Lekár detského oddelenia Nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku, člen skupiny AGEL, MUDr. Jozef Serafín v rozhovore podrobne opisuje príznaky horúčky u malých pacientov. Hovorí o tom, že u detí je najčastejšou príčinou horúčky infekcia alebo zápal. Spomína aj kategóriu bábätiek, ktoré sú v prvom roku života špecifickou kategóriou v spojitosti s horúčkou a zvýšenou teplotou. Aký je rozdiel medzi zvýšenou teplotou a horúčkou? Ako spoznať, že niečo nie je v poriadku?
Normálna teplota ľudského organizmu sa pohybuje v rozmedzí 36 - 37°C. Je to teplota, ktorá sa nameria v podpazušnej jamke, pokiaľ je človek zdravý. V priebehu dňa sa telesná teplota môže meniť v závislosti od diurnálneho cyklu, čo v praxi znamená, že najnižšia teplota býva ráno okolo 5:00 - 6:00 a najvyššia medzi 16:00 - 18:00. Do výšky teploty povrchu tela sa podieľa mnoho faktorov, medzi ktoré zaraďujeme teplotu telesného jadra, ktorá je relatívne konštantná.
Čo spôsobuje horúčku a aké sú kľúčové pojmy?
Pri infekcii alebo zápale dochádza k tvorbe cytokínov, ktoré spôsobujú prestavenie centrálneho termostatu na vyššiu teplotu. Centrálny termostat sa nachádza v mozgu v oblasti hypotalamu; informácie o teplote prichádzajú zo receptorov na povrchu aj vnútri tela a po ich vyhodnotení sa teplota telesného jadra zvyšuje alebo znižuje. U detí je najčastejšou príčinou horúčky infekcia alebo zápal. Bábätká v prvom roku života majú špecifiká v termoregulačných mechanizmoch a najviac zraniteľní sú novorodenci, ktorí ľahko strácajú teplo alebo sa ľahko prehrejú.
Kedy hovoríme o zvýšenej teplote a kedy o horúčke?
Vo všeobecnosti sa za zvýšenú teplotu považuje telesná teplota do 38°C, horúčka nastupuje pri teplote nad 38°C, pričom u novorodencov a batoliat platí zvláštnosť nízkych vekových kategórií a rizík súvisiacich s dehydratáciou a bakteriálnymi infekciami.
Krátkodobé zvýšenie teploty plní ochranné funkcie: spomaľuje rast mikroorganizmov, stimuluje biele krvinky a zvyšuje tvorbu protilátok. S pribúdajúcim vekom sa výskyt horúčky menej vyskytuje a u detí sa často objavuje práve u infekčných ochorení horných dýchacích ciest, chrípky či problémov so zubami.
Príznaky a pozorovacie body pri horúčke u bábätka
Niekedy sa ochorenie u dieťaťa prejaví iným markantným príznakom, napríklad bolesťami, kašľom, vracaním, hnačkou, vyrážkami alebo opuchmi. Dôležité je sledovať aj zmeny správania: nepokojné alebo naopak veľmi ospalé dieťa, zmeny chuti do jedla a priebeh srdcovej a dýchacej frekvencie. Pri novorodencoch do 28 dní veku je potrebná okamžitá konzultácia s lekárom pri zistenej zvýšenej teplote.
Príznaky a správanie pri vyššej teplote
So stúpajúca teplotou sa zvyšuje srdcový tep a dýchanie. Pri prekúrení prostredia alebo nadmernom obliekaní sa môže vyskytnúť hypertermia, kde sa teplo kumuluje a odvod tepla je nízky. U bábätiek je bežná i triaška a studené končatiny v začiatkoch horúčky, čo signalizuje, že teplota ešte stúpa. Dôležité je správne merať teplotu: najpresnejšie výsledky u najmenších detí poskytuje rektálne meranie teploty; pri dospelejších deťoch a starších deťoch je možné použiť axilárne alebo aurikulárne meranie.
Meranie teploty a výber teplomera
Digitálne teplomery poskytujú spoľahlivú orientáciu, ortuťové teplomery sú dnes menej odporúčané kvôli toxickým rizikám. Pre najmenšie deti sa teplota meria v konečníku, pretože koreluje s teplotou jadra. Najčastejšie používané typy sú: rektálne (konečník), axilárne (pod pazuchou) a aurikulárne (ucho). Bezkontaktné teplomery slúžia na orientačné meranie a sledovanie trendu teploty v čase.
Hydratácia a diéta pri horúčke
Dieťa potrebuje dostatok tekutín. Pri horúčke je vhodné piť vlažné tekutiny a ponúkať ich častejšie. Diéta býva ľahká a ľahko stráviteľná: zamerajte sa na cukrovo-zemiakovú, ryžu, ovocné pyré a polievky; vyhýbajte sa ťažkým jedlám, tučným a sladkým potravinám. Najlepšie sú minerálne vody alebo mierne slaný zeleninový vývar, v prípade hnačky alebo vracania obmedzíme ovocné šťavy a ovocné pyré.
