Štatistiky úmrtnosti detí na hlad vo svete: príčiny, súčasné trendy a cesty zlepšenia

V článku predstavujeme štatistiku o úrovni hladu vo svete a naše názory o príčinách hladu vo svete, možnostiach jeho prekonania a falošných možnostiach, ktoré naopak môžu celú situáciu zhoršiť. UPOZORNENIE - DÔLEŽITÉ INFORMÁCIEŠTATISTIKA HLADU

Globálne trendy hladu a podvýživy

Podľa posledného reportu Food and Agriculture Organization of the United Nations: The State of Food Security and Nutrition in the World 2025 (ďalej SOFI 2025) môžeme konštatovať, že napriek mierne sa zlepšujúcim trendom svet hlad neprekonáva ani nesmeruje k svojmu cieľu prekonania hladu do roku 2030. Obr. č.1: Percento a počet podvyživených vo svete (zdroj: SOFI 2025).

Podľa odhadov SOFI 2025 v roku 2024 bolo podvyživených približne 8,2% (673 mil.) svetovej populácie, pričom 31,9% (2,6 mld.) populácie si nemôže dovoliť zdravú stravu. Štatisitka sa mierne zlepšuje (viď obrázok č.1), v roku 2023 malo byť podvyživených 8,5% ľudí a v 2022 8,7% svetovej populácie. Každopádne sa nám nedarí vrátiť k historickému minimu 7,1% (546 mil.) z roku 2017. Hlad sa zvýšil počas pandémie a vojnou na Ukrajine, kedy výrazne narástli ceny potravín vplyvom klimatických zmien, rastu cien energií a monetárnej politiky krajín - zvýšená tlač peňazí. Je dôležité podotknúť, že podľa SOFI 2025 ceny najviac narástli v najchudobnejších krajinách, viď obrázok č.2. Obr. č.2: Inflácia a inflácia cien jedla v krajinách podľa ekonomickej úrovne (zdroj: SOFI 2025).

Príčiny hladu a čo naopak hladu nepomáha

Světovo hlad podľa aktuálnych trendov pomaly klesá, ale podľa štatistiky výrazne narástol najmä v Afrike, kde aj naďalej pokračuje v raste. Geneticky modifikované organizmy (GMO) ani ich novšie verzie (NGT) tento problém nedokážu vyriešiť z dlhodobého hľadiska. Tieto rastliny fungujú na princípe, že sú odolnejšie voči pesticídnym a herbicídom, čím môžu byť postrekované vo vyššej miere, alebo si vytvárajú tieto látky sami v sebe. Okrem toho, že sa nimi ohrozuje životné prostredie, tak týmto spôsobom by sa naopak znížila možnosť prístupu k zdravej strave, ku ktorej podľa SOFI 2025 stále nemá prístup tretina svetovej populácie. Na druhej strane zníženie cien potravín implementáciou GMO do poľnohospodárstva nie je nutnosťou pre EÚ, čo sa snaží v súčasnosti presadiť pro-GMO lobby. Okrem toho, že máme teoreticky bezcenné peniaze, ktorých hodnota neustále klesá, hlavnou príčinou hladu je podľa nás ľudská chamtivosť a absencia solidarity. Hlad mohol byť už dávno prekonaný, iba koloniálne vykorisťovanie spôsobuje, že v niektorých krajinách je nestabilita a teda aj hlad. Kedysi boli regióny informačne a potravinovo oddelené, no vo svete sa už aj v 18. storočí dokázal prekonať hladomor dovozom potravín z oblastí s lepšou úrodou. Dôležitým systémovým problémom je, že v rozvíjajúcich sa krajinách roľníci používajú jednoduché technológie rastlinnej výroby, väčšinou všetko robia ručne - efektivita práce a úroda je preto oveľa nižšia, než by bol jej potenciál. Najefektívnejším krokom pre zlepšenie potravinovej produkcie by bola modernizácia poľnohospodárstva v Afrike, prípadné vytváranie roľníckych družstiev v oblastiach, kde je pôda medzi ľuďmi roztrúsená na menšie parcely.

Príklad a infraštruktúra potravinovej produkcie

Holandsko, ako malá krajina, je dlhodobo jedným z najväčších potravinových exportérov na svete (2. na svete podľa celkových peňažných objemov). V rámci EÚ je v súčasnosti GMO zakázané, no Holansko dokázalo vybudovať moderné silné poľnohospodárstvo a gigantické sklenníky s udržiavanou klímou, kde dosahujú niekoľko úrod za rok. Vážnym problémom je, že v rozvinutých krajinách je nadmerný denný kalorický príjem a rastúci podiel obéznej populácie - 54% ľudí s nadváhou a 18% obéznych v krajinách OECD v roku 2021. V rozvinutých krajinách sa aj enormne plytvá potravinami a denne sa ich tony vyhadzujú do odpadu, čo je dôkaz nerovnomernej distribúcie potravín vo svete. Už len vyriešenie tohto problému by výrazne pomohlo priblížiť sa k cieľu odstránenia hladu.

