Každý rodič sa obáva, keď jeho dieťa odmieta jesť. Je to prirodzená reakcia, ktorá však môže viesť k frustrácii a pocitu bezmocnosti. Je dôležité pochopiť, že odmietanie jedla môže mať rôzne príčiny, od zdravotných problémov až po psychologické faktory. V tomto článku sa pozrieme na najčastejšie dôvody, prečo dieťa nechce jesť, a ponúkneme praktické rady, ako situáciu riešiť.
Možné príčiny nechutenstva
Existuje mnoho dôvodov, prečo dieťa môže odmietať jedlo. Je dôležité ich rozlišovať a na základe toho voliť vhodný prístup.
Nesprávne menu alebo prístup k jedlu
Každý človek má individuálny prístup k svojmu stravovaniu, čo sa môže prejaviť už v rannom veku. Možno vášmu drobcovi nesedí konzistencia alebo farba ponúkaného jedla, prípadne chce jesť všetko sám a rozčuľuje ho kŕmenie lyžicou. Ak sa do príkrmov veľmi ženiete a snažíte sa nimi prípadne nahradiť dojčenie, dieťa to môže vycítiť a odmieta jedlo z neistoty, že príde o svoju obľúbené materské mlieko a kontakt s vami.
Občas sa stáva, že vám nesedí načasovanie - síce ste si naplánovali desiatu o 10:00, aby ste stihli spoločné ihrisko a varenie obeda, no váš drobec má o svojom žalúdku vlastnú predstavu. Vyhraďte si preto dostatok času pre odpozorovanie jeho preferencií - prvé príkrmy sú doslova o skúšaní a ochutnávaní, ich cieľom nie je prioritne zasýtiť. Pokojne nechajte dieťa hrať sa pri stole počas toho, ako vy sama raňajkujete či obedujete. Ak ho zaujme niečo z vášho taniera, ponúknite ho. Mamičky sa práve touto cestou často nastavia na zdravší životný štýl, pretože sa snažia, aby ich tanier bol vždy plný zeleniny a ovocia.
Dieťa to nerobí naschvál. Ak nechce jesť, má na to dôvod, jeho organizmus si práve nežiada ďalšie kalórie. To, že si vy myslíte, že dieťa musí byť hladné či smädné, neznamená, že aj je. Sú dokonca obdobia, kedy deti jedia viac, a kedy menej, napríklad v závislosti od rastu, ale tiež od zdravotného stavu či množstva pohybu, ktorý mali.
Jedlo mu nechutí alebo sa mu nepáči. Sú ľudia, do ktorých nik nedostane špenátový prívarok, cviklu, alebo hoci len paradajkovú polievku. Nič s tým nenarobíte. Ak má odpor k niečomu aj vaše dieťa, nútením zjesť „aspoň za mamičku“ ho len posilníte a zakoreníte. Niektorí dospelí dodnes nejedia potravinu, ktorú ich v detstve nútili jesť, nech je čo ako zdravá.
Ak chcete, aby dieťa zjedlo zdravú potravinu, povedzte mu to priamo. Nevydávajte teda pečeňové halušky za kakaové, ani mrkvovú omáčku za jahodovú. „Stratíte dôveru svojho dieťaťa,“ varujú autorky knihy Prvé príkrmy. U menších detí sa navyše môže podľa nich aj stať to, že začnú odmietať jedlá, ktoré doteraz normálne jedli. Práve preto, že už nebudú veriť.
Jednotlivé nové jedlá ponúkame dieťaťu vždy postupne, to znamená v priebehu niekoľkých dní alebo v dlhšom časovom odstuppe.
Niektorí rodičia deťom dlho stravu mixujú alebo ich kŕmia len z fľaše s cumlíkom. Dieťa sa tak učí zle hrýzť a kúsky prehĺtať. Ak sme netrpezliví a máme zbytočné obavy z prípadného nedostatku výživy dieťaťa, môžeme paradoxne do budúcnosti vypestovať u dieťaťa problémový vzťah k jedlu.
