Narodil sa 1. októbra 1685 v čase prebiehajúcej niekoľkoročnej vojny proti Turkom. 42 dní pred jeho narodením cisárska armáda dobyla pevnosť Nové Zámky z rúk Turkov, čo oslavovala takmer celá Európa.
Detstvo a výchova
Ako 2-ročný sa narodil a výchovou bol poverený knieža Anton Lichtenstein a jezuita Andreas Braun. Arciknieža nadobudol solídne tradicionalistické vzelanie.
Nástup na trón v rodinnej dohode
Ako 17-ročný sa 12. septembra 1703 zúčastnil na úzkom rodinnom zasadaní, kde sa so svojím otcom cisárom Leopoldom a starším bratom Jozefom vzájomne dohodli o nástupníctve v ríši. O týždeň nato opustil Viedeň, aby išiel do Španielska vybojovať si pre seba habsburské dedičstvo.
Požiadanie o ruku a sobáš
7. 17. júla 1707 oficiálne požiadal Karol o ruku Alžbetu Kristínu, dcéru Brunšvicko-wolfenbüttelského vojvodu. Keďže bola protestantka, musela pred svadbou konvertovať na katolícku vieru. Manželstvo bolo uzavreté vo Viedni 23. januára 1708. 1. augusta 1708 prišla Alžbeta Kristína slávnostne do Barcelony v nádhernom koči ťahanom 8 bielymi koňmi. Karol jej vyšiel v ústrety na andalúzskom koni, slávnostne olbečený s Rádom zlatého rúna. 17-ročná Alžbeta Kristína pri prvom stretnutí urobila na Karola veľký dojem, preto si do svojho denníka napísal: „Kráľovná je veľmi pekná, som celkom spokojný”. A po svadobnej noci si lakonicky poznamenal: Kráľovna je v noci celkom milá”. Milou, milovanou i milujúcou mu zostala až do konca života.
Korunovácie a korunovacia cesta
17. apríla 1711 zomrel vo Viedni jeho starší brat - cisár Jozef I., ktorý nezanechal žiadneho mužského potomka. 27. Ako 26 ročný - 12. októbra 1711 - bol vo Frankfurte nad Mohanom zvolený za cisára. 16.000 vojakov pod vedením Eugena Savojského zabezpečilo jeho bezproblémovú voľbu. Cisárska koronócia sa uskutočnila 22. 26. Na 3. 21. 22. mája 1712 bol v Bratislave v Dome sv. Martina korunovaný za uhorského kráľa. Korunu a korunovačné insígnie dostal od ostrihomského arcibiskupa Kristiána Augusta. Cestou do františkánskeho kostola, kde pasoval nových rytierov zlatej ostrohy, sa rozhadzovali korunovačné žetóny. Po prísahe pred kláštorom milosrdných bratov nasledoval korunovačný pahorok pri Dunaji, kde kráľ na koni švihal mečom na všetky svetové strany, čo symbolizovalo, že bude brániť krajinu zo všetkých strán.
Korunovácie a oslavy v Bratislave
Po korunovačnom ceremoniály nasledoval obed v arcibiskupskom paláci podľa španielskej etikety - t.z. Karol VI. ako cisár a práve korunovaný uhorský kráľ obedoval sám. Na obrovských ražňoch pred Michalskou bránou sa piekli vykŕmené voly a z umelej fontány tieklo biele a červené vínno. V roku 1713 začal vo Viedni stavať chrám zasvätený Karolovi Boromejskému (Karlskirche) ako poďakovanie za ukončenie moru vo Viedni. 19. apríla 1713 vyhlásil pragmatickú sankciu, ktorá deklarovala nedeliteľnosť habsburskej ríše a upravovala nástupníctvo na trón. Pragmatickú sankciu pripravil ostrihomský arcibiskup Kristián August. Uhorský snem v Bratislave schválil pragmatickú sankciu až v roku 1723.
Koniec španielskeho dedičstva a následky pre Uhorsko
Habsburské plány získať Španielsko a potom prípadne udržať si Katalánsko stroskotali a preto Karol povolal Alžbetu Kristínu z Barcelony domov. Do Viedne prišla 13. 6. marca 1714 a vojna o španielske dedičstvo skončila. Cisár Karol podpísal s Francúzsko mier. Španielsku korunu prenechal Filipovi V. - vnukovi francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Karol bol v tom čase v Španielsku a bojoval o kráľovský trón. Celá uhorská krajina bola však po povstaní Františka II. Rákócziho zriedená a Karol sa po návrate poponáhľal, aby sa dal korunovať za kráľa Uhorska.
Znaky vlády Karola VI. a dedičstvo
Počas svojej 26-ročnej vlády začal Karol VI. zavádzať reformy, ktoré upravili hospodárske, súdne i správne záležitosti krajiny. V roku 1713 vydal Pragmatickú sankciu vyhlasujúcu nedeliteľnosť vlády nad všetkými krajinami habsburskej ríše a upravujúcu systém nástupníctva aj v ženskej línii. Po roku 1716 sa mu narodil syn, no po polroku zomrel. Po ňom sa narodili už iba dcéry, pričom dospelosti sa dožili Mária Tereza a Mária Anna. Karol VI. sa pri panovaní riadil zásadami osvietenského absolutizmu. Bol posledným mužským príslušníkom habsburskej dynastie a jeho pôsobenie výrazne ovplyvnilo ďalšie dejiny monarchie.
- Narodenie Karola III. viedlo k sérii korunovácií a politických dohôd v rámci habsburskej ríše.
- Korunovačné slávnosti v Bratislave zahŕňali tradičné ceremónie, hostiny a vojenské vyvrcholenie.
- Pragmatická sankcia z roku 1713 garantovala nedeliteľnosť ríše a právo ženy na nástupníctvo v prípade vymretia mužskej línie.
