Dospelosť, t.j. dosiahnutie osemnásteho roka života ešte neznamená, že dieťa je samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť tak nárok na výživné nemá, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť nárok na výživné má.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzam, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. Ktoré výdavky súd uzná a ktoré nie? V zásade platí, že súd uzná tie čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc nato, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Výživné je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak mám rodiča ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
Kedy je dieťa schopné sa samostatne živiť?
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.
Neostáva to však len pri štúdiu. Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napr. choroba, nárok na výživné nevzniká.
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Neplnoleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Po dovŕšení 18. roku života však už nie je automaticky zaručené, že dieťa dostane výživné. Základnou podmienkou je, že dieťa nie je schopné sa samo živiť. To znamená, že ak dieťa študuje, je naďalej odkázané na pomoc rodičov. Denné štúdium na strednej alebo vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktorý rodičia naďalej platia výživné.
Právne aspekty a určovanie výšky výživného
Ako určíme výšku tohto podielu dieťaťa na životnej úrovni rodiča? Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto zastávame názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach tak pasívach, t.j.
Schopnosti a možnosti rodičov. Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce.
Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom UPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Upozorňujeme, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného sa upravujú spravidla vždy k 1. januáru kalendárneho roka.
Zmeny po dovŕšení plnoletosti
Osemnásty rok života dieťaťa prináša ako rodičom tak dospievajúcim deťom viaceré výrazné zákonné zmeny vo vzťahu k výživnému, zastupovaniu a správe majetku detí, či styku s deťmi. Tieto zmeny môžu byť mätúce najmä pre rodičov, ktorí už disponujú rozsudkom súdu, ktorý upravuje rodičovské práva a povinnosti (zverenie, výživa a styk) k maloletému dieťaťu. Čo sa zmení plnoletosťou dieťaťa na tomto rozsudku? Spôsobilosť na právne úkony a jej zákonné nadobudnutie osemnástym rokom života dieťaťa (§8 Občianskeho zákonníka) je základným právnym východiskom pre všetky odpovede na otázky týkajúce sa či už zverenia, zastupovania a správy majetku dieťaťa, jeho výživné, či realizácie styku rodiča s dieťaťom.
Zverenie mal. dieťaťa resp. právo osobnej starostlivosti rodiča o dieťa určené rozsudkom súdu z doby, kedy bolo dieťa maloleté z a n i k á. Dieťa tak na jednej strane získava právo rozhodovať o sebe a na strane druhej stráca ochrannú ruku rodiča. Ak sa dieťa rozhodne osamostatniť a odíde z domácnosti rodiča je to jeho vec, rodič mu v tom nesmie brániť. Bežne sa napríklad stáva, že dieťa po nadobudnutí plnoletosti odíde bývať k druhému rodičovi a to bez súhlasu rodiča, ktorý ho mal súdom zverené do starostlivosti. Môže?
Zastupovanie a správa a majetku dieťaťa, t.j. právo rodičov dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných ako aj podstatných veciach z a n i k á. Dieťa samé rozhoduje o všetkých právnych úkonoch, ktoré sa ho týkajú, samé uzatvára zmluvy, samé rozhoduje čo si kúpi a či si na to požičia. To isté platí pre majetok dieťaťa. Ak napríklad dieťa vlastní nehnuteľnosť tak rozhoduje o nej samé, ak sa rozhodne nehnuteľnosť predať a rodič s tým nesúhlasí, je to opäť, jeho vec. A je jedno, či túto nehnuteľnosť predtým dieťa získalo práve od rodiča. Osobitnú kategóriu tvoria úspory dieťaťa na bankových účtoch. Tu záleží od obsahu zmluvy uzatvorenej s bankou a na tom, či peniaze na účte sú právne skutočne dieťaťa alebo rodiča. Pokiaľ napríklad rodič v rámci sporiaceho podúčtu sporí dieťaťu peniaze avšak na svojom účte, tak sú to stále peniaze rodiča, pretože nikdy právne neprešli do majetku dieťaťa.