Deti by sa mali stravovať v pokojnom prostredí, nemalo by byť rozptyľované hračkami a podobne. Venujeme sa v čase kŕmenia len jemu, nebuďte netrpezliví, keď je dieťa pomalé. Keď dobre je, pochválime ho, pohladíme. Keď nechce jesť, nehneváme sa. Chvíľu prestaneme s kŕmením a za chvíľu znovu ponúkneme.
Dieťa by sa malo učiť jesť samo, aj keď robí neporiadok. Len ho dokŕmime. Sme trpezliví.
Deti majú rady vodu ochutenú ovocnými sirupmi, preferujú džúsy, kolu, teda nápoje, ktoré obsahujú väčšie množstvo cukru. Aj do ovocného čaju matky dávajú sirup. Takto prenáša na svojho potomka nesprávne rodinné stravovacie návyky.
Občas sa už u batoliat pri rozbore jedálničkov stretávame s veľkou obľubou jedál s vysokým obsahom tuku - hranolky, hamburgery, párök v rožku, studený párok alebo špekačka, zemiakové lupienky, krémové torty. Preferencie maškŕt sú u našich detí vysoké, najmä pri rôznych oslavách.
Nevhodnými zásahmi zo strany rodičov a často i starých rodičov, ktorí to s dieťaťom myslia dobre, ponúkajú mu jedlo nadmerne, najmä tučné a sladké maškrty, môžeme veľmi ľahko výživu dieťaťa narušiť.
V materských škôlkach deti často odmietajú šošovicu, hrach, fazuľu, hrášok s mrkvou, špenát alebo nátierky.
Príliš pevné pravidlá v kombinácii potravín môžu však viesť k vzniku stereotypov, ktoré sa ťažko prekonávajú. Napríklad niektoré rodiny raňajkujú len lupienky, iné len rožky, ďalšie nič. Alebo striedajú len 3 - 4 jedlá v rodine.
Každodenné zápasy počas kŕmenia sú u batoliat vo veku okolo 1,5 roku úplne bežné. Rozvíja sa totiž ich osobnosť, uvedomujú si svoju individualitu a skúšajú hranice toho, čo mamka a ocko vydriaí. Môžete sa tak stať, že dieťa zrazu odmieta aj jedlo, ktoré patrilo predtým k jeho obľúbeným.
Nedostatok času
Objavovanie okolitého sveta je neskutočné dobrodružstvo! Pokiaľ patrí vaše bábätko k tým vnímavejším, je možné, že na istý čas bude prioritou všetko možné, len nie jedlo. Na kŕmenie sa dokáže sústrediť prvých pár minút a po zahnaní prvotného hladu ho to opäť ťahá k hračkám, súrodencom či von na záhradu. Problém nastáva, keď si spomenie na prázdne bruško vo chvíli, keď sa celá rodina venuje iným činnostiam, prípadne ste sa práve vybrali na výlet. Dramatickú situáciu väčšina mamičiek rieši rôznymi chrumkami, prípadne ovocím či zeleninou. Dieťa sa tak rýchlo naučí, že o hlade neostane a vaše pokusy o pravidelné stravovanie začínajú pochopiteľne zlyhávať. Nebojte sa preto trvať na svojom - najmä pri starších deťoch funguje pravidlo, že pokiaľ sa dobre nenajedia pri stole, budú až do ďalšieho plánovaného jedla hladní. Samozrejme, všetko je potrebné učiť s mierou a citlivo.
Aj keď to je v návale hnevu či pocitu bezmocnosti ťažké, skúste si na niečo z nasledujúcich rád v kritickej situácii aspoň spomenúť. Možno to naozaj pomôže.
Zdravotné dôvody
Občas sa za odmietaním stravy ukrýva zdravotný problém. Rastúce zúbky, náhla bolesť bruška či obyčajné prechladnutie môžu vyvolať dočasné nechutenstvo. Dojčiace maminy majú v tomto prípade veľkú výhodu, pretože deti málokedy odmietnu prsník, čím im dokážu zabezpečiť dostatočnú výživu po dobu niekoľkých týždňov či dokonca mesiacov. A keď opäť nastane tá správna konštelácia planét, začnú jesť spontánne oveľa viac.
