Hranice a sloboda sú v súčasnosti jednou z najdiskutovanejších tém pri výchove detí. Prečo sú tak pálčivé? Čo nás tu vlastne trápi? V jadre ide o snahu stanoviť hranice tak, aby sa dieťa necítilo príliš obmedzované, či nepociťovalo, že sa s ním zle zaobchádza. Tento článok má snahu nahliadnuť na problém z viacerých strán. Jednou zo základných skutočností, ktoré si my ako rodičia potrebujeme uvedomiť je, že hranice sú prirodzenou súčasťou každého živého bytia. Platí to pre každého jedinca, aj napriek tomu, že často pociťujeme pri výchove neistotu nastavovania hraníc.
Aj tie najjednoduchšie organizmy majú na povrchu jemnú blanu, pomocou ktorej rozhodujú o tom, čo do tela prijmú alebo naopak zo svojho vnútra vylúčia. Táto blana - hranica im umožňuje žiť. Je to teda podmienka a nevyhnutnosť existencie bytia. Práve toto poznanie, že život sám obsahuje rôznorodé hranice, nám rodičom môže slúžiť na pomoc pre pokojné ale pevné a nedirektívne určovanie hraníc v živote našich detí. Dieťa beží po ulici, spadne a srdcervúco sa rozplače. Nebudeme mu hovoriť, že to nič nie je, že sa to zahojí, že ho to predsa nemôže tak veľmi bolieť. Naopak, čupneme si vedľa neho, dotýkame sa ho, aby sme ho ukľudnili, aby cítilo, že sme tu s ním. Prejavujeme mu súcit slovami: „Spadla si a bolí to. Máš odreté kolienko,…Som tu s tebou!“ Takéto riešenie problému poukazuje na rešpekt rodiča voči fyzickému ako aj emocionálnemu zraneniu. Dáva deťom odkaz, že ich vnímame a zároveň rešpektujeme ich hranice. Potom im bude celkom prirodzené stavať sa k hraniciam okolia rešpektujúco.
Platí zásada: na to, aby sme sa cítili v poriadku a bezpečne, musí nám vonkajšie okolie poskytovať isté hranice. A opačne platí to isté: aj my musíme rešpektovať hranice druhých. Keď sme ochotní vcítiť sa do detí, zistíme, že aj oni potrebujú jasné hranice, aby sa cítili dobre a komfortne. Nezabúdajme však na fakt, že deti sa postupne vyvíjajú a adekvátne k tomu je potrebné meniť naše rodičovské hranice.
Mnoho rodičov má obavu, že hranice potláčajú kreativitu človeka. Vzťah medzi hranicou a slobodou je veľmi často vnímaný ako protikladný alebo nejasný. Rodičom potom chýbajú potrebné východiská pre ich uplatnenie v praxi. Treba však podotknúť, že jednotlivé potreby majú rôzny význam v rôznych fázach života. Príkladom by mohla byť potreba uspokojenia hladu. Táto je v novorodeneckom období veľmi silná a kritická pre rozvoj jedinca, avšak jej naliehavosť a dopady vekom slabnú a postupne sa ustália.
Potreba lásky a náklonnosti je veľmi dôležitá ale v podstate aj zložitá vec. Všetci sa zhodneme na tom, že láska bez hraníc je základom života. Musí byť nepodmienená a nepodmieňujúca. Jej vplyv sa dotýka všetkých rastových a vývojových procesov. Žiaľ nie je zriedkavosťou, že lásku poškodzuje aj skrytý strach rodiča, či dieťa nie je nejakým spôsobom „nedostatočné“ alebo či uspeje v živote.
Dieťa sa hralo vonku a prišlo domov veľmi spokojné. Vrátilo sa však úplne zašpinené od blata. Mamička ho privíta buď so skrývanou alebo otvorenou nespokojnosťou, rýchlo dáva z neho šaty dole a pošle ho do sprchy. Až keď je dieťa čisté ako zo škatuľky, dostáva signály náklonnosti. To isté dieťa sa neskôr snaží získať pozornosť svojho ocka, ktorý sedí v kresle a číta noviny. Čo však spraví, aby sa nedostalo do problémov? Šikovne sa mu vkĺzne na kolená a začne sa vypytovať o čom píšu. A takýchto stratégií pre získanie náklonnosti rodičov používajú deti mnoho.
