Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) je komplexný psychický stav, ktorý si vyžaduje multidisciplinárny prístup k liečbe. Je to porucha, ktorá postihuje dospelých, dospievajúcich a deti na celom svete a zaraďuje sa medzi úzkostné poruchy. V súčasnosti ňou trpí asi 3% populácie, teda každý 42. človek. Priemerný vek, kedy sa choroba prejaví, je okolo 19. roku. Zaujímavosťou je, že sa vyskytuje v rovnakom pomere u žien aj u mužov, pričom v mladšom veku sa prvé prejavy objavia skôr u chlapcov, u žien to býva až v dospelosti.
Príznaky OCD - čo si všímať na sebe, ale aj svojich blízkych?
OCD nie je o zlozvykoch, ako je obhrýzanie si nechtov alebo myslenie negatívnych myšlienok. Obsedantnou myšlienkou je napr., že určité čísla, farby sú „dobré“ alebo „zlé“. Nanúteným zvykom zase môže byť umývanie si rúk sedemkrát po dotyku s niečím, čo by mohlo byť špinavé. Každý človek má návyky alebo myšlienky, ktoré sa niekedy opakujú. Ľudia s OCD môžu mať príznaky obsesie, nutkania alebo oboje zároveň. Obsesie sú opakované myšlienky, nutkania alebo mentálne obrazy, ktoré spôsobujú postihnutému úzkosť. Nutkanie je opakujúce sa správanie, ktoré človek s OCD cíti ako potrebu urobiť v reakcii na nejakú obsedantnú myšlienku. Medzi časté prejavy patrí opakovaná kontrola vecí, napr. nutkavé počítanie vecí ako napr. schodov, krokov a pod., zameranie sa na konkrétne číslo (trikrát skontrolovať dvere, päťkrát buchnúť po stolíku, než zdvihnem telefón). Nie všetky rituály alebo zvyky sú nutkaním. Každý si niekedy dvakrát skontroluje veci. Niektorí jedinci s OCD majú tiež tzv. „tikovú“ poruchu. Tieto motorické tiky sú náhle, krátke a opakujúce, ako napríklad žmurkanie, pohyby očí v určitom smere, grimasy tváre, pokrčenie plecami a trhanie hlavy alebo ramien. Príznaky môžu prísť a odísť, časom sa zmierniť alebo sa zhoršiť.
U detí sa už v predškolskom veku môže vyvinúť OCD, ale častejšie začína nástup vo veku 10 - 12 rokov. Príznaky u detí sa často líšia od príznakov dospelých, čo súvisí s problémami, ktoré riešia dospelí a deti a vplyvom prostredia. Medzi najčastejšie obsesie u detí patrí strach z baktérií, kontaminácie, silná potreba neustáleho poriadku a presnosti, strach z choroby. Z kompulzií sú najčastejšie rôzne hygienické rituály, opakujúce sa rituály týkajúce sa napríklad zamykania dverí, dotýkania sa určitých vecí, zhromažďovanie nepotrebných vecí, opakujúce sa a rovnaké rituály pred spaním a podobne. Dospelí si na rozdiel od detí uvedomujú absurditu svojich myšlienok a konaní. Deti ich berú ako súkromnú záležitosť a nezverujú sa s tým nikomu. Pýta sa vaše dieťa otázky typu, „Bude všetko v poriadku?“ alebo „Je to bezpečné?“. Keď sa tieto vtieravé myšlienky a otázky opakujú, pravdepodobne je dieťa neisté, a takto sa snaží vysporiadať s negatívnymi myšlienkami a strachom. Častokrát, z dôvodu, že sa nad niečím trápi, má problém so spánkom a býva unavené. To je viditeľný signál, ktorý viete hneď odhaliť. Potom sú príznaky, ktoré len veľmi ťažko spozorujete, pretože dieťa sa v duchu ospravedlňuje niekomu alebo niečomu, cíti vinu a potrebuje to povedať a odčiniť takýmto spôsobom. Väčšinou má zaužívanú jednu dookola opakujúcu sa frázu, ktorú musí vysloviť. Omnoho ľahšie je rozpoznať príznaky podľa správania. Ak vaše dieťa trpí OCD, môžete u neho pozorovať:
- Zbiera veci z podlahy a má potrebu neustále upratovať.