Fyziologické a domáce opatrenia na znižovanie teploty
Medzi fyzikálne metódy patrí časté vetranie miestnosti, nosenie ľahkého bavlneného oblečenia a prikrývanie tenkou prikrývkou. Vlažné obklady na trup znižujú teplotu o približne 0,5 °C; špongiovanie tela vlažnou vodou tiež pomáha. Studené obklady na končatiny nie sú vhodné, pretože môžu spôsobiť tras a zhoršenie stavu. Teplotu je možné znižovať aj sprchovaním vlažnou vodou alebo kúpeľom vo vode s teplotou 29-32°C pre 10-30 minút, pri izbovej teplote 24°C. U starších detí je možné použiť dlhšie sprchy a vlhkú špongiu.
Lieky proti horúčke a dávkovanie
Najbežnejšie používané lieky sú paracetamol a ibuprofén. Paracetamol má dávkovanie 10-15 mg/kg každé 4-6 hodín, maximálne 5-krát denne; vhodný je čípkový alebo sirupový podanie. Ibuprofén sa podáva 20-30 mg/kg za 24 hodín vo 3-4 dávkach s intervalom najmenej 6 hodín. Prípravky s kyselinou acetylsalicylovou (Aspirín) sa deťom do 15 rokov nepodávajú kvôli riziku Reyovho syndrómu. U detí do 3 mesiacov sa uprednostňuje paracetamol. Dávkovanie vždy vychádza z hmotnosti dieťaťa a uvedených odporúčaní v príbalovom letáčiku.
Pokyny pre rodičov: kedy vyhľadať lekára
Pri detskej horúčke platí: ak teplota neklesá po 3-4 hodinách od podania lieku alebo fyzikálnych metód, alebo ak sa objavia závažné príznaky (ťažká dehydratácia, neobvyklej správanie, zhoršené vedomie, stuhnutosť šije, krvavé výtoku z kože), je potrebné kontaktovať lekára alebo ísť na pohotovosť. U dojčiat do 3 mesiacov je nutná okamžitá lekárska konzultácia pri zvýšenej teplote. U novorodencov do 28 dní starostlivosť vyžaduje bezodkladnú konzultáciu s lekárom.
Horúčka sama o sebe nie je choroba, je to prejav ochorenia. Pri každodennej praxi je dôležité sledovať celkový stav dieťaťa a jeho správanie. Ak dieťa vyzerá choré, nepokojné, odmieta tekutiny alebo má iné znepokojujúce príznaky, vyhľadajte lekára. Ministerstvo zdravotníctva spolu s odbornými spoločnosťami vypracovalo štandardný postup „Horúčka u detí“, ktorý je voľne dostupný na www.standardnepostupy.sk v sekcii Pacientske postupy.
Praktické tabuľky a poznámky pre rodičov
- Vždy merajte teplotu rovnakým teplomrom a na rovnakom mieste.
- Pri rektálnom meraní odpočítajte 0,5°C z hodnoty (napr. 38,4°C → 37,9°C).
- Pri horúčke používajte paracetamol alebo ibuprofén podľa veku a váhy dieťaťa; striedanie dávok podľa návodu.
- Pri dehydratácii a zvracaní zabezpečte pravidelný príjem tekutín v malých dávkach.
- Vytvorte detaily zápisu: deň - čas - nameranú teplotu - podaný liek a dávku; pomôže to pri sledovaní vývoja teploty a pri návšteve u lekára.
Diéta a liečebné odporúčania v praxi
Horúčka je obranný mechanizmus tela. Cieľom liečby je priniesť dieťaťu pohodlie, nie nutne vrátiť normálnu teplotu okamžite. Dôležité je najmä udržanie tekutín, ľahké oblečenie, pokoj a primeraný odpočinok. Keď teplota stúpa nad 38,5°C, pristúpime k dávkovaniu antipyretík a fyzikálnym metódam. Pri teplote nad 39,5°C alebo pri dlhšom trvaní horúčky je vhodné kontaktovať lekára, a to najmä ak sú prítomné doplnkové príznaky ako zvracanie, hnačka, bolesť či apatia.
V súvislosti s diétou je vhodné doplniť: striedať ľahko stráviteľné potraviny, piť vlažné nápoje a vyhýbať sa kofeínu a ťažkým jedlám.
mercury free thermometer
Horúčka je bežná súčasť detského zdravia a aj dospelí môžu mať obdobia s vyššou teplotou. Pri dieťati do 6 mesiacov a pri novorodencoch je vždy nutné vyhľadať lekára pri zvýšenej teplote. Rodičovská starostlivosť by mala kombinovať včasné odberanie teploty, primeranú liečbu, a starostlivosť o tekutiny a pohodu dieťaťa.