude záhradkárom. Dokáže však lopatkou vyhĺbiť malú jamu, naliať do nej vodu a zasadiť rastlinu. Môžete si tak spoločne založiť aj záhradku na balkóne. Nebojte sa zveriť svojim deťom manuálnu prácu. Nechajte ich, nech vás pri práci najprv sledujú a potom nech si niečo z nej pod vaším dohľadom vyskúšajú.
Vyzývajte deti, aby vám pomáhali v kuchyni. Naučte ich, ako si pripraviť cereálie s mliekom či jednoduchý chlieb s maslom a zeleninou, prípadne toast. Aj keď mnohí z nás už klasickú poštu nepoužívajú, písanie listov naučí deti hneď niekoľkým zručnostiam. Umývanie kúpeľne môže znieť ako špinavá práca, ale dieťa ňou môže ľahko prispieť k chodu domácnosti a získať pocit zodpovednosti.
Každý z nás má v mobile GPS. Pre základnú orientáciu dieťaťa je však veľmi dôležité vedieť čítať mapu a pohybovať sa podľa nej. Táto schopnosť podporuje pocit sebestačnosti. Umenie venovať darček je krásna zručnosť.
Ak je dieťa napriek našej nevôli neustále prilepené k tabletu či mobilu, môžeme skúsiť technológie využiť k podnieteniu jeho kreativity a zvedavosti. Hľadajme spôsoby, ako sa dieťa môže stať tvorcom obsahu, nie len konzumentom. Napríklad pomocou programu na ilustrácie, ak rado kreslí, alebo mu môžeme pomôcť naučiť sa strihať videá, či komponovať hudbu.
Vytrvať. Konflikty a rozdielne názory budú na dennom poriadku, no bolo by skôr čudné, keby neboli. Treba veriť, že sme zasiali dobré semienka a že si tie semienka časom nájdu cestu.
Pri hľadaní voľnočasových aktivít hľadajme spôsoby, ako podporiť to, v čom je dieťa dobré, miesto toho, aby doháňalo to, čo mu nejde. Raz mi niekto spomínal, že celý druhý stupeň chodil na doučovanie z matematiky, ktorá mu nešla, a miesto toho nemal čas na hru na klavír, ktorá ho neskutočne bavila. Možno, keby sa mohol venovať klavíru, bol by z neho virtuóz, kdežto takto premárnil roky matematikou, ktorá mu bola neskôr nanič.
Počúvať dieťa a nasledovať jeho záujmy miesto toho, aby sme pretláčali tie naše. Ak máme pocit, že dieťa sa nám vzďaľuje a prestávame ho poznať, pripomeňme si prvú zásadu Montessori pedagogiky. POZORUJME ho. Deň, dva, týždeň. Robme si kľudne poznámky. Nekomentujme, neraďme, len sledujme.
Sústreďme sa na to dobré. Nehľadajme chyby. Ak dieťa prinesie domov test s dvomi zlými odpoveďami z desiatich, miesto upozorňovania na chyby vyzdvihnime to, že malo osem dobrých odpovedí. Aj v tomto veku navyše platí, že dieťa si najradšej opravuje chyby, ktoré si našlo samé, nie také, ktoré mu ukáže dospelý. Dajme im príležitosť učiť sa na vlastných chybách!
Domáce práce sú nevyhnutnosť. V tomto veku, ak ste nezačali skôr, nie je úplne najľahšie zavádzať pravidlá teraz, ale nie je to nemožné. Stanovte spôsoby, ako sa dieťa bude podieľať na chode domácnosti, a trvajte na nich. Ustlať si posteľ, poliať kvety, povysávať si izbu či podieľať sa na príprave večere je pre dieťa jednak prospešné z hľadiska posilňovania autonómie, a jednak mu môžete ukázať, že domáce práce sú jedna z mála oblastí, kde vidíte okamžitý výsledok svojej námahy. Za domáce práce by ste deťom nemali dávať peniaze ani iné odmeny. Sú bežnou súčasťou života.