- Ukladá predmety podľa svojej vlastnej schémy.
- Má zaužívané zvyky, ako napríklad zamykanie dverí, zhromažďovanie nepotrebných vecí alebo rituály pred spánkom.
- Dotýka sa pravidelne určitých predmetov, ako sú stoličky, stoly a písacie potreby.
- Vracia sa do miestností, aby skontrolovalo veci, či sú na mieste.
- Opakovane chodí do kúpeľne a často si umýva ruky, pretože má strach z baktérií a kontaminácie.
- Písanie úloh mu trvá dlho, pretože všetko niekoľkokrát kontroluje a opravuje.
- Je roztržité na vyučovaní, pretože ho zamestnávajú vtieravé myšlienky.
Ľudia s OCD sa môžu pokúsiť pomôcť sami sebe tým, že sa budú vyhýbať situáciám, ktoré vyvolávajú ich posadnutosť, alebo môžu na upokojenie užívať alkohol alebo drogy. Aj keď väčšina dospelých s OCD uznáva a uvedomuje si, že to, čo robia, nemá zmysel, väčšina detí si však neuvedomuje, že ich správanie je neobvyklé.
Rizikové faktory - čo podmieňuje vznik OCD?
Rodinné štúdie preukázali, že ľudia s prvostupňovými príbuznými (napr. rodič, súrodenec alebo dieťa), ktorí majú OCD, sú vystavení vyššiemu riziku vzniku OCD. Riziko je vyššie, ak sa u príbuzného prvého stupňa vyvinula OCD už v detskom alebo dospievajúcom veku. Pomocou zobrazovacích metód sa štúdiám podarilo preukázať rozdiely v čelovej kôre a v podkôrových štruktúrach mozgu u pacientov s OCD. Zdá sa, že existuje súvislosť medzi príznakmi OCD a abnormalitami v určitých oblastiach mozgu, ale táto súvislosť stále nie je dostatočne objasnená. Výskum stále prebieha. V niektorých štúdiách bola zase zistená súvislosť medzi istými traumatizujúcimi zážitkami a obsedantno-kompulzívnymi príznakmi. Na rozvoj OCD má veľký vplyv aj príliš prísna výchova, perfekcionizmus a v neposlednom rade osobnosť dieťaťa. Deti s nízkym sebavedomím, ustarostené a úzkostné deti majú väčšie šance, že budú trpieť na OCD. Infekcie, chrípka alebo lymská borelióza môžu niekedy vyvolať náhle príznaky OCD u detí prostredníctvom imunitnej odpovede, ktorá postihuje mozog. Problém s prenášaním informácií pomocou serotonínu, ktorý ovplyvňuje pocit šťastia, pohody, spánok aj telesnú teplotu, môže tiež hrať úlohu.
Diagnostika a liečba OCD
Váš lekár môže urobiť fyzickú prehliadku a krvné testy, aby sa ubezpečil, že vaše príznaky nespôsobuje niečo iné. Porozpráva sa s vami o vašich pocitoch, myšlienkach a zvykoch. Na OCD neexistuje žiadna špecifická liečba či liečivo. Zvyčajne sa však lieči pomocou rôznych druhov liekov, psychoterapiou alebo ich kombináciou. Ľudia s OCD majú niekedy aj iné duševné poruchy, ako sú úzkosť, depresia a telesná dysmorfická porucha, pri ktorej sa niekto mylne domnieva, že časť jeho tela je abnormálna.
Farmakoterapia
Na zníženie symptómov OCD sa používajú inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SRI) a selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI). SRI často vyžadujú vyššie denné dávky pri liečbe OCD ako pri depresii a môže trvať 8 až 12 týždňov, kým začnú pracovať. V prípade liekov sa podávajú antidepresíva tzv. SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu), ktoré zvyšujú hladinu serotonínu v mozgu a tým vedú k obnoveniu chemickej rovnováhy.
