Gregor Uram Podtatranský, občianskym menom Gregor Uram, bol významnou osobnosťou slovenskej kultúry. Používal viaceré pseudonymy, ako napríklad Mura, Podtatranský, Stráňan, Žalostín, Drahotín, Národovec a Wážsky.
Narodil sa 12. marca 1846 v Mikulášskom Huštáku, vtedajšom Rakúskom cisárstve, ktoré dnes leží na území Slovenska.
Pochádzal z veľmi chudobných pomerov a mal päť súrodencov. Jeho otec Ján Uram bol kožušnícky majster, avšak zomrel, keď mal Gregor osem rokov. Posledné, šieste dieťa, sa narodilo krátko po otcovej smrti.
Keď mal Gregor 13 rokov, jeho matka Terézia (rodená Antošková) si vypožičala od cirkvi 40 zlatých, aby ho mohla poslať študovať do Banskej Štiavnice.
V roku 1868 začal študovať na lekárskej fakulte univerzity vo Viedni, no pre nedostatok finančných prostriedkov štúdium nedokončil. Následne, v roku 1872, na učiteľskej prípravke v Kláštore pod Znievom úspešne zložil skúšky na učiteľa.
Ako učiteľ pôsobil v Liptovskom Mikuláši od roku 1867. Do dôchodku odišiel v roku 1912, keď mal 65 alebo 66 rokov.
Gregor Uram Podtatranský bol tiež aktívnym redaktorom v Národných novinách. Tam publikoval rôzne články, recenzie a preklady. Prispieval aj vlastnou tvorbou, vrátane poézie a prózy.
Jeho literárna činnosť zahŕňala aj príspevky do časopisov ako Dom a škola, detské časopisy Včelka, Priatelia dietok, Noviny malých a Zornička. Publikoval tiež v časopise Dětské květy, ktorý bol neskôr premenovaný na Dětský máj.
Jeho diela sa okrem časopisov objavovali aj v kalendároch. Autorsky sa podieľal na tvorbe učebníc, šlabikárov a čítaniek.
Bol tiež prekladateľom divadelných hier z maďarčiny, ktoré prekladal pre divadelných ochotníkov.
Zomrel vo veku 78 rokov, dňa 8. marca, pričom rok úmrtia nie je v tomto kontexte explicitne uvedený, ale na základe iných informácií (napr. pamätná tabuľa osadená v roku 1928) možno predpokladať, že to bolo v roku 1924.
Rodinný život
V roku 1873 sa Gregor Uram oženil s Ľudmilou Scholtz. Mali spolu štyri deti. V roku 1885 sa narodil syn Jozef, ktorý sa neskôr stal lekárom a podpísal sa pod Martinskú deklaráciu. Narodili sa im tiež syn Ján a dve dcéry, pričom Anna sa narodila v roku 1889.
Dielo a publikácie
Gregor Uram Podtatranský zanechal rozsiahle dielo v rôznych oblastiach.
Literárna tvorba
- Sedmoro rozpoviedok (1894)
- Striga (1907) - Dejohra v piatich dejstvách
- Pijan gazda, alebo, Opilci dědictví království Božího nedojdou (1925)
- Vianočné rozprávky (1922)
- Liek sĺz
- Na Všechsvätých (báseň)
- Vo víchre (báseň)
- Ajhľa, kacír!
Pedagogická literatúra
- Obrázkový šlabikar a prvá čitanka pre školy evanjelické augš. vyz. (1902)
Odborné a popularizačné články
- Nemoce a ich liečenie u pospolitého ľudu
- Vznik a zdokonaľovanie sa remesiel
- Príčiny sťahovania sa nášho ľudu z Liptova (Dokončenie)
- O živote a smrti Juraja Jánošíka
Jeho tvorba bola publikovaná v rôznych časopisoch a zborníkoch, vrátane Slovenských pohľadov, Časopisu Museálnej slovenskej spoločnosti, Bratislavských listov a ďalších.
Uznanie a pamiatka
V Košiciach, na Štefánikovej ulici 4-6, je umiestnená pamätná tabuľa venovaná Gregorovi Uramovi Podtatranskému. Táto tabuľa bola slávnostne odhalená Maticou slovenskou v roku 1928. Dielo vytvoril akademický sochár Frico Motoška a na tabuli je zobrazený reliéf Urama Podtatranského, košický Dóm sv. Alžbety, lipová vetvička a kniha.
Jeho život a dielo boli predmetom záujmu viacerých publikácií a výskumov, vrátane personálnych bibliografií a materiálov z odborných konferencií.