Výživné určené konkrétnou sumou v súdnom rozhodnutí z doby, kedy bolo dieťa maloleté n e z a n i k á, t.j. povinnosť povinného rodiča z rozsudku platiť takto určené výživné i naďalej trvá. Na druhej strane právo oprávneného rodiča z rozsudku preberať výživné za dieťa z a n i k á. Ako som vyššie vysvetlil, samotné práva dieťaťa plnoletosťou dieťaťa nezanikajú, zaniká len právo rodiča zastupovať dieťa pri výkone tohto práva. To platí aj pri výživnom. V praxi to teda znamená, že počnúc osemnástym rokom života dieťaťa je rodič povinný platiť výživné určené súdom k rukám samotného plnoletého dieťaťa a nie k rukám rodiča oprávneného z rozsudku. To je celá zmena, pokiaľ ide o výživné. Mnoho rodičov, či dokonca právnikov mýli fakt, že v rozsudku je výslovne uvedené, že výživné sa platí k rukám oprávneného rodiča. Znovu opakujem, treba prísne rozlišovať medzi právom dieťaťa na výživné a právom preberať výživné za dieťa rodičom. To prvé nezaniká to druhé áno.
Čo ak rodič i napriek plnoletosti výživné stále platí oprávnenému rodičovi podľa rozsudku? To môže byť problém. Problémom to je najmä vtedy, ak sa dieťa osamostatní a s oprávneným rodičom ďalej nežije v spoločnej domácnosti. Oprávnený rodič tak berie peniaze, ktoré však nie sú jeho, ale dieťaťa a dieťa peniaze nedostáva. Dieťa samozrejme môže podať kedykoľvek exekúciu na povinného rodiča a táto bude plne úspešná vrátane exekučných trov, pretože výživné má dostávať už priamo dieťa nie oprávnený rodič. No a čo s peniazmi ktoré povinný rodič takto posielal oprávnenému rodičovi?
Styk oprávneného rodiča a dieťaťa garantovaný súdnym rozhodnutím z doby, kedy bolo dieťa maloleté plnoletosťou z a n i k á. To isté platí pre povinnosť povinného rodiča dieťa k styku pripraviť a odovzdať oprávnenému rodičovi. Dôvod je opäť ten istý, t.j. plnoletosťou dieťa nadobúda spôsobilosť na právne úkony a teda samé rozhoduje o tom kedy a s kým sa stretne alebo nestretne.
Rozsudok súdu upravujúci rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu (zverenie, výživa a styk) z doby, kedy bolo dieťa maloleté nie je potrebné nijako meniť nadobudnutím plnoletosti dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť vykonávať prácu, majetkové pomery a pod.
Ak vaše dieťa dosiahlo 18 rokov veku, znamená, že už je plne spôsobilé na právne úkony. Doteraz ste výživné poukazovali k rukám matky, otca resp. na účet a tá/ten následne uhrádza potreby na toto dieťa. Nakoľko je už dieťa plnoleté, výživné od dovŕšenia 18. roku posielate priamo na účet dieťaťa. Na to, aby ste tak spravili nemusíte nijako meniť súdne rozhodnutie, to stále platí. Na výške výživného sa nič nemení, len výživné budete platiť na iné platobné miesto ako doteraz. Najlepšie je, ak vám priamo dieťa oznámi číslo účtu, aby sa do budúcna predišlo pochybnostiam o tom, či bolo výživné poukazované skutočne na účet dieťaťa, alebo ešte matky či otca.