Psychoterapia
Psychoterapia môže byť účinnou liečbou ako u dospelých tak aj u detí s OCD. Výskum ukazuje, že niektoré typy psychoterapie, vrátane kognitívnej behaviorálnej terapie a ďalších súvisiacich terapií (napr. výcvik zameraný na zvrátenie návykov), môžu byť pre mnohých jedincov rovnako účinné ako lieky. Istý typ kognitívnej behaviorálnej terapie nazývaný „Prevencia expozície a reakcie“ je vysoko účinný pri znižovaní nutkavého správania pri OCD, dokonca aj u ľudí, ktorí nereagovali dobre na liečbu SRI. Ide o trávenie času v situácii, ktorá vyvoláva nutkanie či obsesie (napr. dotýkanie sa špinavých predmetov). Následne je však pacientovi zabránené v obvyklom následnom konaní (napr. umývaní rúk). CBT (kognitívno-behaviorálna terapia) je jednou z popredných terapeutických techník používaných na liečbu OCD. CBT sa menej zaujíma o minulosť a viac sa zaujíma o pohľad na „tu a teraz“, pričom žiari silným svetlom na skutočné prežívajúce myšlienky, s ktorými sa pacient každodenne stretáva. Ďalšou praxou je „imaginárna expozícia“, ktorá núti klientov predstavovať si, aby sa dostali do kontaktu so svojimi obavami a vyhli sa nutkaniam (napríklad niečo nekontrolovali, nezariaďovali alebo nepočítali), aby si mohli nacvičiť, ako situáciu v budúcnosti zvládnuť a pripraviť sa na pocity, že táto situácia vznikne.
Ďalšie možnosti liečby
V zriedkavých prípadoch, keď terapia a lieky nie sú dostatočne účinné a nepozorujú sa žiadne zmeny, váš lekár môže zvážiť použitie zariadení, ktoré napomáhajú meniť elektrickú aktivitu v určitej oblasti vášho mozgu. Medzi takéto formy liečby patrí aj transkraniálna magnetická stimulácia (TMS), špeciálne schválená pre liečbu OCD. TMS využíva magnetické polia na stimuláciu nervových buniek.
Kedy sú potrebné lieky na OCD
Podporná liečba
Zníženie stresu a úzkosti: Všeobecná úzkosť a strach z následkov, ktoré vyplynú z nekonania nutkaného správania, je základom OCD, takže zníženie stresu a úzkosti je kľúčové. Fyzická aktivita môže redukovať symptomy úzkosti a stresu, často spojených s OCD. Úprava stravy: Nevhodná strava môže prispieť k úzkosti zvýšením zápalu, ktorý mení mozgové štruktúry a funkcie neurotransmiterov. Protizápalové potraviny, zdravé tuky, nerafinované sacharidy a bielkoviny sú dôležité pre syntézu neurotransmiterov a vyrovnávanie nálady a reakcie na stres. Pravidelné cvičenie: Pravidelné cvičenie pomáha trénovať mozog, aby zvládal stres a strach zdravším spôsobom. Dostatočný spánek: Nedostatok spánku zvyšuje stresové hormóny ako kortizol a adrenalín, čo môže negatívne ovplyvniť náladu a narušiť normálnu chémiu mozgu. Sociálna podpora: Zdá sa, že nepretržitá sociálna podpora od rodiny, priateľov alebo profesionálneho terapeuta zohráva veľkú úlohu pri pomoci prekonať OCD a predchádzať recidívam, pretože vzťahy a priateľstvá fungujú ako prirodzené prostriedky na zmiernenie stresu.
