Možno nebudete súhlasiť, ale máme dojem, že slovenské rozprávky sa vždy tak trochu krčili v tieni tých českých. U našich západných bratov skutočne vzniklo viac kvalitných rozprávok, to ale neznamená, že by sme sa na Slovensku nemali čím chváliť. V tomto prehľade predstavíme 10 slovenských rozprávok, ktoré sa už stali klasikami a stálicami televíznych obrazoviek.
Kráľ Drozdia brada
Klasická rozprávka Miloslava Luthera podľa predlohy bratov Grimmovcov nám robieva spoločnosť vždy počas vianočných (a iných) sviatkov a nepochybne patrí k špičke domácej rozprávkovej tvorby. Príbeh rozmaznanej princeznej Anny, ktorá je nútená žiť so žobrákom so znetvorenou tvárou v chudobe. V skutočnosti však ide o mladého kráľa Jána, ktorý chce týmto spôsobom napraviť povahu rozmarnej princeznej.
SFŮ Perinbaba
Nesmrteľná Perinbaba patrí zrejme k našim najlepším rozprávkam vôbec. Juraj Jakubisko sa inšpiroval príbehom bratov Grimmovcov, ktorý však obohatil o nové prvky a svoju typickú imagináciu. Príbeh malého Jakuba, ktorý slúži u Perinbaby, ale chce sa stať dospelým a oženiť sa s krásnou Alžbetkou, pravidelne vídame počas Vianoc. Jakubisko tento rok dorazí s pokračovaním, tak dúfajme, že svojmu majstrovskému dielu hanbu neurobí.
Sedem zhavranelých bratov
Opakovane sa k nemu vracajú deti aj dospelí. Vydarená česko-slovenská rozprávka podľa predlohy Boženy Němcovej, resp. Pavla Dobšinského. O scenár a réžiu sa postarala talentovaná Alice Nellis. Príbeh rozpráva o statočnom mladom dievčati, ktoré musí svojich bratov zbaviť kliatby. Snímka bola výborne natočená a plná sympatických postáv. Rozhodne ide o vydarené dielo, pri ktorom si celá rodina príde na svoje. Niet divu, že išlo o slušný finančný aj kritický úspech.
Sedem jednou ranou
Možno menej známa slovenská rozprávka, ale za pozretie určite stojí. Režíroval ju Dušan Trančík a vyrozprával nám príbeh prefíkaného krajčíra Šimona. Ten jednou ranou zabije sedem múch, čo mu zabezpečí povesť silného bojovníka. Čo sa týka kvality, možno nejde o úplnú topku v tomto článku, ale Miro Noga v hlavnej úlohe podáva kvalitný výkon a celkovo ide o pomerne zábavnú záležitosť.
Nebojsa
Nebojsa od režiséra Júliusa Matulu si vzala ako predlohu rozprávku od Pavla Dobšinského, hoci variácie tohto príbehu nájdeme aj v mnohých iných krajinách. Hlavným hrdinom je drevorubač Ondrej, ktorý netuší, čo je to strach. Vydáva sa preto do sveta, aby nejakej tej hrôze pribuchol hravo hrôzu na vlastnú hlavu. Výborný Ján Kroner v hlavnej úlohe, slušná atmosféra a celkovo solídna zábava.
Plavčík a Vratko
Ďalšia rozprávka zo zlatého fondu domácej kinematografie. Inšpiráciu si režisér Martin Ťapák vzal od Dobšinského aj Karla Jaromíra Erbena a predstavil príbeh chudobného uhliara a kráľovskej dcéry. Tí sú si už od narodenia súdení, čo sa, samozrejme, kráľovi ani trochu nepáči. Mladíkovi teda dá zdanlivo nesplniteľnú úlohu. Aj táto rozprávka je temná a melancholická, ale práve v tom tkvie jej originálne čaro.
