BRATISLAVA 28. decembra (WEBNOVINY) - Posledné dni roka patria v cirkevnom kalendári významným mučeníkom. Už od najstarších čias majú 28. decembra dôstojné miesto sväté Neviniatka. Títo chlapci zavraždení Herodesom, ktorý chcel odstrániť malého Ježiša, sú považovaní za prvých mučeníkov. Svätý Augustín hovorí, že hoci nemali vek, aby mohli veriť, mali telo, aby mohli trpieť pre Krista. Ich “krst krvi” je rovnocenný s “krstom vody”.
Krutosť zachytáva Biblia Strašnú udalosť zachytáva Biblia v Evanjeliu svätého Matúša. Herodesovu krutosť potvrdzujú aj ďalšie historické pramene. Nemal židovský pôvod, ale Rimania ho vnútili Židom za kráľa. Židia ho nenávideli a on im ukladal vysoké dane a žil v ustavičnom strachu, že mu siahnu na korunu. Prenasledoval najmä potomkov židovského kráľa Dávida. Preto dal zavraždiť aj vlastnú manželku Mariannu, synov Alexandra a Aristobula a tiež najdôvernejších priateľov a príbuzných. Zhabal Židom rodopisy a dal ich spáliť, aby zničil ich doklad o príslušnosti k Dávidovmu rodu, z ktorého mal pochádzať Mesiáš.
Ježiša zachránili traja mudrci
V čase Herodesovej vlády sa v Betleheme narodil Ježiš Kristus. Traja mudrci, ktorých k nemu priviedla hviezda, sa cestou zastavili v Jeruzaleme u Herodesa. Ten im kázal, aby mu prišli oznámiť, kde ho našli. Boh ich vo sne varoval, aby sa do svojej krajiny vrátili inou cestou. Po odchode troch kráľov sa vo sne zjavil anjel aj Jozefovi a kázal mu odísť s Ježišom a Máriou do Egypta. Keď Herodes zistil, že ho mudrci oklamali, dal povraždiť v Betleheme a v okolí všetkých chlapcov mladších ako dva roky. O počte malých obetí existujú viaceré dohady. Ak mal Betlehem v tom čase tisíc obyvateľov, mohlo byť medzi nimi okolo 30 chlapcov do dvoch rokov. Spolu s chlapcami z okolia by ich bolo do 50. Najčastejšie sa hovorí asi o dvadsiatich.
HERODES VEĽKÝ, kráľ Judey, v snahe zabiť malého Ježiša poslal do Betlehema vojakov, aby povraždili všetkých malých chlapcov. Dejiny zaznamenávajú množstvo udalostí, ktoré sa odohrali „za dní kráľa Herodesa“ a ktoré nám osvetľujú pozadie udalností Ježišovho života a služby. Prečo chcel Herodes zabiť Ježiša? A ako je možné, že keď sa Ježiš narodil, Židia mali kráľa, ale keď zomrel, ich územie spravoval Riman, Pontský Pilát?
Ktoré historické mechanizmy stáli za Herodesovou politikou?
V prvej polovici druhého storočia pred n. l. vládli v Judei sýrski Seleukovci. Že jeden seleukovský kráľ chcel nahradiť uctievanie Jehovu kultom Dia, vyvolalo židovské povstanie vedené Makabejcami. Rimania si postupne budovali vplyv na východe; Pompeius v roku 63 pred n. l. dosadil na trón Hyrkána. Hyrkán bol rímskym etnarchom, vládol z milosti Rimanov a jeho moc bola závislá na ich podpore. Antipatros, otec Herodesa Veľkého, držal v Judei skutočnú moc a pomohol Juliusovi Caesarovi v boji proti jeho nepriateľom v Egypte. Túto zručnosť v politických hrách Herodes zdedil a naplno ju využíval po svojom príchode do Jeruzalema, kde sa stal najmocnejším mužom v Judei v roku 43 pred n. l.
Rímske impérium potrebovalo spoľahlivého spojenca, preto ho vyhlásilo za kráľa Judey. Herodes porazil svojich protivníkov s pomocou rímskych légií a postupne stabilizoval a obohacoval svoje kráľovstvo. V Jeruzaleme premenil mesto na stredisko helenistickej kultúry a pustil sa do veľkých stavebných projektov, vrátane prestavby jeruzalemského chrámu. Jeho moc bola absolútna, no v súkromnom živote bol jeho život búrlivý a plný intrig a podozrení.
Prostredníctvom koho prišli na svet Ježiš a kedy?
