Očný kontakt je základným kameňom sociálneho a emocionálneho vývoja dieťaťa. Je to jeden z prvých a najdôležitejších spôsobov, akými sa deti učia komunikovať, nadväzovať vzťahy a chápať svet okolo seba. Ak sa vaše dieťa vyhýba očnému kontaktu, môže to byť pre vás ako rodiča znepokojujúce. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, ponúka možné príčiny, stratégie a rady, ako podporiť rozvoj očného kontaktu u vášho dieťaťa.
Úvod: Prečo je očný kontakt dôležitý?
Je prirodzené, že rodičia pozorne sledujú vývoj svojich detí a hľadajú istotu, že všetko prebieha tak, ako má. Jednou z oblastí, ktorá môže vyvolávať otázky, je očný kontakt. Prečo sa moje dieťa nepozerá na mňa? Je to normálne? Na tieto a ďalšie otázky sa pokúsime odpovedať v nasledujúcich častiach.
Očný kontakt u detí: Čo je normálne a kedy začať s podporou?
Už malé bábätká sa zaujímajú o ľudskú tvár a živo na ňu reagujú. Pozeranie sa do očí osobe, s ktorou hovoríme, je prirodzenou schopnosťou človeka. Okolo tretieho mesiaca dieťatko len začína fixovať obraz vo svojom okolí, preto aj očný kontakt môže byť oneskorený.
Možné príčiny vyhýbania sa očnému kontaktu
Existuje mnoho dôvodov, prečo sa dieťa môže vyhýbať očnému kontaktu. Niektoré z nich súvisia s bežným vývojom, iné môžu naznačovať potrebu odbornej pomoci.
Bežné vývojové príčiny
- Nezaujímavý stimul: Možno nie ste pre dieťa dostatočne zaujímaví. Nemyslíme to v zlom, ale malé deti majú radi kontrastné a farebné podnety. Ak sa dieťa na vás pozrie a potom sa odvracia, možno mu jednoducho vyhovuje ako očný stimul niečo iné.
- Individuálne tempo: Každé dieťa je iné a vyvíja sa vlastným tempom. Niektoré deti nadväzujú očný kontakt skôr, iné neskôr.
Zrakové problémy
Uistite sa, že vaše dieťa dobre vidí. Problémy so zrakom u detí často nie sú na prvi pohľad viditeľné, najmä v prvých rokoch života. Oči nezaostrujú na tvár alebo predmet ani po 2. mesiaci. Jedno oko uhýba (škúli), najmä po 4.-6. mesiaci. Ak si nie si istá, ukáž hračku pred tvárou - mala by ju očami sledovať. Dieťa sa vyhýba aktivitám, kde treba presne pozerať (napr. skladanie puzzle). Sťažuje sa, že nevidí dobre (napr. nevidí dobre tabuľu v škole). Dieťa má ťažkosti preostriť z blízka do diaľky. Potom zakry druhé oko - ak zistíš rozdiel v reakcii, môže to signalizovať problém.
Porucha sluchu a jej vplyv na očný kontakt
Pre dieťa s poruchou sluchu je zrak veľmi dôležitým zdrojom informácií. Tak ako počúvajúce deti, aj nepočujúce deti sa môžu líšiť. Napriek tomu, že očný kontakt je u všetkých zdravých detí s poruchou sluchu prirodzený, časom sa môže vytratiť. Mnohé (nie všetky) tieto deti sa prestanú o tvár rodiča zaujímať vtedy, ak rodič rozpráva bez výraznejšej zmeny mimiky a gestikulácie alebo pri rozprávaní neposunkuje. Je to preto, lebo sa v čase, keď nepočuli, začali sa zaujímať viac o veci okolo nich ako o ľudí a je pre ne náročné meniť zaužívaný spôsob života, učiť sa novým pravidlám komunikácie.
