Spoločne s logopedičkami Svetlanou Kapalkovou, Ľudmilou Mičianovou a Monikou Nemcovou z Katedry logopédie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského ponúkame seriál, ktorý popisuje všetky oblasti a štádiá vývinu detskej reči u zdravých detí. Vývin reči predstavuje zložitý proces, pričom dieťa si osvojuje produkciu aj porozumenie slovám a zároveň správne používanie reči a komunikáciu. Pod vonkajšími faktormi rozumieme vplyvy sociálneho prostredia a spôsob, akým je dieťaťu poskytovaný kontakt s rečou a jazykom.
Vo vývine dieťaťa zohráva ústrednú úlohu aj úprimný úsmev, ktorý je jedným z prvotných komunikačných nástrojov. Často sa ešte pred narodením dieťa pripravuje na rozprávanie, a to v maternici, kde sa rozvíja aj sluch potrebný pre vývoj reči. Výskumy ukazujú reakcie dieťaťa na vonkajšie zvukové podnety už od 19. týždňa tehotenstva. Po narodení sa prvým zvukovým prejavom stáva plač, ktorý počas prvých mesiacov zohráva dôležitú úlohu pri komunikácii rodičov s dieťaťom.
Obdobie nezámernej komunikácie zahŕňa 6 až 8 mesiacov, kedy dieťa ešte nedokáže vedome ovplyvňovať správanie, no rodičia ho dokážu interpretovať a doplniť význam plaču. V tomto období dieťa začína generovať prvé artikulované zvuky pudovým džavotaním, experimentuje s artikulačnými orgánmi ako pery, hlasivky a jazýček. Sluch postupne zapája do produkcie zvukov a dieťa začne napodobňovať zvuky, ktoré počuje v rámci svojho materinského jazyka. U slovenských detí sa objavujú zvuky pripomínajúce hlásky p, b, m, k a g a ich kombinácie s samohláskami ako guu, du či ba.
V období, keď dieťa začína napodobňovať zvuky a zapája sa sluchová kontrola, môžu deti s poruchou sluchu zažívať špecifické postavenie: napodobňujú pudové džavotanie, no v 6. mesiaci prestávajú vydávať zvuky, keď sa zapája sluch do procesu napodobňovania. Približne v 8. mesiaci dieťa zvyčajne začína reagovať na svoje meno a na gestá či slová, čím sa významne posúva k zámernému spôsobu komunikácie.
Štádium zámernej komunikácie nastáva okolo 8. mesiaca, kedy dieťa začína komunikovať prostredníctvom gest a neverbálneho vyjadrovania, napríklad načahovaním ruky po fľašu alebo podávaním predmetu, čo znamená „prosím“ alebo „chcem“. Gestá ako ukazovanie alebo podávanie predmetu inej osobe sa stanú bežnými a rodič automaticky vyhodnotí situáciu. Deti s poruchou autistického spektra môžu používať gestá primárne na žiadosti a menej na zdieľanie spoločnej pozornosti.
Okrem gest je potrebné rozvíjať aj pochopenie toho, že objekty alebo osoby mimo dohľadu stále existujú. Táto schopnosť sa objavuje približne od 8. mesiaca. Hranica medzi nezámernou a zámernou komunikáciou sa spája s nástrojmi samotnej reči: dieťa začne produkovať zložitejšie zvuky, ktoré predstavujú prekurz reálnych slov. Prvé slová prichádzajú neskôr, pričom rozumenie sa postupne zvyšuje. Okolo 12. mesiaca dieťa reaguje na pokyny typu „Poď sem!“, „Zapni!“, alebo „Daj mi!“, a to v norme.
V súvislosti s ústnym dojmom dieťaťa a jeho úsmevom je dôležité uvedomiť si, že celý proces vývinu reči a vývoja sociálnej interakcie je úzko spätý s trvalým kontaktom s rodičmi a ich postoja k dieťaťu. Podľa prieskumov STEM/MARK až 98 % Slovákov verí, že frekvencia úsmevu dieťaťa ovplyvňuje jeho vývin. Základnú úlohu pri úsmeve zohrávajú rodičia a ich emočné vedenie, ktoré dieťa prijíma a internalizuje prostredníctvom pozitívnych emócií, objatia a pozornosti.
