Deti sú ako „špongie“ - nasávajú všetko čo sa okolo nich deje vrátane toho, čo povieme a ako sa správame. Zatiaľ čo veľa z nás si uvedomuje, že konzumácia ovocia a zeleniny má svoje benefity, málokto z nás vie ako správne pristupovať k dieťaťu, ak odmieta danú potravinu zjesť. Niekedy je však uvedomenie si nášho vlastného správania či slov, ktoré denne používame v súvislosti s jedlom, prvý krok k tomu pomôcť našim deťom vypestovať si pozitívnejší vzťah k jedlu. V dnešnej dobe je spoločnosťou vyvíjaný príliš veľký tlak na to ako „vyzeráme“ a práve deti v školskom veku sú v tomto smere najviac ovplyvniteľné a zraniteľné. Tým, že budeme v našich deťoch podporovať pozitívny vzťah k jedlu, tak v nich zároveň podporíme aj rozvoj zdravých stravovacích návykov na celý život.
Zdravé stravovacie návyky však nie sú len o tom mať vždy na tanieri zeleninu či ovocie. Viac než kedykoľvek predtým je dôležitejšie vedieť, že práve FLEXIBILITA a PESTROSŤ sú základnými piliermi zdravého stravovania. 1. 2. 3. 4. Vyhýbajme sa používaniu slov „DOBRÉ“ a „ZLÉ“ vo vzťahu k akémukoľvek jedlu - slová majú často oveľa väčšiu silu ako si myslíme. Namiesto rozdeľovania jedla na „DOBRÉ“ a „ZLÉ“ motivujme deti k častejšej konzumácii viac nutrične hodnotného jedla tým, že im zábavnou formou povieme čo všetko sa napr. v takom ovocí a zelenine nachádza, ako sa pestujú, prípadne odkiaľ dané ovocie či zelenina pochádza a akou dlhou cestou museli prejsť, kým sa dostali až k nám na tanier. Dôležité je dávať si pozor aj na slová, akými sa vyjadrujeme vo vzťahu k našej váhe či vzhľadu.
Psychológia a patopsychológia sú vednými disciplínami, ktoré majú spoločného menovateľa, a to štúdium ľudskej psychiky. Psychológia sa zaoberá všeobecne skúmaním ľudského prežívania a správania, zjednodušene - ľudskej duše. Patopsychológia sa zase venuje štúdiu psychických anomálií a deficitov. Psychológia dieťaťa vychádza predovšetkým z vývinovej psychológie, ktorá sa zaoberá jednotlivými vývinovými štádiami, ktorými dieťa, resp. človek prechádza. Významnou osobnosťou, ktorá sa venovala psychológii dieťaťa a skúmala jednotlivé vývinové fázy, bol napríklad švajčiarsky psychológ Jean Piaget. U detí je z hľadiska ich zdravého vývinu veľmi dôležité aj ich sociálne prostredie a na rôzne poruchy či zaostalosti (nie len) vo vývine sa nahliada celkovo z bio-psycho-sociálneho pohľadu. Už Sigmund Freud kladl veľký dôraz na rané detstvo človeka, ktoré potom ovplyvňuje celý jeho ďalší život a smerovanie. Pediater a psychoanalytik Donald Winnicott prišiel s konceptom dosť dobrej matky, ktorého podstatou je, že dieťa nepotrebuje dokonalú matku, resp. dokonalého rodiča. Stačí, keď bude dostatočne dobrý. Každý rodič robí chyby, najmä ak ide o jeho prvé dieťa, keďže nemá žiadne predošlé skúsenosti s vychovávaním dieťaťa. Stačí však, ak je rodič milujúci, ochraňujúci a keď aj spraví nejakú chybu, tak sa dokáže ospravedleniť a priznať si ju.
Pojem patopsychológia môžeme nahradiť aj pojmom psychológia postihnutých. Na Slovensku existuje Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, ktorý vydáva aj časopis s názvom Psychológia a patopsychológia dieťaťa. O jednotlivcovi s postihnutím hovoríme vtedy, ak je uňho prítomný zjavný nedostatok alebo deficit určitého orgánu alebo funkcie tohto orgánu, ktorý ovplyvňuje poznávacie procesy, a tiež získavanie sociálnych zručností a ich využívania. Každý človek s postihnutím môže na svojom zdravotnom stave participovať a pomocou určitej aktivity ho aj do istej miery meniť. Závisí to najmä od miery sociálnej podpory, ktorá sa mu dostáva a prostredia, v ktorom žije. Dôležitú úlohu tu zohráva aj rehabilitácia, ktorá ľuďom s postihnutím pomáha pri obnove poškodených funkcií a schopností, rovnako aj so začlenením sa do spoločnosti a fungovaním v nej. Biológia a psychika človeka spolu navzájom súvisia a so sociálnym prostredím veľmi vplývajú na zdravotný stav človeka.