Výživové doplnky a byliny
Niektoré prírodné prostriedky ako je N-Acetylcystein (NAC), Inositol, Třezalka tečkovaná (St. John's Wort) a ďalšie môžu byť diskutované vo vzťahu k duševnému zdraviu. Pre zvýšenie hladiny serotonínu, kľúčového neurotransmiteru ovplyvňujúceho náladu a úzkosť, môžu byť užitočné doplnky ako 5-HTP, tryptofan, SAM-e, vitamín B6 a omega-3 mastné kyseliny. Omega-3 mastné kyseliny: Nachádzajú sa v rybím oleji a majú protizápalové účinky. Ašvaganda (Withania somnifera): Adaptogén, ktorý pomáha telu adaptovať sa na stres a môže podporovať duševnú rovnováhu. Vitamín D: Jeho nedostatok bol spojený s duševnými poruchami. B-Komplex Vitamíny: Dôležité pre nervový systém, podporujú zdravie mozgu a hrajú úlohu v produkcii neurotransmiterov. Zinok a Horčík: Minerály dôležité pre funkciu nervového systému a mozgu. Nedostatok môže byť spojený s psychickými poruchami. Probiotiká: Podporujú zdravie črevnej mikroflóry, čo môže ovplyvniť duševné zdravie prostredníctvom osy črevo-mozek. 5-HTP (5-Hydroxytryptofan): Predchůdca serotonínu, premieňa sa priamo v mozgu na serotonín. Tryptofan: Esenciálna aminokyselina, predchůdca serotonínu. Je obsiahnutý v potravinách a je tiež dostupný ako doplnok. Třezalka bodkovaná (St. John's Wort): Tradične sa používa na podporu nálady. Levanduľa: Tradične používaná pre svoje upokojujúce a relaxačné účinky. Glycín: Aminokyselina, ktorá sa podieľa na tvorbe glutathionu. Je dôležité si uvedomiť, že doplnky nie sú regulované tak prísne ako lieky a môžu mať interakcie s inými liekmi alebo vedľajšie účinky. Vždy sa poraďte so svojím lekárom.
OCD a poruchy príjmu potravy (PPP)
Poruchy príjmu potravy (PPP) nie sú problémom len dospievajúcich. Čoraz častejšie sa objavujú aj u detí v mladšom školskom veku medzi 6. a 11. rokom. U detí s neurovývinovými poruchami, ako sú autizmus či ADHD, sa častejšie vyskytuje porucha ARFID (vyhýbavá/reštriktívna porucha príjmu potravy), ktorá nesúvisí s túžbou po štíhlosti, ale vyplýva zo zvýšenej senzorickej citlivosti, strachu zo zvracania či zadusenia sa alebo nezáujmu o jedlo. Je dôležité si uvedomiť, že spúšťač nemusí byť „viditeľná udalosť“. Deti v mladšom školskom veku môžu PPP prejavovať inak ako dospievajúci alebo dospelí. Často ešte nevedia pomenovať, čo cítia, a aj výrazné zmeny sa môžu javiť ako nenápadné. Nemusia byť chudé, ale správanie môže byť varovným signálom. Príznaky PPP, ktoré by si rodičia mali všímať: Zmena v správaní, Strach z jedla, Zmena postojov k telu, Cykly prejedania a následného kompenzovania (vracanie, hladovanie, nadmerné cvičenie), Pocity hanby, viny, straty kontroly, Náladovosť, impulzívne reakcie, sebakritika, tajnostkárstvo. PPP sa najlepšie liečia v tíme. Ide o multidisciplinárny prístup, ktorý spája medicínsku, psychologickú a výživovú pomoc. Rodič nie je príčinou PPP, no môže byť veľkým zdrojom v liečbe.
Legislatívne upozornenie: Tento článok je určený iba na informačné účely a nenahrádza profesionálnu lekársku radu, diagnózu alebo liečbu. Vždy sa poraďte so svojím lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom ohledně akýchkoľvek otázok týkajících sa vášho zdravotného stavu alebo liečebného plánu. Upozornenie na kontraindikácie s antidepresívami: Niektoré z doplnkov a bylín uvedených v tomto článku môžu interagovať s antidepresívami alebo inými liekmi. Je dôležité konzultovať užívanie akýchkoľvek doplnkov alebo bylín s vaším lekárom, najmä ak užívate antidepresíva alebo iné lieky. Kombinácia niektorých bylín a doplnkov s antidepresívami môže viesť k nežiaducím účinkom alebo zvýšenému riziku zdravotných komplikácií.
tags: #dieta #z #ocd #ako #dalrj