Poslúži im k tomu hra na klavíri, prezentácia inteligencie a dobrého prospechu v škole, lásky k rodičom alebo ochoty pomáhať. Zvlášť dievčatkám záleží na harmónii, a tak používajú rôzne príležitosti, aby si vyslúžili náklonnosť a pozornosť. Z vyššie uvedeného by sa mohlo zdať, že rodičia by mali byť deťom vždy a okamžite k dispozícii. Znamená to, že rodičia by mali deťom snáď všetko dovoliť, aby mali pocit, že ich naplno milujú? Kde je tá správna hranica?
Je v nás, v našom vnútri. Je to presvedčenie, že sloboda a samostatnosť sa rozvinú len keď sú si deti isté našou bezpodmienečnou láskou. Sme zodpovední za napĺňanie tejto prirodzenej potreby. Popri tom nám pomôže aj uvedomenie, že lásku môžeme prežiť naplno len vtedy, pokiaľ vzájomne do seba nezasahujeme, a každý z nás pozná svoju hranicu bytia.
Vráťme sa s touto logikou k nášmu príkladu s dieťaťom, ktoré pôvodne získalo pozornosť dobrou stratégiou. Po príchode dieťaťa mama zareaguje na jeho spokojnosť. Uzná tým potrebu hry v blate a ponúkne možnosť podeliť sa s jeho zážitkom. Venuje dieťaťu pozornosť tak ako ju v danej chvíli potrebuje, vypočuje ho, zdieľa s ním pôžitok z hry. Keď dieťa vkĺzne ockovi k novinám, ktorý zachytí potrebu byť spolu a nechá sa viesť tam, kde dieťa potrebuje napríklad otázkou: „Čo pekné sa ti dnes prihodilo?“ V prípade, že je ocko veľmi unavený poprosí dieťa o krátky čas pre seba a potom sa mu venuje.
My rodičia sa často stretávame s problémom časového obmedzenia náklonnosti, keďže okrem detí máme zamestnanie, domácnosť, ostatných členov rodiny, priateľov, čas pre seba a vlastné záujmy. Mnoho detí si vyžaduje pozornosť práve v situáciách, keď sa nám to vôbec nehodí, ako sú: telefonát, návšteva, varenie. Pri opakovanom správaní tohto druhu, ktoré priťahuje pozornosť nevhodným spôsobom, je dobré sa opýtať: Má dieťa skúsenosť s pravidelnou pozornosťou bez toho, že by o ňu muselo žobroniť? Každý človek a najmä dieťa potrebuje konkrétne zážitky, ktoré mu dokážu, že ho okolie vníma a považuje za dôležité. Ak sa tieto nepretržite opakujú narastá v dieťati dôvera, ako základ samostatnosti a radosti zo skúmania sveta. Dieťa potom podniká prieskumné akcie okolia bez rodiča, postupne a stále na dlhší čas. Dieťa, ktoré si je isté láskou a prijatím, je aj schopné akceptovať stanovenie hraníc rodičovskej náklonnosti v mnohých situáciách.
Napríklad aj pri súrodeneckom boji o pozornosť maminy. Povedzme ako v rodine, kde majú dve deti, obe veľmi malé (1 a 4 roky), a teda na rodičovi v podstatnej miere závislé. Často sa stáva, že deti pociťujú nedostatok náklonnosti. Pokiaľ sa však mama odváži jasnými slovami a signálmi postaviť hranicu, keď sa práve venuje jednému z detí, situácia sa časom výrazne zmení. Dieťa, ktoré hranicu pocíti na vlastnej koži, pri ďalšej príležitosti zistí, že aj ono dostáva výhradnú pozornosť maminy a „rival“ musí čakať.