Študuj psychológiu a patopsychológiu dieťaťa na PEVŠ! Ak vás témy psychológie a patopsychológie dieťaťa zaujímajú a chceli by ste sa o nich dozvedieť viac, prípadne pomáhať deťom alebo všeobecne ľuďom s ich psychickými problémami či postihnutím, môžete si podať prihlášku na štúdium psychológie na Paneurópskej vysokej škole! V rámci predmetu Vývinová psychológia na bakalárskom stupni štúdia a predmetu Poruchy psychického vývinu na magisterskom stupni, sa dozviete viac o psychológii a patopsychológii detí, ale aj dospelých.
psychológa je veľmi citlivá téma. navštevovalo psychológa, obavy. školským psychológom. Úvodom mám potrebu rodičov upokojiť, že sa nič hrozné nedeje. Problémami. Mnohí rodičia nevedia, aký je rozdiel medzi psychológom a psychiatrom, preto ho tu stručne uvediem. Kým psychiater je lekár, ktorý dieťaťu môže dať diagnózu, a v prípade potreby lieky, za účelom zlepšenia napríklad sebaovládania alebo správania sa dieťaťa pri vážnych problémoch, psychológ je človek, ktorý sa s dieťaťom porozpráva, pri menších deťom sa s dieťaťom pohrá, prípadne sa zahrajú zaujímavé hry, alebo niečo vytvoria.
Psychológ môže realizovať aj psychologické vyšetrenie dieťaťa so súhlasom rodiča, resp. zákonného zástupcu. Psychológ je niekto, kto sa snaží dieťaťu maximálne pomôcť. Pri maličkých deťoch sa psychológ s dieťaťom hrá, nakoľko pri hre dokážu deti lepšie vyjadriť, čo cítia a potrebujú, ako keď to majú vyjadriť slovami. V hre zvyknú deti znázorňovať svoje pocity, obavy, túžby. Sedenie s psychológom je pre dieťa priestor, kde sa môže uvoľniť a byť samé sebou. Každý psychológ, ktorý pracuje s malými deťmi, má rôzne hračky, ktoré dieťa zaujmú a prinášajú dieťaťu možnosť sebarealizácie. Niektoré deti preferujú rôzne figúrky, iné maňušky, pieskovisko, kresbu, plastelínu atď. Psychológ poskytuje dieťaťu možnosť výberu. Psychologické stretnutie s dieťaťom môže byť rôzne, od presne štruktúrovaného systému pri ABA terapii, až po voľnú hru. Dieťa sa stretáva s psychológom počas dlhšieho obdobia, kým v hre alebo kresbe spontánne vyjadrí, čo cíti a čo potrebuje. Psychológ spontánne výtvory dieťaťa, ani hru, nehodnotí, iba komentuje, a pokiaľ dieťa chce, môže byť súčasťou hry.
Pri väčších deťoch prebieha sedenie inak. Deti, ktoré rady rozprávajú, môžu s psychológom rozprávať o rôznych veciach, prostredníctvom rozprávania príbehov, ktoré môžu často samé spoluvytvárať, čo sa deťom páči. Väčšie deti, ktoré sa už nechcú hrať, s psychológom počas sedenia sedia, aby sa dobre videli, a rozprávajú o svojich pocitoch, potrebách a obavách. Niekedy však dieťa nepotrebuje rozhovor, chce len byť s psychológom, resp. s osobou, ktorej dôveruje, a ktorá mu poskytne pocit istoty a bezpečia. Ja mám deti rada, a nie som k nim direktívna, naopak, preferujem spoluprácu a kamarátsky prístup k nim. Rada sa s nimi smejem a chcem, aby sa pri mne cítili príjemne, bezpečne, a aby vedeli, že sú prijaté a rešpektované také, aké sú. Aj keď sa nesprávajú tak, ako by sa mali, dávam im najavo, že ich mám rada, ale ich správanie sa mi nepáči, pričom spolu hľadáme príčinu nevhodného správania a možnosť zmeny. (Mgr. J. Kneslová)
Nakoľko pracujem ako školská psychologička, deti v škole vedia, kde ma môžu vyhľadať, keď ma potrebujú. Vedia, že tu nie som na to, aby som ich súdila, ale naopak, som tu pre to, aby som im pomohla. Pre mňa je najdôležitejšie v mojej práci byť tu pre deti, ktoré to potrebujú. Ako školská psychologička sa často stretávam s deťmi, ktoré pociťujú úzkosť, strach a iné nepríjemné pocity. Tieto deti zvyknú veľmi dobre reagovať na bránicové dýchanie, pri ktorom sa dokážu uvoľniť, upokojiť a lepšie zvládať rôzne záťažové situácie. S deťmi robím aj Biofeedback, čo je vedecky podložená metóda snímania, analýzy a vizualizácie fyziologických procesov, pričom sa dieťa učí dýchaním zvládať lepšie rôzne záťažové situácie. Každé dieťa potrebuje podporu a istotu, ktoré mu dodávajú sebadôveru a sebaistotu, že zvládne to, čo potrebuje. Niektoré deti majú prirodzene veľkú sebadôveru a sebaistotu,. Niektoré deti sú však prirodzene úzkostnejšie, neistejšie, a práve týmto deťom môže psychológ pomôcť nadobudnúť väčšiu sebaistotu a sebadôveru.
