Akord vzniká súzvukom (najmenej) troch tónov. Tieto sú usporiadané podľa určitého poriadku - podľa určitých pravidiel. Pri rozbore intervalov sme si ukázali, že harmonický interval vznikne vtedy, ak zahráme dva tóny súčasne. Ak zahráme napr. tóny „e - g“ ide o harmonickú malú terciu. Ak tieto dva tony zahráme po sebe tak, že najskôr zaznie tón nižší (e) ide o melodickú vzostupnú malú terciu. Ak zahráme najskôr tón „g“ a potom „e“ ide o melodickú zostupnú malú terciu. Ak teda zaznejú dva tóny súčasne ide o harmonický interval - dvojhlas.
Obidva tóny (e - g) môžu byt súčasťou viacerých akordov. V akorde C dur (c - e - g) tvorí ton „e“ terciu akordu a tón „g“ kvintu akordu. V akorde E mol (Emi7 = e - g - h) tvorí „e“ primu a „g“ terciu tohto akordu. Ešte jeden príklad: V akorde A mol7 (Ami7 = a - c1 - e1 - g1) tvorí „e1“ kvintu a „g1“ septimu akordu. Z týchto niekoľkých príkladov je zrejmé, že dva tóny ešte presne neurčujú „harmonickú povahu“ sústavy tónov a tým ani „tóninu“.
Až trojhlas - súzvuk troch tónov súčasne je tou najmenšou súzvučnou jednotkou - útvarom, ktorý plne určuje harmonickú povahu tónov. Nižšie uvádzam farebné označovanie intervalov v akordoch, ako to tu používame: Intervaly si budeme označovať rôznymi farbami - snažte sa ich zapamätať:
- základný tón - prima = červená
- sekunda = biela
- tercia = tmavo modrá
- kvarta = tyrkysová
- kvinta = zelená
- sexta = fialová
- septima = žltá
- oktáva = červená
- nona = oranžová
- undecima = čierna (dark)
*Pri praktickej hre kvintakordov, septakordov a nonových akordov sa na chvíľku zastavíme. Gitara má šesť strún a je teda možné na nej zahrať maximálne šesť tónov súčasne. Podľa spôsobu hmatania akordov nám potom vychádza, že niektoré tóny kvintakordov, ale aj septakordov i nonových akordov sú oktávovo zdvojené alebo aj ztrojené.*
Príklad Kvintakord C dur (obr. vľavo nižšie) sa skladá z tónov: G - c - e - g - c1 - e1, z čoho vyplýva, že obsahuje dvakrát základný tón (c - c1) a trikrát terciu (E - e - e1).
Kvintakord A dur (obr. vpravo nižšie) sa skladá z tónov: E - A - e - a - cis1 - e1, z čoho vychádza, že obsahuje trikrát kvintu (E - e - e1) a dvakrát základný tón (A - a).
Ďalší príklad: Septakord C7 (obr. vľavo nižšie) sa skladá z tónov, hraných na strunách gitary: G - c - g - b - e1 - g1, z čoho vyplýva, že obsahuje trikrát kvintu (G - g - g1) a ostatné tóny akordu (prima - c, tercia - e1 a septima - b) sú zastúpené jedenkrát. Alebo: nonový akord E9 s tónmi E - e - gis - d1 - fis1 - h1 (obr.
Praktické používanie intervalov a rozloženie tónov v akordoch
Keď gitaristaosť pracuje s kvintakordmi, septakordmi a nonovými akordmi, často sa stretáva s tým, že tóny sú rozložené po oktávach, alebo sa viacnásobne opakujú v rámci tej istej pozície. Napríklad C dur kvintakord obsahuje c - e - g a ich oktávy (c1 - e1 - g1), čo zvyšuje rezonanciu a umožňuje plné zafarbenie harmónie.
V praxi to znamená, že zloženie akordu nie je vždy jednopôsobné; môže obsahovať viacero foriem rozloženia tónov na rôznych pražcoch a strunách. Vďaka tomuto môžeme na gitare vytvárať bohaté harmónie aj pri menších alebo väčších vzdialenostiach tónov v rámci jedného akordu.
[Live GTAV RP] Senja Steward S2EP17 Purple Sea #satumimpirp #hsm
Ďalší príklad: E mol 7 (Emi7) - powstať z tónov e - g - h, pričom e predstavuje primu a g terciu tohto akordu. Vďaka tejto kombinácii sa vytvára charakteristický melancholický zvuk E moly.
Pri každom akorde je dôležité si uvedomiť, že samotné dva tóny nehovoria ešte o harmonickej povahe sústavy tónov. Až trojhlasné spojenie (tri tóny súčasne) určuje plnú harmóniu a tóninu v danom akorde.
Tabuľka príkladov rozloženia tónov v bežných akordoch
| Typ akordu | Tóny | Poznámka |
|---|---|---|
| Kvintakord C dur | G - c - e - g - c1 - e1 | Dvojnásobná kvinta a dvakrát primu/terciu na viacerých oktávach |
| Kvintakord A dur | E - A - e - a - cis1 - e1 | Tritrát kvint a dvojnásobný základný tón |
| Septakord C7 | G - c - g - b - e1 - g1 | Trojnásobná kvinta; terciа, prima a septima zastúpené raz |
| Nonový akord E9 | E - e - gis - d1 - fis1 - h1 | Komplexnejšia harmónia s nonovými tónmi |
Farebné kódovanie intervalov v praxi
Farebné označovanie pomáha vizuálne sledovať, ktoré tóny tvoria akord a v akom poradí sa objavujú. Týmto spôsobom si lepšie zapamätáme rozdiely medzi harmonickými a melodickými vzorcami, čo je kľúčové pri interpretácii a tvorbe akordových progresií.