Diéta a úsmev ako súčasť zdravého vývinu
Odpoveď na otázku „Čo znamená diéta?“ v kontexte vyváženého životného štýlu zohráva významnú úlohu v prevencii problémov so zubami, ktoré môžu ovplyvniť psychický vývin dieťaťa a jeho ochotu usmievať sa. Pojem diéta pochádza zo slova diaita a dnes sa často spája s detoxikačnými a aj zásaditými stravovacími trendmi. Plánovanie jedálnička s ohľadom na individuálne potreby dieťaťa je dôležité pre celkové zdravie a pohodu, čo sa odráža aj na jeho ochote usmievať sa a interagovať so svetom okolo neho.
Podľa odborníkov by sa mali rodičia zameriavať na primeranú výživu a pravidelné návštevy u zubného lekára ako súčasť prevencie problémov so zdravým chrupom, ktoré môžu ovplyvniť sebavedomie a sociálne interakcie dieťaťa. Zdravé zuby a primeraný sebavedomý postoj sú pre dieťa dôležité pre pozitívny vývin a sociálnu integráciu. Pri diétach typu smoothie diéta alebo zásaditá diéta sa treba vyhnúť extrémnym formám, ktoré by mohli narušiť trávenie alebo znižovať hladinu žalúdočných kyselín.
Planeat a Michal Páleník poskytujú rámcový jedálniček na mieru s prihliadnutím na individuálne potreby a zdravotné problémy dieťaťa, pričom sa predpokladá, že zdravá výživa prispieva k lepšiemu psychickému zdraviu a úsmevu. Všetky tieto prvky spolu vytvárajú prostredie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne, milované a ochotné zdieľať svoje zážitky s blízkymi, čo sa prejavuje aj v jeho výkone v rečovom vývine a sociálnych interakciách.
Priemer a dôležité poznámky k úsmevu v ranom veku
Prvé reflexné úsmevy u bábätiek sa objavujú už v maternici alebo v skorom veku, pričom skutočné cieľové úsmevy sa objavujú medzi 6. a 12. týždňom života. Rozdiel medzi reflexným a cieľeným úsmevom je v trvaní a pravidelnosti odpovede na podnety, napríklad na tvár matky alebo na počutie hlasu súrodenca. Ak dieťa neprimerane nereaguje na podnety po 3. mesiaci, je vhodné konzultovať to s pediatrom. Reflexné úsmevy často nastávajú počas spánku a sú súčasťou vývinu mimických svalov, zatiaľ čo cieľené úsmevy sú odpoveďou na konkrétny podnet.
- Reflexné úsmevy sa objavujú najmä v REM spánku a bývajú krátke a nevyspytateľné.
- Skutočné úsmevy sa objavujú v 6.-12. týždni a sú konzistentné vo svojom podnetu.
- Včasné stimulovanie očného kontaktu, rozprávanie a hravé výrazy tváre zvyšujú šancu na rozvoj cieľaného úsmevu.
Pri probléme so zubami alebo potrebou psychickej podpory je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Správna dentálna hygiena a pravidelné návštevy u zubného lekára sa považujú za dôležité prvky v budovaní sebavedomia a šťastia dieťaťa, čo sa týka aj jeho sociálneho vývinu a ochoty usmievať sa.
Praktické návody a rady rodičom
Návod na podporu duševného zdravia a pozitívneho vývinu zahŕňa:
- Navoďte kľudnú atmosféru a vyhnite sa obviňovaniu či nátlaku;
- Buďte otvorení a prijímajte negatívne emócie dieťaťa, ukážte mu, že nie je samo;
- Hovorte s dieťaťom denne a podporujte očný kontakt a úsmev;
- Zahrňte do denného programu oddychové a relaxačné aktivity, pritom zabezpečte dostatok spánku a pohybu na čerstvom vzduchu;
- Podporte záľuby dieťaťa a vytvorte pozitívnu atmosféru okolo jeho úsmevu a radostných zvukov;
- Nastavte vyvážený jedálniček bez nadmerného príjmu cukru a kofeínu a uistite sa o dostatočnom príspevku živín;
- Ak je to potrebné, vyhľadajte odbornú pomoc psychológa alebo psychiatra - duševné zdravie dieťaťa je rovnako dôležité ako jeho fyzické zdravie.
Úsmev bábätka je jednou z najžiadanejších chvíľ rodičovstva. Prvé skutočné úsmevy sa objavujú medzi 6. a 12. týždňom, a ich pokračovanie závisí od stimulu, očného kontaktu a prostredia, v ktorom dieťa rastie. Ak dieťa neprejavuje úsmev ani po treťom mesiaci, treba navštíviť pediatra. Reflexné úsmevy u bábätiek v spánku sú bežné a slúžia na posilnenie mimických svalov; cieľané úsmevy sú reakciou na konkrétny podnet a zvyčajne sú trvalé a opakovateľné.