Frederick Leboyer vo svojej publikácii z roku 1974 „Pôrod bez násilia“ kritizuje súčasný spôsob pôrodnickej starostlivosti, ktorý je podľa neho plný stresujúcich vplyvov na ženu aj na plod a novorodenca. Cizí a neklidné prostredie pôrodného sálu, pohľad na zdravotnícku techniku, neosobný prístup personálu, hluk alebo ostré osvetlenie vyvolávajú neklid rodičky. Novorodenec je podľa Leboyera stresovaný najmä držením za dolné končatiny a polohou hlavy dolu, zmenou prostredia, prerušovaním pupečníka, svetlom, chladom i ďalšími vnucenými polohami.
Hlavné princípy Leboyerovej metódy
Leboyer navrhol a vo svojom ústave zaviedol postupy, ktoré majú znižovať stresové vplyvy na rodičku aj na dieťa:
- po dotepaní pupočníka porodník oddelí dieťa a pôrodná asistentka uloží dieťa do vaničky s teplou vodou (38-39 °C); dieťa pokladá do vody podľa reakcie nadvakrát či natvrdo a nechá ho vo vode do úplného uvoľnenia;
- dieťa sa položí matke na brucho, hlavičkou k ľavému prsníku, aby počulo tlkotu jej srdca;
- dieťa sa uloží do teplej plienky, zváži sa na boku, veľmi jemne sa zabalí do teplých plen a uloží na posteľ k matke;
- po odvezení matky zo sálu sa súčasne s ňou prekladá na izbu šestonedelia aj dieťa (rooming-in) - očistná kúpeľ a kredeizácia sa realizujú až na oddelení šestonedelia.
Podľa Leboyera má novorodenec po narodení k dispozícii dva svety a prechádza z jedného do druhého postupne, nenásilne. Tieto kroky mali umožniť čo najmenšie šokovanie dieťaťa pri prechode z maternice do svetu mimo neho. Leboyer popularizoval aj masáže bábätiek a zdôraznoval dôležitosť dotyku dieťaťa - jemného, pomalého a uvedomelého. Po prerušení pupočníka a keď sa dieťa samo začalo hýbať a uvoľnilo si chrbticu, je podľa neho čas na kúpeľ.?
Detaily kúpeľa a kontaktu s matkou
Leboyer veril, že voda pomáha dieťaťu upokojiť sa, pretože predstavuje prostredie známe z maternice. V súčasnosti sa však ukazuje, že rutinné kúpanie v prvých hodinách po narodení nie je odporúčané a dôležitejšie je tráviť čo najviac času dieťaťa v kontakte koža na kožu s Matkou. Novorodenec sa rodí s ochrannou vrstvou mazu, ktorá chráni pokožku a umožňuje osídlenie prospešnými mikroorganizmami. Rutinné kúpanie dieťaťa po pôrode môže rodičov prerušiť tieto dôležité chvíle kontakte.
V jeho diele sa taktiež objavujú myšlienky o významnosti nenáhlivosti a sústredeného sledovania toho, čo sa deje tu a teraz. Leboyer zdôrazňuje, že rodička aj personál by mali osvojiť si trpezlivosť a vytvoriť prostredie, v ktorom dieťa môže prejsť na svet bez zbytočných strachov či šoku.
Kniha Pôrod bez násilia: štruktúra a obsah
Podľa autorovho opisu kniha pozostáva zo štyroch hlavných častí a kapitol:
- prvá časť kladie principiálne otázky a vyzýva čitateľov k zamysleniu nad pôrodom a spôsobmi, ako ho vníma spoločnosť;
- druhá časť analyzuje škodlivé praktiky a ich vplyv na dieťa;
- tretia časť prináša konkrétne odporúčania, ako by mal pôrod prebiehať, ak chce byť čo najšetrnejší k dieťaťu;
- štvrtá časť zdôrazňuje významné momenty, ako sú zrak, trpezlivosť a nenáhlivosť v prístupe k pôrodu a dieťaťu.