Psychológ s dieťaťom môže pracovať podľa psychoterapeutického vzdelania rôzne. Ja sa pri práci s deťmi často venujem ich telesných problémom, pretože deti zvyknú somatizovať, čo znamená, že za telesným problémom, napríklad bolesťou bruška, môže byť nepríjemný pocit, napríklad strach, úzkosť a podobne. Psychológ, ktorý pracuje s deťmi, by mal mať deti v prvom rade rád. Rád by sa mal s nimi hrať, rozprávať a zaujímať sa o ich pocity a potreby. Deti veľmi dobre vycítia, či na ne záujem hráme, alebo je naozajstný. Pokiaľ nevnímajú, že sme tu pre nich naozaj a náš záujem je úprimný, nebudú spolupracovať.
Autor článku: Mgr. Aj v roku 2026 je PsychoLOG-IN partnerom a spoluorganizátorom medzinárodného festivalu vivat vox organi 2026: utorok, 28. júl 2026, 19:30 Kostol Narodenia Panny Márie v Radvani, na Hôrke // John Ellison & The Carpenter Ants (USA) / Soul Gospel v podaní pravých američanov piatok, 31. júl 2026, 19:30 Katedrála Františka Xaverského, Nám. SNP v Banskej Bystrici // Marie-Andrée Joerger (FR) / akordeón & Vincent Dubois (FR) / organ / French touch: Exkluzívny koncert titulárneho organistu Notre-Dame v Paríži a jeho manželky - poprednej svetovej akordeonistky ndeľa, 9. august 2026, 16:00 Kostol Narodenia Panny Márie v Radvani, na Hôrke // FLAŠINETIÁDA / Medzinárodné stretnutie flašinetárov z rôznych krajín Európy s koncertom klasickej a sakrálnej hudby pre flašinety a verklíky. Predstavenie vhodné aj pre deti. sobota, 22. august 2026, 19:00 Evanjelický kostol na Lazovnej ulici, Banská Bystrica // David di Fiore (USA-SK) / organ / Concerto virtuoso.
3. KBT je v súčasnosti jedným z najrozšírenejších směrov psychoterapie. Vznikla v druhej polovici 20. storočia ako výsledok úspešnej integrácie behaviorálnej a kognitívnej terapie. Práve túto formu psychoterapie Vám poskytujeme aj na našom pracovisku. Vďaka svojej preukázanej účinnosti, praktickej využiteľnosti formou individuálnej, skupinovej, párovej i rodinnej terapie u širokého spektra psychických obtiaží sa KBT stala jedným z vedúcich a najdynamickejšie sa rozvíjajúcich psychoterapeutických smerov súčasnosti.