Nechuť ako prejav choroby. Nechutenstvo môže súvisieť so zmenou jeho zdravotného stavu. Bolesti bruška, hlavy, kĺbov, hnačka, zvracanie, zápcha, teploty, kašeľ a rad ďalších ťažkostí môžu byť príznakom nejakého ochorenia, ktoré sa súčasne prejavuje nechutenstvom a odmietaním stravy. Vo všetkých týchto prípadoch je nutné vyhľadať lekára.
Je veľmi vyberavé a nezje takmer nič, čo vy ako rodičia poctivo pripravíte v kuchyni. Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť. Zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, ktoré treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje.
Dojčenie a odmietanie stravy
V mnohých rodinách sa stále môžete stretnúť s názorom, že príčinou nechutenstva malých detí je dlhšie dojčenie. Opak však býva pravdou. Paradoxne, zvýšenie tvorby mlieka a s ním spojené častejšie dojčenie môže viesť k nabudeniu chuti do klasického jedla. Vďaka efektívnemu dojčeniu začne váš drobec dobre jesť i príkrmy.
Milá Ludmila, nie je dôvod, aby ste dávali umelé mlieko. Ak predtým bábätko výborne priberalo a potom postupne prestalo, tak to má nejaký dôvod, takáto situácia má vždy príčinu a touto príčinou nie je odmietanie príkrmov. Materské mlieko má aj po 6. mesiaci byť hlavnou zložkou potravy pre bábätko a bábätká, ktoré sú dostatočne výdatne dojčené, typicky v tomto veku zjedia len malé množstvo príkrmov a sú prakticky naďalej takmer výlučne dojčené - a priberajú. "Málo priberá" je veľmi ťažké posúdiť a všetky deti v tomto veku začínajú priberať menej ako v prvom polroku, takže je dosť dobre možné, že vaše bábätko nemusí mať nejaký zásadný problém s priberaním a priberá vlastne v norme. V tejto situácii je možné urobiť veľa pre to, aby sa situácia zlepšila. Umelé mlieko v tejto situácii nie je vôbec riešením. Dokonca ani v situácii, ak by bábätko vôbec nebolo dojčené, umelé mlieko neprináša žiadne riešenie, s podmienkou, že jedia dostatok rozmanitej stravy v dostatočnom množstve, ktorá im poskytne potrebné živiny v prirodzenej forme, nie vo forme umelo dodávaných vitamínov a iných umelo pridávaných látok v umelom mlieku. Prečítajte si o škodlivosti a zbytočnosti používania umelého mlieka po 6. Ale v takom prípade nie je zaručené, že dieťa bude bez problémov piť umelé mlieko. Umelé mlieko nie je zázračná palička, ktorá vždy funguje, ak nefunguje nič iné. Vo vašej situácii je však možné urobiť množstvo krokov, ktoré vysoko pravdepodobne situáciu zlepšia. Navyše, ak by skutočne vaše bábätko na prsníku dostatočne nepilo, je možné aj v tejto dobe zvýšiť príjem mlieka, čo je prvá stratégia pred tým, než by sa hľadali iné možnosti. Z vašej otázky navyše nie je možné ani urobiť uzáver, že bábätko skutočne málo priberá. Spoločne s poradkyňou vyhodnotíte priberanie podľa tabuliek WHO pre dojčené deti a v kontexte toho, čo všetko sa udialo od času, kedy bábätko prestalo dobre priberať (ak to tak vôbec je). Navyše k videám si prečítajte tento návod na to, ako sa bábätko prisáva. Od správneho prisatia totiž závisí dobré pitie bábätka. A tiež si pozrite fotky správneho prisatia. Naučte sa, ako pomôcť bábätku stláčaním prsníka, aby vypilo viac mlieka. V medzičase, kým sa zvýši tvorba mlieka, je najlepším riešením podávanie príkrmov - toho, čo dieťatku chutí. Umelé mlieko