Každý nech robí ako chce, ale pre mňa nie je mysľne možné, aby mi dieťa revalo len preto, že sa nechce strihať, a bude mať 10 rokov a nedá s ním rodič rady. Autorka, ja ako kaderníčka, odporúčam vziať dieťa do detského kaderníctva, skúsiť, možno si zvykne, uvidí iné deti a postupne sa nebude báť. Môj bude mať v októbri 5 a máme to podobné. Strihanie iba nožnicami u kaderníčky preplače. Neplakal len raz, inak plače viac alebo menej.
Prišli sme na to, že veľmi pomáha, keď sa s ním kaderníčka rozpráva, ako bolo v škôlke, ako sa volajú kamaráti, učiteľky a kadejaké omáčky okolo toho; to isté aj u doktora. Zatiaľ jej dovolí len nožnicami. Potom ideme do obchodu, kúpi si malú sladkosť alebo hračku. Kúpila som mu aj strojček na strihanie a povedala, že je pre bábätká, trošku menej hučí ako klasický, a po 20 minútach sa mi ho podarilo ostrihať aj strojčekom. No musela som ho veľmi presviedčať a sľubovať mu hory-doly. Za chvíľku nás čaká znovu strihanie, som zvedavá, či mi zase dovolí aj strojčekom.
Má veľmi husté vlasy a keď je teplo, tak sa mu strašne potí hlava. Myslím, že minule aj pochopil, že mu je príjemnejšie byť ostrihaný aj strojčekom. U mňa proste neexistuje, že nechce; plače, proste musí, lebo je teplo a vyzerá to strašne. Raz tak plakal u kaderníčky a ona na to, že tak dnes nič z toho, a ja že nie, proste ho ostrihá a podarí sa. Skúste ho pri tom niečím zaujať; u nás funguje rozhovor. Keď sme skúšali na silu, bolo to ešte horšie.
My sme synčeka prvýkrát strihali mašinkou; chudák, neskutočný plač, báť sa. Ale už keď sme začali, rýchlo sme museli dostrihať; tak to aj vyzeralo. 2. krát som mu pustila rozprávku na telefóne a ostrihala ja nožnicami (nie som kaderníčka). To tiež nebolo bohvie čo. 3. krát ho strihal muž mašinkou s telefónom a bez plaču. A teraz naposledy boli spolu s mužom v kaderníctve: prvý šiel malý, ja som stála pri ňom a vravela, že teta mu po hlavičke robí len autíčkom a bude raz dva hotovo; a druhý šiel muž, tak potom pozeral, ako ho strihá. Zvládol to perfektne bez jedného zamrnčenia, ale fénovať sa nedá, to sa bojí. Bude mať 3 roky.
Podľa mňa sa bojí strojčeka a netreba na to veľmi tlačiť, aby si ho ešte niekedy potom vôbec ostrihala, nech nemá traumu. Vyskúšaj ty nožnicami; nejako ostriháš už len a nabudúce sa možno necha prehovoriť. A tiež samozrejme slúbená odmena za statočnosť. My sme to mali rovnako: strihala som strojčekom v spánku, keď tvrdo zaspal; inak sa nedalo. Teraz bude mať 5 a už sa konečne dal aj prvýkrát doma strojčekom. Kaderníčke zatiaľ ani nevstúpi.
Sú aj vyslovene detské kaderníctva, ktoré vedia poradiť aj s vreštiacimi a metajúcimi sa deťmi. Majú tam bežné autíčka, koníky a sú trpezlivé. Zo začiatku to bolo ťažké, ale chodíme raz do mesiaca a už si krásne sadne a drží. Ešte som ti chcela napísať, že keď sa nedá ostrihať doma, kaderníčke už podľa mňa vôbec nie. My sme medzi tým medzi domácim strihaním a kaderníčkou skúšali, nech dá plášť a prečeše vlásky, ako bude reagovať. Po chvíli riadny rev, takže som ho už aj z tade odvádzala a ostrihala sama doma s tým telefónom, ako som písala. Bolo to nič moc, ale aspoň bez plaču, zistil, že sa nemá čoho báť, a naposledy zvládol už aj kaderničku. Takže takto pomaly som to aspoň ja skúšala a zrejme sa tá trpezlivosť vyplatila.
- Nová hračka či odmena po zvládnutí strihania; dieťa sa cíti motivované a sústredené.
- Využitie detského kaderníka s detskou atmosférou a trpezlivým prístupom.
- Postupné zoznámenie s prostredím a nástrojmi (nožnice, strojček) bez tlačenia.
Všeobecne platí, že prvé strihanie vlasov býva významným momentom nielen pre dieťa, ale aj pre rodičov. Dôležité je nastaviť správny čas, trpezlivosť a používať vhodné nástroje. Kučeravé vlasy môžu opticky vyzerať dlhšie, takže jemný rozčesávací kondicionér je nevyhnutný. Po strihaní je vhodné opláchnuť vlasy špeciálnymi detskými produktmi. Prvé strihanie môže byť nielen funkčným krokom, ale aj spomienkou, ktorú si budete vážiť.
Deti do päť rokov sú náročné na strihanie z viacerých dôvodov: neuvedomia si, že môžu hýbať hlavou, čo môže viesť k nežiadanému výsledku alebo úrazu. Tu sú užitočné taktiky: nová hračka, mobil alebo tablet na upútanie pozornosti, menšie sladkosti na odmenu a kaderník ako zabávač. Dôležité je nechať dieťa vybrať si časť účesu a robiť kompromisy bez nútenia. Ak dieťa chce dlhšie vlasy, je dobré ho motivovať a nevynútiť strih; s postupným prístupom sa dá dosiahnuť pokrok bez traumy.
Praktické tipy na domáce strihanie a prípravu na návštevu kaderníka
- Vyberte správny čas, keď dieťa nie je hladné ani unavené a nie je rozrušené.
- Pred samotnou návštevou salóna dieťa zoznámte s prostredím a nástrojmi.
- Použite bezpečné nožnice určené pre deti a zvažujte krátke prestávky pri nepokoji.
- Buďte trpezliví, chváľte a používajte malé odmeny za statočnosť.
- Pripravte si záložné plány (detské sedadlo, autíčko, rozprávka na telefóne) pre záchranný scenár bez stresu.
Ak sa rozhodnete pre doma strihanie, môžete postupne vyskúšať, nech dieťa vidí, že to zvládať je možné. Prideľte mu kontrolu nad malými partmi účesu a sledujte reakcie dieťaťa. V prípade výrazného strachu alebo traumy je lepšie prejsť na detské kaderníctvo a postupne budovať dôveru. Dôležité je počúvať dieťaťa pocity a vyhýbať sa dramatickému donúteniu, aby sa v budúcnosti nevytvoril negatívny vzťah k strihaniu vlasov.
MOJE KADE - Dětské stříhání u nás
Rýchla rekapitulácia osvedčených postupov
- Detské kaderníctvo ako výhoda - trpezlivý personál a atraktívne prostredie.
- Rozhovor s dieťaťom a jeho zapojenie do procesu (môže brať do rúk hračku, vybrať si strih).
- Postupné zvykanie sa na strojček a nožnice cez krátke, opakované sedenia.
- Odmene a motivácia za statočnosť počas procesu.
- V prípade potreby domáce strihanie ako dočasná alternatíva s následným prechodom na kaderníka.