Prístrojové techniky vo vybavení nášho pracoviska: EEG biofeedback (neurofeedback): EEG biofeedback, známy aj ako neurofeedback, je prístrojová tréningová metóda, ktorá pomocou EEG elektród (elektroencefalogramu) zachytáva mozgové vlny v reálnom čase a poskytuje zrakovú a sluchovú spätnú väzbu (feedback) o daných vlnách. Mozgové vlny zodpovedajú rôznym prežívaným mentálnym stavom. Zjednodušene povedané, ide o tréning mozgových vĺn. V prostredí neurofeedbackových tréningov to znamená, že klient sa učí meniť svoje mozgové vlny, a tým ovplyvňovať svoj mentálny stav. Klient má pred sebou monitor, na ktorom mu beží animácia/hra/rozprávka. Keď sa mu to podarí dostať sa do požadovaného mentálneho stavu, bude odmenený vo forme zrakovej alebo sluchovej odmeny. Ak sa mu nepodarí dostať sa a udržiavať želaný mentálny stav, animácia sa spolu so zvukom zastaví. Terapeut môže počas tréningov meniť obtiažnosť tréningu a upravovať rôzne parametre. Klient postupne zlepšuje svoj výkon a obtažnosť stúpa. Pri neurofeedbackovom tréningu predstavuje „joystick“ na ovládanie hier jeho samotná vedomá myseľ, ktorá takýmto spôsobom dostáva neustálu spätnú väzbu o svojom psychofyziologickom stave. To umožňuje mozgu učiť sa samoregulácií a zlepšovať tak svoje funkcie. Tento proces učenia je spočiatku skôr podvedomý a na úrovni vnútorného experimentovania, pretože našu mozgovú činnosť obvykle nevnímame vedome. Neurofeedback by mohol byť pripodobnený ku zrkadlu - vďaka nemu môže klient zistiť v akom mentálnom stave sa práve nachádza. Zvyčajne počas tréningu nevníma, že mení fungovanie svojho mozgu, no zato si však môže dobre uvedomovať, či mu ide hra. Zo začiatku sú zmeny EEG záznamu prechodné, neskôr sa práve vďaka operačnému podmieňovaniu upevňujú a stávajú sa trvalými. Dôležitou súčasťou neurofeedbackového úspechu je želané správanie (v našom prípade želaný mentálny stav) posilňovať, takže odmeňovanie je pri tréningoch nastavené tak, aby klient nemohol byť neúspešný a postupne sa približoval k cieľu. Na podporu motivácie klientov, predovšetkým tých detských, sa využívajú sekundárne posilňovače vo forme pochvaly a zbierania bodov. Práve preto je u nás kladený veľký dôraz na pozitívnu motiváciu, pochvalu a ocenenie snahy.
Oblasti aplikácie s najvyššou pravdepodobnosťou účinnosti sa uvádza pri liečbe ADD/ADHD, úzkostných porúch, depresívnych porúch, epilepsii, porúch spánku, traumatických poranení mozgu a pri zlepšovaní výkonnosti. Biofeedback je terapeutický postup, ktorý zahŕňa meranie osobných fyziologických veličín ako krvný tlak, tep, teplotu, potenie, svalové napätie (EMG) v reálnom čase a ich prezentáciu vo vhodnej forme pacientovi.
Virtuálna realita dokáže efektívne zmierniť stavy úzkosti a paniky. Princíp spočíva v tom, že človek sa učí, že obávané situácie reálne nie sú tak nebezpečné, ako si dovtedy myslel. To, čo však výrazne prispieva k udržaniu úzkosti, je práve naše uvažovanie o obávaných situáciách a správanie sa v nich. Virtuálna realita ako metóda bezpečnej konfrontácie s obávanými situáciami je veľmi praktický nástroj. Klient vie, že situácia nie je reálna, napriek tomu zažíva strach. S tým sa dá potom veľmi dobre pracovať. Vytvorí sa hierarchia obávaných situácií, pričom konfrontácia začína tými najmenej nepríjemnými. Na vyššiu úroveň sa pokračuje vždy po dohode, keď je klient pripravený.
Neskôr, keď je klient pripravený, príde na rad konfrontácia s obávaným podnetom vo virtuálnej realite, v kontrolovanom prostredí. Konečným cieľom sedení je však zavádzať naučené techniky do každodenného života. Tam sa deje skutočná zmena, virtuálna realita je len platforma pre efektívny nácvik nových zručností. Výskum ale ukazuje, že 10 sedení stačí na to, aby sa citeľne zvýšila kvalita života ľudí s úzkosťami, fóbiami a panikou. My pracujeme so softvérom, ktorý ponúka približne 120 scenárov pre rôzne druhy strachov, fóbií a úzkostí. Tento softvér vyvíjal tím psychológov a programátorov z USA (PsyTechVR, Maryland).
Potenciál a využitie virtuálnej reality je obrovský, a to platí aj mimo kontextu strachu, fóbií alebo úzkostí. Na tieto oblasti sa zameriavame v našej ambulancii. V rámci psychodiagnostiky sa zameriavame na psychodiagnostické posúdenie psychického stavu pri psychických ťažkostiach, poškodeniach mozgu, psychosomatických ťažkostiach, telesných ochoreniach a pod. V našej ambulancii poskytujeme tiež služby psychofyziologickej psychodiagnostiky (pomocou metódy bio/neurofeedback).