v tejto situácii neprináša riešenie. V tomto veku je omnoho vhodnejšie zaviesť príkrmy ako čerstvé jedlo, ktoré je vhodnejšie než umelé mlieko. Neuškodí to bábätku, práve naopak, oproti umelému mlieku to má mnohé výhody. Navyše podávanie umelého mlieka (alebo akejkoľvek inej tekutiny) fľašou môže postupne ešte viac zhoršovať dojčenie. Zvýšenie príjmu materského mlieka často zvýši aj chuť do skúšania príkrmov. Dávajte bábätku možnosť skúšať jedlo kedykoľvek, keď má najväčší záujem a keď je na to najlepšia pohoda. Pri príkrmoch nie je podstatné presné časovanie, neexistuje najlepší čas. Najlepší čas je ten, keď je dieťatko spokojné a keď má chuť papať. Omnoho dôležitejšie než presné množstvo a druh zjedeného jedla je to, aby bábätku chutilo a aby malo z jedla radosť. V tomto bode nie je úlohou rodiča dostať do bábätka čo najväčšie množstvá jedla. Ak zje pár lyžičiek, je to v poriadku, ak má chuť zjesť viac, dajte mu viac. Dávajte mu toľko jedla, koľko chce. Podmienky okolo jedenia si vytvorte také, aké vám vyhovujú. Je pravda, že mnohé bábätká jedia viac a lepšie, keď sú niečím zaujaté. Je tiež dobré, ak dieťatko často zoberiete so sebou k stolu, keď vy jete, a umožníte mu, aby sa natiahlo za tým jedlom, o ktoré má záujem a jedlo ho. Ak má chuť na chlebík, nechajte ho jesť chlebík. Bábätká majú záujem o skutočné jedlo, ktoré jedia rodičia. Umožnite mu, aby vaše jedlo bralo do rúk, samo sa ním kŕmilo, namáčalo si ručičku do jedla a oblizovalo ju. Bábätko môže jesť bežné zdravé rodinné jedlá, o ktoré prejaví záujem. Papať sa bude učiť postupne v priebehu nasledujúcich mesiacov, nie je sa kam ponáhľať ani sa netreba znepokojovať množstvami či časovaním jedla. Dávajte bábätku jedlo, o ktoré prejaví záujem, keď vás vidí jesť. Poradie zavádzania jedál nie je dôležité (ak na to nemáte nejaký špeciálny dôvod), materské mlieko je sladké, a preto pokojne môžete medzi prvými príkrmami dávať ovocie. Za odpoveď oceníme váš finančný príspevok.Tím poradkýň o. z.
Ako postupovať, keď dieťa odmieta jesť
Existuje mnoho osvedčených metód, ako podporiť chuť do jedla u detí a uľahčiť im prijímanie potravy. Kľúčom je trpezlivosť, kreativita a rešpektovanie individuálnych potrieb dieťaťa.
Tipy pre malých nejedákov
- Sledujte svoje bábätko, jeho reakcie a záujem o jedlo, nie časový rozvrh či zoznamy prikázaných a zakázaných jedál.
- Ponúkajte také jedlá, ktoré prirodzene preferuje. Z nich vychádzajte, aj keď budete skúšať čosi nové - základ by mala tvoriť známa chuť.
- Nikdy na dieťa pri jedení netlačte a nenúťte ho. Z jedla by ste nemali mať strach ani vy ani váš potomok.
- Pripravte pokrm tak, aby ho mohlo vaše dieťa konzumovať samé a objavovať jeho vôňu i konzistenciu, napríklad v podobe placiek či tyčiniek do ruky.
- Nepodplácajte ho sladkosťami ani hračkami, rýchlo sa to obráti voči vám.
- Nerobte z vášho potomka „nejedáka“ - dávajte si pozor, aby ste ho pred rodinou či kamarátkami neprezentovali ako dieťa, ktoré „nepapá“. Mohlo by to prijať ako fakt.
- Skontrolujte jeho zdravotný stav.
- Nechajte dieťa, nech si jedlo zoberie do rúk, pomačká, prípadne aj porozťahuje po tanieri či stole. Ten neporiadok za to stojí, dieťa potrebuje zistiť, čo to vlastne je, ako sa to správa a - robí to skrátka po svojom.