Autizmus a očný kontakt
Jedným z charakteristických znakov autizmu je vyhýbanie sa očnému kontaktu. Malé deti majú tendenciu pozerať sa do očí blízkym aj cudzím, ale dieťa s autizmom sa tomu vyhýba. Tak ako medzi počujúcimi deťmi, aj medzi deťmi s poruchou sluchu sa nájdu niekedy deti, ktoré patria do autistického spektra. Tieto deti sa môžu vyhýbať komunikácii a interakcii s ľuďmi (vrátane nenadväzovania očného kontaktu) aj vtedy, keď už majú dobre skompenzovaný sluch.
Stratégie na podporu očného kontaktu
Existujú rôzne metódy a prístupy, ktoré môžu pomôcť deťom rozvíjať a udržiavať očný kontakt.
- Udržujte očný kontakt od narodenia: Udržujte s vaším dieťaťom očný kontakt už od narodenia. Deti pozerajú na tvár častejšie, ako si myslíte. Čakajú na pochvalu, dovolenie, pomoc, chcú sa uistiť, že ste nablízku. Vždy keď sa na vás pozrú, prehovorte, usmejte sa, urobte nejaké gesto, prípadne posunok. Pokiaľ je to možné, nezabudnite prísť bližšie k dieťaťu, ak na neho hovoríte. Oslovte ho menom, poklopte ho po ramene a pokračujte až vtedy, keď sa na vás pozrie.
- Napodobňujte: Opakujte zvuky a pohyby, ktoré vaše dieťa robí. Usmievajte sa, opakujte jeho grimasy, preháňajte mimiku.
- Používajte zábavné prostriedky: Ak je vaše dieťa zdržanlivejšie v očnom kontakte, môžete skúsiť pritiahnuť jeho pozornosť k vašej tvári tým, že si ju pomaľujete, nalepíte si na ňu nálepky, použijete nápadný klobúk, farebné okuliare alebo klaunovský nos. Pokúste sa ho rozosmiať a pobaviť. Na deti často zaberie, ak si priložíte k tvári niečo svietivé alebo ligotajúce sa. Takisto si môžete vyrobiť farebnú masku s veľkými otvormi na oči a ústa a schovávať sa na striedačku za ňu.
- Buďte výrazní: Výraz tváre by mal byť v súlade s tým, čo hovoríte a prežívate. Nemali by ste napríklad hovoriť, že je všetko okej, keď vyzeráte smutne a plačete.
- Spievajte: Spievajte svojmu dieťaťu, keď ho máte v náručí, čo najviac, ako sa dá (a to aj vtedy, keď si myslíte, že spievať neviete :-)).
- Odzeranie: Dieťa má prirodzené sklony sledovať vaše pery, keď naň hovoríte alebo mu spievate. Vaša tvár by mala byť zo začiatku obrátená zoči-voči tvári dieťaťa. Rodič by nemal byť v tieni. Vaša tvár by mala byť dobre osvetlená, najlepšie tak, že sa otočíte tvárou k zdroju svetla. Veľmi zle sa odzerá, keď stojíte chrbtom k oknu. Na vašej tvári by malo byť vidno, že ste zaujatí tým, čo hovoríte. Jazyk prispôsobte veku dieťatka. Zo začiatku používajte zreteľné, jednoduché, maximálne dvoj-, trojslovné vety. Nekomoľte ich - Ivo ísť von. Rozprávať by ste mali gramaticky správne a nemali by ste prehnane používať zdrobneniny, pretože sú dlhé, horšie sa odzerajú a vyslovujú. Vyjadrujte vždy celú myšlienku. U starších detí zaraďujte cielene hry na odzeranie najmä predpoludním, keď je dieťa ešte čerstvé. Robte čo najmenej prudkých pohybov rukami. Ak dieťa nerozumie tomu, čo ste povedali, skúste vetu alebo slovo povedať inak. Môžete použiť iné slovo s podobným významom - napr. namiesto slova „budova“ poviete „dom“. Náhradné slovo môže byť kratšie, aby sa lepšie odzeralo.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak máte obavy o vývoj očného kontaktu u vášho dieťaťa, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Detský lekár, psychológ alebo špeciálny pedagóg vám môžu pomôcť zistiť príčinu problému a navrhnúť vhodné riešenia. Kedy je vhodné vyhľadať pomoc:
- Ak vaše dieťa do 3 mesiacov vôbec nenadväzuje očný kontakt.