Na našom pracovisku sa tiež venujeme psychodiagnostike vodičov - žiadateľov o vodičské oprávnenie skupín C, D, E. Taktiež vykonávame psychodiagnostiku u vodičov, ktorým bol odobratý vodičský preukaz a tiež pre vodičov - inštruktorov autoškôl. V rámci psychoterapie sa v našej ambulancii venujeme liečbe psychických porúch (depresia, úzkosť, fóbie, obsedantno-kompulzívne poruchy, zajakavosť, závislosti a iné).
psychoLOG-IN je klinicko-psychologickým pracoviskom, ktoré poskytuje psychologickú starostlivosť deťom aj dospelým. Základy fungovania nášho pracoviska boli vytvárané vzájomnou spoluprácou odborníkov už pred samotným zriadením tohto psychologického pracoviska. Názov PsychoLOG-IN vo svojej podstate vychádza z viacerých symbolov. Základ slova tvorí pojem PsychoLOG, pretože sme psychologickým pracoviskom. LOG ako logos - v preklade zmysel. Sme totiž presvedčení, že náš život má zmysel a našou úlohou je ho odhaliť, naplniť a uskutočniť. LOG-IN je tiež slovným spojením, ktoré znamená prihlásenie, vstup do systému. V názve je tiež skryté krátke slovo IN. Práve tento význam má poukázať na to, že sa chceme snažiť byť in.
František ukončil magisterské štúdium psychológie na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity v roku 2000. Po absolvovaní vysokoškolských štúdií pracoval 3 roky na Psychiatrickom oddelení NsP vo Zvolene. Neskôr pracoval 2 roky na Psychiatrickom oddelení NsP v Brezne a ďalších 6 rokov v Psychologickej ambulancii NsP v Brezne. V roku 2006 dosiahol špecializáciu v klinickej psychológii na SZU v Bratislave. V rokoch 2003 - 2006 absolvoval psychoterapeutický výcvik v Kognitívne-behaviorálnej psychoterapii v ABC Slovenskom inštitúte pre výcvik v KBT, v Liptovskom Mikuláši, podľa kritérií Európskej asociácie pre psychoterapiu, na základe ktorého získal certifikát v certifikovanej pracovnej činnosti psychoterapie. Od roku 2009 prevádzkuje súkromnú psychologickú ambulanciu vo Zvolene. V roku 2010 získal po požadovanom štúdiu certifikát v certifikovanej pracovnej činnosti dopravná psychológia. V roku 2008 bol po splnení podmienok zapísaný do Zoznamu znalcov Ministerstva spravodlivosti SR. Je riadnym členom Slovenskej asociácie klinických psychológov a funkcionárom i členom Slovenskej komory psychológov.
Janka KUCBELŠALAPKOVÁ je absolventkou vysokoškolského štúdia v odbore psychológia na Karlovej Univerzite v Prahe. V rámci magisterského stupňa štúdia absolvovala polročnú stáž na Univerzite La Sapienza v Ríme, kde spolupracovala na medzinárodnom výskume teórie mysle. Je absolventkou psychoterapeutického výcviku v kognitívne-behaviorálnej psychoterapii, pod vedením Inštitútu KBT v Hradci Králové, Česká republika. Ako psychológ pracovala v Centre včasnej intervencie v Banskej Bystrici. V roku 2019 absolvovala certifikovaný výcvik v biofeedbacku ako terapeutickej metóde, pod vedením ABC Slovenského inštitútu pre výcvik v KBT. V roku 2019 absolvovala vzdelávací blok schématerapie detí a adolescentov, pod vedením Inštitútu schématerapie St. Petersburg. V roku 2021 absolvovala výcvik v schématerapii dospelých pacientov, pod vedením ABC inštitútu pre vzdelávanie v KBT v Liptovskom Mikuláši. Od roku 2020 až do súčasnosti je pravidelným účastníkom odborných vzdelávacích webinárov, ktoré organizuje český inštitút pre vzdelávanie v kognitívno-behaviorálnej psychoterapii Odyssea, so sídlom v Olomouci.