Dostatočne vyvážená a zdravá strava patrí k základným ľudským potrebám, a preto by mala byť poskytovaná bez akejkoľvek manipulácie a poučovania. Kto má naozajstný hlad pochutí si aj na obyčajnom jedle. Ak pochopíme túto jednoduchú rovnicu všetko, čo je nad rámec skutočnej potreby jedla, patrí do kategórie vecí u ktorých nielenže môžeme, ale niekedy aj musíme definovať jasné hranice. Čo konkrétne sem zaradíme? Určite pôjde o sladkosti, rôzne lahôdky a iné potraviny, ktoré môžu byť pri vybraných príležitostiach vhodné (slávnosti, fyzický výkon,…). Nie však ako každodenný chlieb.
Problémom sa stávajú vtedy, keď začína na nich závisieť pocit spokojnosti dieťaťa. Tu je nutné si uvedomiť, že ide iba o náhradnú potrebu dieťaťa a nie základnú- inštinktívnu, ktorá je nevyhnutná pre jeho rozvoj. Aby sme zistili príčinu takejto závislosti je potrebné sa odvážiť k obmedzeniu dobrôtok a potešenia z nich. K základným potrebám dieťaťa nepatria len tie, ktoré zabezpečujú jeho prežitie, ale aj ostatné, ktoré umožňujú jeho vývoj a rast. Jedná sa o rozvoj motoriky, zmyslov a celého komplexu schopností, ktoré tvoria ľudský potenciál.
Tieto sú riadené akýmsi vlastným vnútorným plánom každého jedinca. Ten dovedie dieťa do stavu zrelého človeka. Rozhodovať sa môže už kojenec pokiaľ rodič berie do úvahy jeho vlastný spôsob komunikácie. Konkrétne to znamená, že sa učí rozumieť jeho neverbálnym prejavom a riadi sa podľa nich pri zaobchádzaní s dieťaťom. Tak sa napríklad dozvie, či má bábätko zdvihnúť hneď alebo až neskôr, či si dá najprv kašu alebo mliečko. Pre nás dospelých sa môžu zdať tieto rozhodovania nepodstatné, ale pre vývoj dieťaťa sú dôležité z hľadiska získavania dôvery a pocitu istoty v prostredí, kde žije.
Akú úlohu tu však zohrávajú hranice? Sú prostriedkom pre zaistenie bezpečnosti a vhodnosti prostredia pre rozvoj dieťaťa. Takéto prostredie musí spĺňať základnú podmienku: rešpekt k skutočným životným a učebným procesom, teda takým, ktoré vychádzajú z potreby dieťaťa. Niet pochýb o tom, že bábätká nepotrebujú nekonečné diaľky, ale obmedzený a chránený priestor, aby sa mohli začať cítiť dobre a bezpečne. Rodič je tu v úlohe pozorného pozorovateľa, ktorý sa vyvaruje toho, že berie deťom z ruky to, čo je pre nich obtiažne, čaká na iniciatívu dieťaťa a nie ju predvída, nemanipuluje s pocitmi dieťaťa, alebo neprekrýva myšlienky dieťaťa vlastným vysvetľovaním.
Pri stanovovaní hraníc sme vlastne prišli k tomu, že existujú základné- inštinktívne potreby, ktoré musia byť uspokojené, aby sa dieťa mohlo harmonicky rozvíjať a rásť vo svojej prirodzenosti. Avšak dieťa z prirodzených potrieb vyvíja činnosti, ktoré môžu byť za istých okolností nebezpečné. Napríklad pri hádzaní je potrebné mať predmety malé aj veľké, ťažké a ľahké, guľaté a hranaté. Stanovovanie hraníc stojí na našej aktívnej prítomnosti v živote detí. Znamená to rešpektovať neustále sa meniace vývojové potreby detí a našu ochotu vytvárať pre ne podporné prostredie.