- Ak sa vyhýba očnému kontaktu a má aj iné problémy vo vývoji, ako napríklad oneskorený vývoj reči, problémy so sociálnou interakciou alebo opakujúce sa správanie.
- Ak máte pocit, že niečo nie je v poriadku.
Vplyv technológií na zrak detí
Dnešná doba plná mobilov, tabletov a práce do blízka je pre oči veľmi namáhavá. Pokiaľ deti netrávia svoje detstvo hlavne na vzduchu a namiesto lietania po dvore sa hrajú na počítačoch a mobiloch, môže to mať vplyv na ich zrak. Mám na mysli vznik krátkozrakosti, ktorej výskyt v Európe stále stúpa. V dnešnej dobe hovoríme dokonca o „epidémii krátkozrakosti“. Nemusíme však deťom mobil úplne zakázať. Najlepšie je striedať mobily a počítače s dostatočným pobytom vonku.
Práca za počítačom má svoje pravidlá. Známe pravidlo 20-20-20: Každých 20 minút sa na 20 sekúnd pozrieť do vzdialenosti aspoň 20 stôp (6 metrov), aby sa nám oči uvoľnili. Takisto často žmurkať, hovoríme o takzvanej hygiene práce s počítačom. Zdroj svetla nemá svietiť rovno do očí, svetlo v pozadí má byť rozptýlené, obrazovka uložená mierne nižšie.
Denné svetlo má protektívny účinok na detské oko. Ide o širokospektrálne svetlo, v ktorom sú zastúpené všetky farby. Predstavuje ochranný faktor, ktorý odďaľuje vznik a podľa niektorých štúdií aj progresiu krátkozrakosti detí. Je známe, že čím je dieťa dlhšie na dennom svetle, tým je jeho ochranný účinok vyšší. Podľa niektorých štúdií by malo dieťa tráviť na dennom svetle viac ako dve hodiny.
Čo robiť, keď dieťa kričí a zúri?
Je dôležité si uvedomiť, že dieťa v takomto veku ešte nevníma veci z vášho uhla pohľadu, pretože to nedokáže. Je ešte egocentrické a má pocit, že je stredobodom všetkého, a preto jeho potreby musia byť automaticky naplnené.
- Eliminujte krik: V prvom rade by ste mali eliminovať svoj krik, pretože dieťa sa učí najmä od rodičov, a keď kričí rodič, potom kričí aj dieťa.
- Vysvetľujte s láskou: Je najlepšie dieťaťu niečo vysvetliť, hravo a s láskou, prečo niečo nemôže. Pokiaľ to nebude chcieť pochopiť, povedzte to rázne, aby si uvedomilo, že vy ste mama a vy rozhodujete, ale pokiaľ je to možné, tak bez kriku a podobne.
- Metóda "time out": Vyskúšajte aj metódu tzv. "time out" - napr. dajte niekde do kúta alebo niekde, kde by bolo samo, nejaký stupienok alebo stoličku a podľa jeho správania mu určite čas, ako dlho tam musí sedieť, keď vás neposlúchne. Jednoducho ho musíte naučiť, že keď sa raz niečo nedá, tak sa nedá a krik mu absolútne nepomôže. Hlavne, keď už raz niečo zakážete a budete si za niečím stáť, tak nepovoľte!
- Povzbudzujte: Nezabúdajte na povzbudenia! Kedykoľvek, keď bude dobrý, poslúchne vás alebo jednoducho niečo pekné a dobré urobí, tak ho pekne pochváľte, povedzte, že je to šikovný a dobrý chlapec, poprípade ho pobozkajte alebo aj dajte cukrík ako odmenu, alebo mu môžete kupovať nálepky do zošita za každý dobrý skutok. On musí vedieť, že je vo vašich očiach ako dobré dieťa, potom bude aj v svojich a bude menej vystrájať.
Google Kontakty | Ako mať všetky kontakty stále poruke a bezpečne zálohované
tags: #dieta #nerado #pozeral #do #oci