- Milo sa s dieťaťom rozprávajte. Čas jedenia je i časom vytvárania vzťahu, pripomínajú aj autorky spomínanej knihy Prvé príkrmy. Jedzte teda súčasne s dieťaťom, dbajte aj na to, aby vaše jedlo bolo rovnaké, prípadne podobné. To detské sa zvyčajne nesolí, jemnejšie korení a podobne. Južné národy, ktoré sú zvyknuté na spoločné stolovanie, deti tiež berú k stolu a niekedy dokonca nechávajú aj tých najmenších, nech chutnajú, na čo majú chuť. „Zdravá a kvalitná strava je základ, ale zdravý vzťah k jedlu je ešte dôležitejší,“ konštatuje kniha Prvé príkrmy.
- Pripravujte jedlo spoločne. Vždy sa dá nájsť nejaká činnosť, ktorú dieťa pri varení zvládne. Držanie varechy, tie väčšie už môžu skúsiť aj krájanie. Pri spoločnej príprave jedla vzrastie u dieťaťa zvedavosť na to, ako chutí konečný produkt, navyše sa jedlo a jeho príprava preň stanú bežnou súčasťou života.
- Nechajte dieťa vypľúvať jedlo. Samozrejme, týka sa to tých najmenších, ktoré sa s tuhou stravou zoznamujú. Opäť trojica autoriek knihy Prvé príkrmy: „Nehnevajte sa, ak dieťa prvé kúsky nového jedla vypľuje. Naopak, dajte mu vedieť, že je to v poriadku.“ Odporúčajú dokonca nastaviť dlaň alebo vreckovku, kam to môže vypľúvať. Aký to má efekt? „Dieťa získa istotu, že môže ochutnávať, a ak mu to nebude chutiť, tak sa nič nedeje,“ uvádzajú.
- Pomôžte si knihami. Čítanie o potravinách, príbehy, básničky, obrázky môžu v dieťati vyvolať zvedavosť. Keď si na druhý deň nájde na tanieri karfiol, o ktorom večer predtým čítalo rozprávku, bude to preň dobrá motivácia. Ak práve nemáte poruke knihu, skúste si príbehy aj vymyslieť, prípadne spoločne nakresliť.
- Nechajte na výber a trpezlivo čakajte. Niekedy to chce naozaj len čas. Ak napríklad vaše malé dieťa odmieta zeleninu, namiesto presviedčania „musíš“ alebo obchodovania „ak zješ toto, dostaneš tamto“, vytrvalo zeleninu ponúkajte. Dajte mu ju na tanier k raňajkám, k obedu, dieťa si tak uvedomí, že je to súčasť jedla. „Buďte ale pripravení aj na to, že ochutnávka môže nastať až po dvoch týždňoch ponúkania,“ upozorňujú autorky knihy Prvé príkrmy.
- Skúste mu tiež navrhnúť iný variant a ono si vyberie, čo zje, respektíve len ochutná.
- Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky.
- Pokračujte v dojčení, dojčenie nijako neobmedzujte ani dieťatku dojčenie neodmietajte.
- Nenúťte dieťa do jedla. Netlačte naňho.
- Začnite tým, že budete v prvom rade ponúkať jedlá, ktoré má rada. Z nich vychádzajte, keď sa budete snažiť dávať nové jedlá - dávajte jej podobné jedlá ako tie, čo mu už chutia.
- Mnohé takéto deti nemajú rady, keď sa im do jedla snažíte miešať niečo nové.
- Dávajte jej čo najviac toho, čo má rada.
- Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohla hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedla. Takéto deti potrebujú veľa príležitostí na skúmanie jedla a veľa šancí na ochutnanie.
- Väčšinou nefungujú stratégie typu "vidieť iné deti jesť", "nechať ju vyhladovať", "dať do pusinky niečo, keď sa nedíva", "dávať vybrať, že bude jesť toto alebo nič" a podobne.
- Nerozprávajte pred dieťaťom o tom, že "nechce papať".