Popolvár najväčší na svete
Ďalšia vydarená rozprávka od Martina Ťapáka. Popolvár najväčší na svete rozpráva o princeznej, ktorá doplatí na svoju lásku k drahým kameňom. Unesie ju temný kráľ Zemetras. Princeznú sa tak rozhodnú zachrániť traja nápadníci, vrátane Radka alias Popolvára, známeho lenivca. Klasická rozprávka, ktorá možno už dnešné deti neosloví, ale pre mnohých ľudí ide o nostalgickú záležitosť.
Slná ďalšie tituly v rebríčku
Taurus Film, Soľ nad zlato a ďalšie príbehy sú súčasťou výberu, ktorý reflektuje slovenskú filmovú a ľudovú tradičnú tvorbu. Soľ nad zlato sa tonuje do vážnejšej, atmosférickejšej podoby oproti českým variantám a ponúka glanc doľahčivých dejových línií. Sokoliar Tomáš a Láska na vlásku ukazujú ďalší smer - adaptácie literárnych predlôh a moderné spracovanie tradičných motívov. V tejto časti sa zároveň pripomína význam Prostonárodných slovenských rozprávok, ich historický kontext a kultúrny odkaz pre ďalšie generácie.
Prostonárodné slovenské rozprávky a ich význam
Celý kultúrny kontext stojí na zberateľoch a redaktoroch z 19. storočia. Štúrovskí zberatelia sa rozbehli po celom Slovensku a zaznamenávali najrozmanitejšie žánre ľudovej slovesnosti, ktoré odrážali autentického ducha Slovákov a legitimizovali ich národnostné snahy. Bolo to v časoch vrcholiaceho národného útlaku, keď rozprávky dokazovali identitu slovenského národa a jeho kultúrne hodnoty. Uverejnili aj rozprávky satirické a realistické a zhromaždili 36 príbehov v prvom zväzku Prostonárodných slovenských rozprávok, ktoré sa stali pilierom dobovej literárnej tradície a inšpiráciou pre ďalšie generácie.
Historický kontext a vplyv na generácie
Výtvarné poňatie sveta slovenských rozprávok od Mariho Benka urobilo z tohto titulu klasickú knihu, na ktorej bolo odchovaných niekoľko čitateľských generácií. Milovníci babím príbehov a bájed, ako aj študenti folklóru sa dodnes vracajú k týmto príbehom a nachádzajú v nich jemu blízky duch a hodnoty, ktoré sú pevne zakotvené v slovenskej kultúre.
Vďaka televíznym a filmovým adaptáciám majú tieto rozprávky ľahšiu dostupnosť aj novým divákom. Lepšia.TV predstavuje moderné možnosti sledovania a rozširuje ponuku filmov, seriálov a dokumentov, čo pomáha udržať záujem o tradičné príbehy aj v súčasnosti.
Na konci zoznamu sa často objavujú dlhodobé trilógie a adaptácie, ktoré prepojili tradičné motívy s moderným filmovým jazykom. Diváci si tak môžu vychutnať autentický tón starých príbehov spolu s novými výtvarnými a naratívnymi prvkami.
- Kráľ Drozdia brada
- Perinbaba
- Sedem zhavranelých bratov
- Sedem jednou ranou
- Nebojsa
- Plavčík a Vratko
- Popolvár najväčší na svete
- Soľ nad zlato
- Sokoliar Tomáš
- Láska na vlásku
Informačný prehľad a význam
Prostonárodné slovenské rozprávky tvoria kľúčovú kapitolu našej kultúrnej identity a predstavivosti. Zapísané príbehy a ich obrazotvornosť inšpirovali celé generácie čitateľov, a to aj v období národnostného útlaku. Ich odkaz pre súčasnosť spočíva v potrebe uchovávať jazykové bohatstvo, spolupatričnosť a predstavivosť, ktoré vytvárajú pevný základ slovenskej literárnej a filmovej tradície.
tags: #najoblubenejsia #rozpravka #ako #dieta