Dieťa, ktoré študuje na strednej či vysokej škole, má výdavky. A nie malé. Mnohí si to pamätáme a dobre vieme koľko čo stojí. Výdavky dieťaťa- študenta sa však môžu navýšiť z dôvodu zvýšených nákladov na internát, stravovanie či cestovanie a je potrebné ich uhrádzať. Takéto dieťa, teda plnoleté dieťa, už má aj samostatnú procesnú spôsobilosť čo znamená, že ak chce žiadať napríklad zvýšenie výživného, musí už o neho požiadať súd samo a samo podať návrh. V právnom slova zmysle je plnoleté a spôsobilé na právne úkony a podanie návrhu na súd týkajúce sa zvýšenia výživného, je už plne v jeho rukách.
Kedy výživné neplatíte?
Neplatenie výživného je vážnym priestupkom, ktorý môže viesť až k exekúcii. Existujú však situácie, kedy vyživovacia povinnosť zaniká alebo sa pozastavuje. Tou najčastejšou je situácia, kedy dieťa dosiahne plnoletosť a je schopné sa samostatne živiť. Toto posúdenie je však individuálne a závisí od mnohých faktorov, ako sme už uviedli. Okrem štúdia a zdravotného stavu môže byť relevantná aj možnosť zamestnať sa a dosahovať primeraný príjem.
V prípade, ak dieťa ukončí štúdium a začne pracovať, prípadne sa inak osamostatní, mala by vyživovacia povinnosť zaniknúť. Ak však bolo výživné určené súdnym rozhodnutím, je potrebné, aby súd toto rozhodnutie aj zrušil. Samovoľné ukončenie platenia výživného môže viesť k problémom. Preto je vždy vhodné situáciu konzultovať s právnikom.
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
V prípade, že výživné nebolo určené súdnym rozhodnutím, ale platí sa dobrovoľne, je možné ho po dohode s dieťaťom ukončiť. Avšak, ak by sa neskôr ukázalo, že dieťa nie je schopné sa živiť, môže sa na súde domáhať jeho obnovenia.
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (www.cipc.gov.sk) plní úlohy orgánu určeného na vykonávanie medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie upravujúcich cezhraničné vymáhanie výživného zo zahraničia. Ak výživné je určené rozhodnutím slovenského súdu, príp. povinná osoba si nepravidelne, resp. Pri prvotnom kontakte žiadateľ opíše svoj problém a následne zašle Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže žiadosť o pomoc pri vymáhaní výživného z cudziny a rozsudok o určení výživného.
Referent Centra vysvetlí žiadateľovi postup vymáhania zo zahraničia, ktorý sa líši v závislosti od krajiny, kde sa nachádza povinná osoba. Žiadateľovi je vysvetlené, aké dokumenty je potrebné pripraviť a akým spôsobom si ich môže zabezpečiť. Keď je žiadosť kompletná, Centrum ju postúpi do zahraničia na ďalšie konanie. Toto konanie prebieha podľa právneho poriadku daného štátu a Centrum má preto obmedzené možnosti toto konanie ovplyvniť alebo urýchliť. Úspešnosť vymáhania výživného závisí od viacerých skutočností, najmä od postupov danej krajiny, ekonomickej situácie a ochoty povinného, pružnosti rozhodovania súdov a iných orgánov a od iných okolností prípadu. Centrum zároveň žiadateľov poučí o možnosti požiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska oprávneného o náhradné výživné, ak výživné nie je povinným riadne platené. Centrum pre dané konanie vydáva potrebné potvrdenie. Žiadateľ je v priebehu procesu povinný s Centrom náležite spolupracovať, priebežne predkladať vyžadované doklady a poskytovať pravdivé informácie. Centrum žiadateľom poskytuje pomoc a asistenciu v priebehu celého konania. Ak žiadateľ potrebuje konzultovať dodatočné informácie, môže sa obrátiť na svojho právneho zástupcu.
Zastúpenie advokátom v konaní o výživnom nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Ponúkame klientom komplexné právne služby v tejto oblasti, pred podaním návrhu na súd Vám vieme pomôcť pri určení Vašich priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený Váš záujem.
tags: #do #kedy #sa #plati #vyzivne #na