Matúš KUCBEL je vysokoškolské vzdelanie magisterského stupňa ukončil na FSVaZ UKF v Nitre, pokračoval postgraduálnym špecializačným štúdiom v oblasti klinickej psychológie. V roku 2014 absolvoval poradenský výcvik, ktorý zastrešovala Európska asociácia profesionálnych koučov. V roku 2016 absolvoval výcvikový kurz v biofeedbacku a neurofeedbacku, ako terapeutickej metóde, pod vedením ABC Slovenského inštitútu pre výcvik v KBT. V roku 2022 ukončil certifikovaný psychoterapeutický výcvik v kognitívne-behaviorálnej terapii, pod vedením ABC Slovenského inštitútu pre výcvik v KBT. Je certifikovaným KBT psychoterapeutom, v súlade s Európskou asociáciou pre kognitívne behaviorálnu psychoterapiu (EACBT) a Slovenského inštitútu pre vzdelávanie v psychoterapii (SIVP).
V roku 2020 ukončil vzdelávanie v schématerapii detí a adolescentov, pod vedením Inštitútu schématerapie St. Petersburg. V roku 2021 absolvoval výcvik v schématerapii pre dospelých pacientov, pod vedením Slovenského inštitútu v schématerapii, so sídlom v Liptovskom Mikuláši. Od roku 2020 až do súčasnosti je pravidelným účastníkom odborných vzdelávacích aktivít, ktoré organizuje český inštitút pre vzdelávanie v kognitívno-behaviorálnej psychoterapii Odyssea, so sídlom v Olomouci. V roku 2022 absolvoval kurz STOB, ktorý je zameraný na uplatňovanie techník KBT pri liečbe obezity, pod záštitou STOB-u v Košiciach.
Terézia PAULISOVÁ ukončila štúdium pedagogiky na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela. Následne pracovala ako učiteľka primárneho vzdelávania. Po absolvovaní rozširujúceho štúdia psychológie pôsobila ako kariérna poradkyňa na Univerzite Mateja Bela. Vzdelanie si priebežne dopĺňala odbornými kurzami, štúdiom etickej výchovy a dvojročným inovačným štúdiom, zameraným na rozvoj pedagogicko-psychologických zručností výchovného poradcu. V roku 2014 ukončila interné doktorandské štúdium na Univerzite Mateja Bela.
Vo svojej práci sa venuje aj publikovaniu odborných článkov na témy z oblasti psychológie, napr. syndróm vyhorenia učiteľov, mobbing v prostredí škôl. Je spoluautorkou odb...
Stojíte pred situáciou s Vaším dieťaťom, ktorú už neviete riešiť sami - rozvod v rodine, šikana v škole, smrť blízkej osoby, sťahovanie, alebo dieťa náhle reaguje úplne inak ako predtým? Psychologické poradenstvo je krátkodobá odborná pomoc, ktorá Vám pomôže pochopiť, čo sa deje, a nastaviť konkrétne kroky. Psychologické poradenstvo je krátkodobá konzultačná služba - nie diagnostika ani dlhodobá psychoterapia. Psychologické poradenstvo je krátkodobé (1-5 sedení) a zamerané na konkrétny cieľ - pomôcť Vám zorientovať sa a navrhnúť kroky riešenia. Psychologické poradenstvo je jednou z odborných činností centra poradenstva a prevencie podľa § 132 zákona č. 245/2008 Z. z. - popri diagnostike a prevencii. Psychologické poradenstvo v SCPP TREA pokrýva široké spektrum tematických oblastí. Šikana, vstup do 1. Metodická podpora učiteľom a školám pri práci s dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Niektoré situácie vyžadujú okamžitú konzultáciu, iné stačí riešiť dlhodobejšie. Objednajte sa na konzultáciu s psychológom. Termín do 14 dní. Bez odporúčania od pediatra. Psychologické poradenstvo prebieha v jasných krokoch. Krátko opíšete situáciu a objednáte sa. Termín ponúkame typicky do 14 dní (podľa § 2 vyhlášky 24/2022 Z. z.). Stretneme sa s rodičom (a ak je to vhodné, aj s dieťaťom). Vypočujeme situáciu, pomôžeme Vám zorientovať sa, navrhneme možné cesty. Podľa potreby - typicky 1× za 2-3 týždne. Zhrnutie posunu, finálne odporúčania pre rodinu / školu. Konzultácia nemusí byť „uzavretá” navždy.
Tieto tri služby sa často zamieňajú, ale majú odlišné ciele, formát aj rozsah. Obe je možné. Rodičovské konzultácie môžu byť úplne bez prítomnosti dieťaťa - spravidla pri výchovných situáciách alebo keď dieťa ešte nie je pripravené na vlastnú konzultáciu. Psychologické poradenstvo je krátkodobé (1-5 sedení) a zamerané na konkrétny cieľ - pomôcť Vám zorientovať sa a navrhnúť kroky. Psychoterapia je dlhodobá (mesiace až roky) a zameriava sa na hlbšiu zmenu psychického fungovania. Vopred sa to nedá presne určiť - typicky 1 až 5 sedení. Pri prvom stretnutí sa spolu dohodneme na konkrétnom cieli a približnom rozsahu.