Obezita a nadváha sú veľkým zdravotným problémom a hrajú zásadnú rolu v rozvoji ďalších komplikácií. Nie každá diéta je zlá - v medicíne často práve zmena životného štýlu, stravovania a pohybu vedie k lepším výsledkom ako samotná farmakologická liečba. No je veľmi dôležité vedieť jednotlivé typy diét zhodnotiť a pozrieť sa na ne trochu s nadhľadom.
Má teda redukčná diéta zmysel? Ľudia s vidinou ideálnej postavy neustále vymýšľajú nové a nové diéty napriek tomu, že už je ich množstvo naozaj obrovské. A ako vieme, máloktoré reálne dlhodobo fungujú. Viac o tom, prečo je to tak, sme rozobrali tu. Pri chudnutí je dôležitá rovnica - príjem energie musí byť nižší ako výdaj. Všetky diéty teda fungujú na princípe, že znížiš celkové množstvo prijatých kalórií a zredukuješ tak denný energetický príjem. Plusom je, ak zároveň zvýšiš fyzickú aktivitu a nájdeš rovnováhu medzi jedlom a pohybom.
V ostatnom texte nájdete aj poznámky o reverznej diéte, ktorá zvyšuje kalorický príjem kontrolovaným spôsobom, a o tom, ako sa mení metabolizmus pri ketóze a pri proteínovej diéte. Dôležité je vyhnúť sa extrémom a vyhľadávať udržateľné návyky, ktoré rešpektujú telo a psychiku.
Základné princípy vytvárania hraníc a vplyv na vývoj dieťaťa
- Jednotná a konzistentná prax: pravidlá platia vždy a všade; konzistentnosť pomáha dieťaťa orientovať sa a dodržiavať pravidlá.
- Láska a rešpekt pri stanovovaní hraníc: hranice nie sú trestom, ale nástrojom na lepšie pochopenie pravidiel a bezpečia.
- Otvorená komunikácia: dieťa by malo mať priestor vyjadriť názory a pocity; dialóg posilňuje dôveru a spoluprácu.
- Postupné zvyšovanie slobody s vekom: štandardy a pravidlá sa flexibilne prispôsobujú veku a schopnostiam dieťaťa.
- Praktické pravidlá a spoločné tvorenie: zapojenie dieťaťa do tvorby pravidiel posilňuje zodpovednosť a súdržnosť rodiny.
- Prirodzený vývoj potrieb a bezpečné prostredie: hranice majú zabezpečiť bezpečnosť a vhodnosť prostredia pre rozvoj dieťaťa.
- Podpora sebadisciplíny a zodpovednosti: správne hranice pomáhajú dieťaťu zvládať slobodu a skúmať svet s istotou.
Výskumy ukazujú, že jasné hranice podporujú emocionálny a sociálny vývin detí a znižujú stres. Správne stanovené hranice nie sú obmedzením slobody, ale vytváraním bezpečného priestoru na rozvoj a objavovanie sveta.
Napokon, stavebnou črtou rodičovstva ostáva vytváranie bezpečných hraníc a povedomie, že dieťa potrebuje nielen vedenie, ale aj priestor na rast a sebapoznanie. Na našich skupinových stretnutiach pracujeme na nastavovaní bezpečného prostredia a hraníc a ak potrebujete, môžete využiť našu poradňu psychomotorického vývinu.
Základom liečby niektorých ochorení (napr. nadváha/obezita, diabetes mellitus a pod.) sa považuje diéta a aj preto je v rôznej miere súčasťou liečby. Každá diéta má presne vymedzené zloženie a indikácie a býva označená číslom alebo písmenom. Indikácie a charakteristiky diét sú rozsiahle a zahŕňajú špecifiká pre prechodné obdobia aj dlhodobé stravovacie plány.
Na záver, reverzná diéta predstavuje nový pohľad na riadené zvyšovanie kalorického príjmu s cieľom dlhodobej udržateľnosti. Každý človek je jedinečný a najlepšie výsledky prináša prístup, ktorý rešpektuje telo, psychiku aj každodenný život.