- Väčšinou nefunguje žiadne "podplácanie" darčekmi, hračkami, tanierikmi, sladkosťami.
- Bábätká majú záujem o skutočné jedlo, ktoré jedia rodičia. Umožnite mu, aby vaše jedlo bralo do rúk, samo sa ním kŕmilo, namáčalo si ručičku do jedla a oblizovalo ju. Bábätko môže jesť bežné zdravé rodinné jedlá, o ktoré prejaví záujem.
- Ak dieťa prejaví nechuť, akonáhle mu určitý pokrm ponúknete, bez rozčuľovania ho odneste a pokračujte v ďalších chodoch, aby spoločný rituál hladko odsýpal a nestal sa pre dieťa len zdrojom stresu a výčitiek.
- Riešte hlavne chvíle, kedy dieťa papá, než keď nepapá, a veľa chváľte.
- Keď dieťa jedlo ani neochutná, nie je všetkým dňom koniec. Možno ho ochutná nabudúce, alebo potom, čo uvidí, ako si na ňom pochutnáva iný člen rodiny. Napodobňovanie robí divy!
- S predchádzajúcim bodom súvisí univerzálna rada - Jedzte spoločne s vašim drobcom! Vaše dieťa vás a vašu rodinu stále ešte kopíruje. Navyše malé deti si stále poriadne neuvedomujú pocit hladu, takže je pre nich spoločné a pravidelné zasadnutie k stolu jasným signálom, že je čas papať.
- Neuplácajte dieťa za to, že bude jesť. Neprehovárajte ho a hlavne ho nenúťte.
- Malý ústupok z vašej strany môže dieťa motivovať k tomu, že zje aspoň časť svojej porcie.
- Na rozpapanie nám perfektne poslúžili malé hipky-výživky (slivková u nás stále vedie). Začali sme s nimi, keď dcéra odmietala úplne všetko. Príkrmy sú v Bio kvalite a bez konzervantov, tak som to brala ako vhodnú alternatívu. Deťom od začiatku veľmi zachutili a postupne sme ich vymenili za domácu stravu.
- Dobrým nápadom je aj zmena v stolovaní. Dieťaťu možno vadí umiestnenie stoličky alebo sa mu s ňou spájajú nie príliš príjemné spomienky. Skúste ho posadiť k oknu, na balkón alebo na záhradu.
- Dieťa si na nové chute musí najskôr zvyknúť, doprajte mu preto čas a nenechajte sa odradiť prvým neúspechom.
Dôležitosť pokoja a trpezlivosti
Zostaňte v pokoji. Dieťa vníma aj vašu nervozitu. Týka sa to najmä malých detí, ktoré sa snažíte kŕmiť. Dieťa nespokojnosť vycíti, ale nerozumie jej. „Vašim slovám o zdĺhavosti prípravy či biopôvode potraviny nerozumie. Cíti iba, že sa hneváte a nerozumie prečo, pretože v jeho konaní nie je zámer ani schválnosť,“ vysvetľuje kniha Prvé príkrmy pre zdravé brušká od trojice autoriek Anetta Vaculíková, Eva Blaho a Katarína Ovečková Medveďová.
V tomto článku sa dozviete prečo nechce vaše dieťa jesť - dajte mu čas. Ako si zachovať chladnú hlavu, keď dieťa odmieta jesť. 5 tipov, ako deťom dopomôcť k chuti do jedla.
Spôčiatku vaše dieťa jedlo všetko, čo mu prišlo pod ruku, a teraz vymýšľa či úplne odmieta jedlo. Vy si kladiete otázku prečo? Je veľmi vyberavé a nezje takmer nič, čo vy ako rodičia poctivo pripravíte v kuchyni.
Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody.
Ak dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať.
V tejto situácii je možné urobiť množstvo krokov, ktoré vysoko pravdepodobne situáciu zlepšia.
Je veľmi pravdepodobné, že vo vašom prípade ide o tú tretiu možnosť. Hoci niektoré deti nejedia napríklad preto, lebo nemajú dostatok zinku alebo železa a doplnenie týchto prvkov im pomôže.