Áno - poskytujeme aj online konzultácie pre klientov mimo Bratislavy alebo zo zahraničia, prípadne pri organizačných obmedzeniach. Nie. Psychologické poradenstvo môžete vyhľadať aj bez predošlej diagnostiky. Áno - všetky konzultácie sú dôverné a chránené odbornou mlčanlivosťou. Z konzultácie sa štandardne nevystavuje písomná správa pre školu (na rozdiel od diagnostiky). Stačí, aby ste si premysleli, čo konkrétne by ste chceli z konzultácie odniesť - aký problém riešite, čo ste už vyskúšali, na čo by ste sa chceli zamerať. Doneste relevantné dokumenty (predošlé správy, vysvedčenie).
Nekonečné hľadanie riešení nie je nutné. Niečomu však treba venovať pozornosť: krízové momenty pri PPP (poruchy príjmu potravy) vyžadujú multidisciplinárny prístup. PPP sa najlepšie liečia v tíme. Ide o multidisciplinárny prístup, ktorý spája medicínsku, psychologickú a výživovú pomoc. Rodičia často hľadajú, čo „urobili zle“. Je však dôležité vedieť: rodič nie je príčinou PPP, no môže byť veľkým zdrojom v liečbe.
Čo môže pomôcť: Prevziať vedenie nad jedlom - rodič rozhoduje, dieťa nemusí súhlasiť, ale cíti sa bezpečne. Vytvoriť režim a dôslednosť - predvídateľnosť pomáha znižovať úzkosť. Validovať pocity, nie správanie - „Vidím, že sa bojíš. A zároveň vieme, že jedlo ti pomôže.“ Oddeľovať dieťa od hlasu PPP - „To hovorí choroba, nie ty.“ Budovať spojenectvo - „My spolu proti PPP.“
Niektoré dôležité poznámky: Skorá intervencia má najlepší efekt. Skorá intervencia je kľúč k minimalizácii dopadov PPP na vývin, zdravie a život dieťaťa. Čím skôr ju rozpoznáme, tým menší dosah budú mať na vývin. Ak čítate tieto riadky, možno už cítite, že sa niečo deje. Nečakajte, kým to bude zjavné. Výchova detí a dospievajúcich patrí k najnáročnejším, ale aj najdôležitejším úlohám, ktoré rodičia v živote majú. Nie je to len o pravidlách, poslušnosti alebo o tom, aby dieťa „fungovalo“. Je to predovšetkým o vzťahu, bezpečí, komunikácii, hraniciach a schopnosti sprevádzať dieťa rôznymi obdobiami tak, aby postupne rástlo v samostatného a psychicky pevnejšieho človeka. Rodičovské vedenie založené na blízkosti, rešpekte, jasných hraniciach a nenásilnej výchove podporuje vzťah medzi rodičom a dieťaťom a pomáha predchádzať emočným aj behaviorálnym ťažkostiam.
Výchova nie je len nastavovanie pravidiel. Dieťa nepotrebuje len kontrolu alebo voľnosť. Potrebuje oboje vo vyváženej miere - blízky vzťah aj jasné vedenie. Keď rodič dokáže byť láskavý a zároveň pevný, dieťa získava istotu, že svet má poriadok a že v ňom nie je samo. To platí pri malých deťoch aj pri dospievajúcich, aj keď sa forma vedenia s vekom mení. Pri rodičovstve dospievajúcich sa zdôrazňuje najmä láskavý vzťah, rešpektujúca komunikácia, pozitívna nenásilná disciplína, bezpečné prostredie a podpora duševného zdravia rodičov aj detí.
Každé obdobie prináša iné výzvy. Pri menších deťoch rodičia často riešia vzdor, emócie, hranice, súrodenecké konflikty, škôlku, školu alebo to, ako reagovať pokojne a dôsledne. Pri dospievajúcich sa pridáva väčšia potreba samostatnosti, citlivosť na kontrolu, tlak rovesníkov, hľadanie identity, súkromie a častejšie stretávanie sa s rodičmi v konfliktoch. Práve v dospievaní býva pre rodičov náročné prijať, že dieťa už nechce byť vedené rovnako ako predtým, ale zároveň stále potrebuje oporu a hranice.