Detská morálka, rozpoznanie dobrého a zlého sa vyvíja postupne. My dospelí sa im to snažíme vysvetľovať na rozprávkach či rôznych príbehoch, neraz však naše snahy o vštepenie „toho správneho“ končia tým, že dieťa síce prikývne, ale aj tak si urobí „po svojom“. Zúfať však netreba, ako upozorňuje rodičovská koučka z Mamedeti.sk Katarína Winterová, o fungovaní sveta a pravidlách v ňom sa deti učia postupným dozrievaním a sociálnym učením. Pre každú vekovú kategóriu je schopnosť vnímania vlastných skutkov a ich dôsledkov iná.
Dajte si záväzok, že budete pre dieťa vzorom a budete hovoriť rešpektujúcim tónom. Ak kričíte, tak to už radšej nerobte. Deti strácajú rešpekt k rodičom, ktorí kričia. Ich vplyv takto slabne.
Sústreďte sa na posilnenie vzťahu. Dbajte na to, aby ste každý deň strávili nejaký čas s každým dieťaťom zvlášť, v ktorom budete predovšetkým počúvať. Pokúste sa na dieťa napojiť cez nejakú jeho záľubu. Napríklad s ním počúvajte jeho obľúbenú hudbu alebo sa spolu venujte nejakému športu.
Dohodnite sa s dieťaťom na rodinných pravidlách, o ktorých sa nediskutuje. Nemalo by ich byť mnoho. Držte sa hlavne dôležitých vecí, ako je napríklad písanie úloh, čas uloženia sa na spánok, počet hodín strávených pri televízore alebo pri PC. Porozprávajte sa o pravidlách spolu ako rodina a odsúhlaste si ich.
Namiesto poučovania používajte otázky. Otázky fungujú oveľa lepšie ako poučovanie. „ A ako myslíš, že by to potom dopadlo, keby si sa bol zachoval ináč?“
Využívajte prirodzené a logické dôsledky vo výchove. Tresty často formujú v dieťati odpor alebo ho vedú k utiahnutiu, čo má za následok nesebavedomé a zakríknuté správanie. Ak dávate tresty, zodpovednosť za správanie dieťaťa sa presúva na nás. Takýmto spôsobom dieťa neučíte rozhodovať a prijať pravidlá. Tresty používame, ak chceme zmeniť správanie dieťaťa a zamedziť nevhodnému správaniu. Časté používanie trestov má však skôr nežiaduce účinky. Dieťa obvykle vedie do odporu, kedy často hovorí:„Nič mi nedovolíte, stále mi iba niečo zakazujete, stále sa mi iba vyhrážate ...“ Okrem trestov však môžete vo výchove používať aj prirodzené a logické dôsledky. Metóda prirodzených a logických dôsledkov má isté výhody oproti metóde odmien a trestov. Prirodzené dôsledky sú tie, ktoré umožňujú dieťaťu poučiť sa z prirodzeného fungovania a pravidiel okolitého sveta.
Zamerajte sa na to, aby ste dieťa učili opravovať chyby. Bojíte sa, že vaše dieťa nebude chcieť niesť zodpovednosť? Predstavte mu koncept nápravy. Pýtajte sa vášho dieťaťa, čo môže urobiť, aby napravilo situáciu. Napríklad, ak povie niečo škaredé svojej sestre, bude musieť niečo urobiť pre nápravu ich vzťahu. Ak niečo rozbije, bude musieť pomôcť zaplatiť nákup novej veci.
Prestaňte dieťa chrániť pred prirodzenými dôsledkami. Keď sa o svoje dieťa bojíme, často zasiahneme, aby sme ho ochránili pred prirodzenými dôsledkami. Ak si teda dieťa zabudlo priniesť oblečenie na telesnú výchovu, možno nepôjde na súťaž vo volejbale. Pomôžete mu len v tom, že spolu vymyslíte spôsoby, ako si v budúcnosti nič nezabudnúť.
Buďte láskaví, ale pevní. Predpokladajte, že vaše dieťa vás bude testovať, či veci myslíte vážne. Zostaňte prívetiví, ale neustále trvajte na hraniciach. Ak ste sa doteraz spoliehali na tresty viac ako na podporu vnútornej disciplíny, môže to chvíľu trvať (týždne alebo možno aj mesiace), kým si dieťa na nové prístupy zvykne. Po určitej dobe sa určite spoločne k úspechu dopracujete. Tento prechod si vyžaduje čas a trpezlivosť.
Ako povzbudiť svoje deti, aby sa stali samostatnejšími
tags: #co #by #malo #dieta #zvladnut #v