Nenúťte dieťa do jedla (nech by ste vymýšľali akékoľvek inteligentné spôsoby, aby jedla, ak by fungovali, tak už by určite dávno jedla), nesnažte sa každý deň vymyslieť novú stratégiu.
V tejto situácii asi nie je nič horšie, ako sa každý deň budiť s pocitom, že už dnes by ste naozaj mali prísť na to, ako motivovať vaše dieťa jesť. Hoci to znie paradoxne, to, čo vám najviac pomôže, je, ak zmeníte svoje očakávania. Skúste dcérke dať čas a verte, že postupom času bude jesť to, čo bude potrebovať.
Nemusíte sa báť, že by dieťa malo denne zjesť určitý počet kalórií, oveľa dôležitejšia je vaša “celotýždenná úspešnosť”, kedy sa obvykle denné výkyvy vyrovnajú. Verte, že batoľa nakoniec z odmietavej fáze vyrastie, a to oveľa rýchlejšie, keď okolo seba uvidí rodinu, ktorá si spoločné jedlo a jeho jednotlivé zložky vychutnáva.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Ak máte podozrenie, že za nechutenstvom vášho batoľaťa môže byť niečo vážnejšie, určite sa obráťte na svojho pediatra. Lekár môže vylúčiť prípadné zdravotné problémy, ako sú alergie, intolerancie alebo iné ochorenia, ktoré by mohli spôsobovať nechutenstvo.
Plačúce dieťa sa nerovná hladné dieťa. Ako všetci vieme, dojča rastie pomerne rýchlo a v prvých mesiacoch sa intenzívne zvyšuje jeho hmotnosť. To však nie je dôvodom, aby bolo dieťa nadmerne kŕmené.
Vždy sa dá nájsť nejaká činnosť, ktorú dieťa pri varení zvládne. Držanie varechy, tie väčšie už môžu skúsiť aj krájanie.
Ak dieťa odmieta jesť, býva to pre rodiča nepríjemné, niekedy až frustrujúce. Rada „nenúťte ho“ je síce tá najlepšia a jediná možná, rodičia sa ňou však často nedokážu riadiť, presvedčenie, že by dieťa malo jesť, býva silnejšie.
Pri dojčení dieťa pozoruje matku, jej pohyby, vníma vôňu jej tela. Vzniká u neho pocit bezpečia. Aj keď matka nedojčí z prsníka, ale dáva dieťaťu fľašu, môže navodiť pozitívne psychologické podmienky ako pri dojčení. Dieťa drží rovnako ako pri pití z prsníka, ktoré tým cíti tlkot matkinho srdca a vníma aj jej telo. Keď je matka pri kŕmení nepokojná, ponáhľa sa alebo je v strese, dojča všetko vníma.
Bio príkrmov plná mraznička, v knižnici nastúpené knihy o zdravej výžive a dieťa aj tak skončí s rožkom v ruke. Potom sa na poradni dozviete, že by ste svoje bábo mali lepšie kŕmiť. Veľa toho na výber nemáte. Prednáška o zdravej výžive bude aktuálna tak o 20 rokov.
Príčiny nechutenstva u malých detí môžu byť rôzne, od psychologických až po reálne príznaky choroby. Čerstvý vzduch, pohyb a stimulácia robia svoje. Porozmýšľajte aj nad tým, ako a kedy sa vaše dieťatko dojčí, resp. kedy mu dávate fľašu. Možno jednoducho nestihne vyhladnúť.
Poznáte ten pocit, keď po dlhšej dobe prídete domov k mamine a tá vám „poriadne naloží“? Mamy sú už také a je možné, že sa aj vy začínate dostávať do tejto kategórii.
Ak bábätko nechce papať domáce príkrmy, možno je čas na to, aby ste urobili malú zmenu.
Je veľmi nepravdepodobné, aby sa dieťa samo vyhladovalo na smrť:-). Je to iba fáza, tak sa nemusíte prehnane strachovať. Ak by ste predsa len mali podozrenie, že za nechutenstvom vášho batoľaťa môže byť niečo vážnejšie, určite sa obráťte na svojho pediatra.