Mnohých rodičov netrápi len správanie dieťaťa, ale aj vlastná neistota. Často riešia, kde byť dôslední, kde povoliť, kedy dieťa chrániť a kedy ho nechať niesť dôsledky. Niekedy sa cítia vyčerpaní, inokedy majú pocit, že medzi ich prístupom a potrebami dieťaťa vzniká priepasť. Výchovu navyše ovplyvňuje únava, tlak okolia, partnerská situácia, vlastné detstvo rodiča aj to, koľko má rodina priestoru na pokoj a vzájomný kontakt. Práve preto výchova nebýva o tom „poznať správnu radu“, ale skôr o schopnosti vnímať dieťa, vzťah aj seba samého v súvislostiach. Pri rodičovstve detí a dospievajúcich sa preto počíta aj s podporou duševného zdravia rodičov, pretože práve rodič je pre dieťa hlavným ochranným faktorom.
Deti aj dospievajúci prospievajú, keď doma zažívajú záujem, predvídateľnosť, rešpekt a jasne komunikované hranice. Pri mladších deťoch býva kľúčová pravidelnosť, pokojná dôslednosť a každodenná blízkosť. Pri dospievajúcich zase pomáha, keď rodič neprestane byť prítomný, ale prispôsobí štýl vedenia ich veku - menej kontroluje každý detail a viac komunikuje, načúva a drží rozumné mantinely. Pri rodičovstve dospievajúcich sa odporúča prehlbovať láskavý vzťah, vyhradiť si spoločný čas, zaujímať sa o nápady a aktivity dospievajúcich, chváliť ich a komunikovať s rešpektom k ich rastúcej autonómii.
Keď sa výchova začne meniť na každodenný boj, vzťah trpí, a napätie doma stúpa. Vtedy je dôležité zachovať kvalitu vzťahu a komunikácie, ktoré sú pre dlhodobé fungovanie zásadné. Rešpektujúci, nenásilný prístup má lepší dopad než tvrdé a zraňujúce formy výchovy.
Kedy už nestačí čakať, že to prejde? Niektoré ťažkosti sú súčasťou vývinu a postupne sa zmenia. Pozornosť však dáva zmysel vtedy, keď napätie doma trvá dlho, konflikty silnejú, dieťa sa výrazne uzatvára, má silné výbuchy emócií, zhoršujú sa vzťahy, škola alebo psychická pohoda a rodičia majú pocit, že bežné postupy už nefungujú. Pri dospievajúcich je vhodné spozornieť aj vtedy, keď sa objavuje výrazné stiahnutie, silné odmietanie komunikácie, nebezpečné správanie alebo dlhodobé napätie medzi potrebou súkromia a úplne chýbajúcou spoluprácou. Dospievanie je skúškou rodičovskej odolnosti, ale zároveň obdobím, keď dieťa stále veľmi potrebuje oporu dospelých okolo seba.
Kedy môže pomôcť psychológ alebo terapeut? Psychologická podpora môže byť veľmi užitočná vo chvíli, keď rodičia nechcú len „zvládnuť správanie“, ale chcú lepšie porozumieť tomu, čo sa vo vzťahu s dieťaťom alebo dospievajúcim deje. Psychológ alebo terapeut môže pomôcť rodičom zorientovať sa vo vývinových potrebách dieťaťa, lepšie nastavovať hranice, zlepšiť komunikáciu a hľadať spôsob, ako doma vrátiť viac pokoja a bezpečia. Pri niektorých rodinách je užitočná podpora rodiča, pri iných práca s dieťaťom alebo dospievajúcim a niekedy aj spoločná rodinná práca.
Cieľom nebýva vytvoriť „dokonalú výchovu“, ale podporiť vzťah, v ktorom sa dieťa môže rozvíjať a rodič nemusí zostávať v bezmocnosti. Posilňovanie vzťahu rodič - dieťa, rešpektujúca komunikácia a pozitívna disciplína patria medzi najdôležitejšie piliere účinnej podpory. Nie ste na to sami. Výchova detí a dospievajúcich nie je jednoduchá a neexistuje na ňu jeden univerzálny návod. Každé dieťa je iné, každá rodina má svoje tempo a každé obdobie prináša nové otázky. To, že vo výchove niekedy tápete, neznamená zlyhanie. Často to len znamená, že potrebujete väčšiu istotu, podporu a priestor pozrieť sa na situáciu znova a s väčším pokojom.
tags: #dieta #netreba #vychovavat