Leboyer upozorňuje, že dieťa má počas pôrodu k dispozícii viacero „svetov“ a že dôležité je, aby pôrod prebiehal čo najmenej násilne a s citlivým prístupom zo strany personálu a rodičky. Podľa jeho názorov by mal pôrod sprevádzať tlmené svetlo, ticho a jemný rytmus, ktorý umožní dieťaťu prirodzene prejsť z maternice do sveta. „Narodiť sa môžeme len raz. Nemáme k dispozícii viac pokusov či opráv.“
Historický kontext a dopad na pôrodníctvo
Leboyer sa stal priekopníkom v pohľade na novorodenca ako cítiacu bytosť - nie ako niečo, čo je len predmetom medicínskeho zásahu. Jeho myšlienky, hoci niektoré z nich dnes považujeme za zastarané, v mnohých krajinách viedli k zavedeniu praktík, ktoré dnes považujeme za štandardné, ako je viac času kontaktu koža na kožu po narodení alebo podpora rodičia a dieťaťa v pokoji a tichu po pôrode. Leboyer tiež hovorí o dôležitosti dotyku a jemného kúpania, ktoré viedli k širšiemu uznaniu významu psychosociálneho a prenatálneho vývoja dieťaťa.
Opisuje, že pôrodu by mali dominovať súcit a empatia, a že deti majú práva, ktoré by sa mali pri pôrode rešpektovať. Jeho tvrdenia a praktiky viedli k diskusiám o možnostiach minimalizovať stres pri pôrode a zvýšiť bezpečnosť a pohodu matky aj dieťaťa počas a po pôrode.
Forma a kultúrny kontext vyžívajúcej sa literatúry
Leboyerova kniha Pôrod bez násilia je napísaná spôsobom, ktorý je čitateľsky atraktívny a zdieľa neošúchaný pohľad na pôrod. Je však dôležité pri čítaní brať do úvahy historické obdobie vzniku a to, že niektoré jeho názory, najmä v prospech včasného kúpeľa, už nie sú považované za štandard dobrých praktík.
Priamy vplyv na súčasné pôrodníctvo
V dnešnej praxi sa kladie dôraz na čo najviac kontaktu dieťaťa s matkou po narodení, často prostredníctvom koža na kožu, minimálneho zásahu a pozorného, empatického prístupu zo strany personálu. Hoci pôrod do vody nie je všeobecne uznávaný ako štandard, Leboyerove konfigurácie a myšlienky neraz vedú k reflektovaniu a zlepšovaniu procesov pôrodu pre dieťa aj matku.
Ak sa vám myšlienky Leboyerovej metódy pozdávajú, môžete siahnuť po jeho diele Pôrod bez násilia a vyhľadať pôrodnicu, ktorá vám vyjde v ústrety v súlade s jeho zásadami, alebo aspoň s ich duchom - čo najviac jemnosti, ticha a súladu medzi matkou a dieťaťom.
Možnosti aplikácie Leboyerovej filozofie dnes
Moderné pôrodníctvo často kombinuje prvky Leboyerovej filozofie s aktuálnymi medicínskymi poznatkami: zachovanie pokoja, minimalizácia zásahov, skutočný kontakt koža na kožu po narodení, a uvedomelý, pomalý prístup k pôrodu. Osvieženie pohľadu na dieťa ako na cítiacu bytosť pomáha lepšie pochopiť potreby rodičky a dieťaťa počas kritických chvíľ narodenia.
Praktické odporúčania pre budúce rodičky
- Diskutujte s pôrodníkom o pláne pôrodu, ktorý zohľadňuje čo najnižší stres pre dieťa a matku.
- Presadzujte kontakt koža na kožu hneď po narodení a pri zachovaní primeraného lekárskeho dohľadu.
- Dbajte na tiché prostredie, jemné osvetlenie a primeranú hlučnosť v pôrodnici.
- Buďte otvorení doplňujúcim metodám, ktoré podporujú pokojný prechod dieťaťa z maternice do sveta.