Počas narodenia Ježiša vládol Rím cisár Octavianus Augustus (27 pred n. l. - 14 n. l.). Nasledoval ho Tiberius a neskôr Caligula, Claudius a Nero. V Jeruzaleme vtedy vládlo mnoho politických síl, Betlehem mal 1 000 až 2 000 obyvateľov, Nazaret asi 200 obyvateľov. Pustil sa do stavebných projektov a masívnych reforiem Herodes Veľký, ktorý zomrel podľa väčšiny zdrojov v roku 4 pred Kristom. Oslobodenie mesta a kruté činy z tých čias sú predmetom ďalšej historickej analýzy a diskusií medzi historikmi a teológmi.
Pravda o vraždení novorodencov a význam Neviniatok
Neviniatka - deti do dvoch rokov v Betleheme a okolí - predstavujú tragickú kapitolu: masaker bol reakciou na správu o narodení „židovského kráľa“. Podľa evanjelia Matúša Herodes nariadil zabíjanie chlapcov, avšak rozsah tejto tragédie sa dodnes rôzni. Niektorí historici odhadujú desiatky obetí, iní hovoria o približne 20-40 deťoch; čísla sa líšia podľa interpretácií a použitého historického kontextu. Mnohé obrazy a umelecké diela, ako Giotto či Brueghel, zobrazujú túto udalosť, ktorá ostáva symbolom nespravodlivosti a bezmocnosti detí.
Podľa Biblie Herodes zomrel v roku 4 pred Kristom, hoci existujú aj alternatívne hypotézy o jeho smrti v iných rokoch alebo o prechodnom uväznení trónu. Historici sa dodnes rozlične vyjadrujú k presnému dátumu, no všeobecné konsenzusom zostáva, že Herodes zabil deti v Betleheme a okolí, aby elimínoval možného konkurenta na židovskom tróne.
Čo hovorí o tom dnešná teológia a historická veda?
Rôzne prístupy sa zameriavajú na tri hlavné spory: dátum Poslednej večere (synoptici vs. Ján), proces pred veľradou a zodpovednosť za trest smrti. Benedikt XVI. sa snaží riešiť tieto námietky interpretáciou, že Ježišovo súdne konanie mohlo prebiehať inak, než sa pôvodne zdalo, pričom sa snaží vyvažovať stanoviská medzi Evanjeliami a historickými textami. Kľúčová je otázka, či ide o židovskú archu alebo o rímsku právnu inštitúciu a ako sa spojili rôzne tresty a vládnuca autorita.
V súvislosti s postavou Piláta je diskutovaná jeho rola: či mal vinu za odsúdenie Ježiša alebo išlo skôr o zložité zobrazenie moci, politických tlaků a strachu pred rímom. Benedikt XVI. tvrdí, že za popravou nesie vinu viacero aktérov - chrámová elita, ľud a politický tlak - a že Pilát mohol konať pod tlakom alebo zo strachu zo straty kariéry, no nemal plné právo veta v danom čase. Celkovo ide o zložitú mozaiku historických a teologických interpretácií.
Ako sa ďalej vyvíjala diskusia o historických reáliách
O historickom kontexte narodenia Ježiša a ďalších udalostiach sa dodnes diskutuje: od vplyvu Ríma, cez vplyv židovských elít, až po spôsob, akým sú zapísané udalosti v evanjeliách. Nezabúda sa na to, že napriek rozdielnym výkladom existuje konsenzus o historickom existencii Ježiša aj jeho odsúdení. Všeobecne uznávané sú aj historické dôkazy mimo evanjelií, ktoré potvrdzujú existenciu Ježiša a krutosti, ktoré sprevádzali jeho život v určitých obdobiach. Prekáža však veľká komplexnosť a rôznorodosť interpretácií, čo vedie k rôznym verzám a teologickým postojom.
Celý Ježišov život na mape
Masaker Neviniatok a umelecká reflexia - zobrazenia tohto motívu vo veľkých dielach - slúžia dnes ako pripomienka nespravodlivosti a obety detí. Nie je to len historická debata, ale aj etická a kultúrna reflexia, ktorá sa opakuje v diskusiách o význame povahy mŕtvych a krutosti v ľudskom dejepise. Po skúške časom sa ukazuje, že aj keď sa datovania a presné čísla môžu líšiť, táto udalosť zostáva významnou súčasťou kresťanskej tradície a historickej pamäti spoločnosti.
Na javisku Jeruzalema a Betlehema sa prelínajú politické intrigy, náboženské napätie a osobné osudy - pôvodne sa tu zrodil príbeh, ktorý sa stal základom kresťanskej viery a mágie otázok o zodpovednosti za súdne rozhodnutia a za násilné činy, ktoré s ním súvisia. Dnešné diskusie často vyvažujú medzi tradičnou biblickou interpretáciou a modernými historickými metodológiami, pričom sa snažia zachovať citlivosť voči viacerým perspektívam.