Napriek týmto nepriaznivým štatistikám OSN stále verí, že jeden z hlavných cieľov - znížiť počet hladujúcich do roku 2015 na polovicu - sa podarí zrealizovať (historicky). Avšak ambície OSN čelia realite pre minimálne 37 krajín, kde podľa Svetového indexu hladu (GHI) dosiahnutie nízkej úrovne hladu do stanoveného roku nie je pravdepodobné. Pandémia a klimatické zmeny tiež zhoršujú situáciu. Práve preto je dôležité, aby riešenia prišli z koordinovaného globálneho úsilia a zároveň z lokálnych iniciatív.

Deti a úmrtnosť: najzraniteľnejšie skupiny

Najzávažnejšie dôsledky hladu sa prejavujú u detí mladších ako päť rokov. UNICEF upozorňuje, že každý deň zomrie približne jedno dieťa na následky hladu a podvýživy. Podľa UNICEF by jednoduché a lacné postupy ako očkovanie, antibiotiká, sieťky proti hmyzu a lepšia starostlivosť o matku a dieťa počas a po pôrode mohli zachrániť milióny životov. Trend detskej úmrtnosti klesá pomaly, avšak milióny detí zostávajú v ohrození.

Podľa FAO sa množstvo detí, ktoré zomierajú na podvýživu a choroby spojené s ňou, každoročne znížilo, no globálna situácia zostáva kritická. Medzi hlavné príčiny úmrtí detí patrí zápal pľúc, komplikácie súvisiace s predčasným pôrodom a hnačkové ochorenia či malária. Hlad a podvýživa sú tiež významnými faktormi chudoby a nízkej gramotnosti a zhoršujú ekonomický a ľudský rozvoj v postihnutých regiónoch.

Úmrtnosť a regionálne rozdiely na Slovensku a vo svete

Na Slovensku sa v roku 2025 počet zomretých udržal na úrovni dlhodobého priemeru pred pandémiou. Hrubá miera úmrtnosti klesla pod hranicu 1000 na 100 000 obyvateľov a bola na úrovni 988. Rozdiely medzi regiónmi sú významné: najnižšia miera bola v Bratislavskom kraji (820), najvyššia v Banskobystrickom kraji (1 142). Muži na Slovensku ďalej predstavovali väčšinu zomretých (51,3 %), hoci ich počet v roku 2025 klesol o 407 oproti roku 2024, zatiaľ čo počet zomretých žien narástol o 51. V III. štvrťroku 2025 sa zlepšili aj ukazovatele úmrtí v produktívnom veku (15-64) a trend ukazoval pokleso v posledných dvoch rokoch o takmer 4 %.

Najčastejšie príčiny úmrtí na Slovensku v roku 2025 boli choroby obehovej sústavy (24,1 tisíc, o 1 417 menej ako pred pandémiou), nádory (približne 13,3 tisíc, približne rovnaký počet ako rok predtým) a choroby dýchacej sústavy (takmer 9 % zo všetkých úmrtí, vyše 4,7 tisíc). Nádory predstavovali štvrtinu všetkých úmrtí; dýchacie ochorenia sa znižovali a infekcia COVID-19 mala už len 0,1 % podiel na úmrtnosti. Rozdiely medzi pohlaviami pretrvávajú aj v regiónoch, s vyššou úmrtnosťou mužov vo väčšine regiónov, aj keď trend ukazoval, že úmrtnosť mužov klesá viacej ako u žien.

Riešenia a akčné kroky proti hladu

Riešenia spočívajú v kombinácii systematického zlepšenia poľnohospodárstva, zdravotnej starostlivosti a sociálnej solidarity. Modernizácia poľnohospodárstva v Afrike, vytváranie roľníckych družstiev, zlepšenie infraštruktúry a vzdelania-to všetko sú kľúčové faktory. V Holandsku sa ukázalo, že aj malá krajina môže vybudovať efektívne poľnohospodárstvo a rozsiahle skleníky s udržiavanou klímou, čo zvyšuje výnosy. Znižovanie plytvania potravinami v rozvinutých krajinách by tiež znamenalo významné zlepšenie dostupnosti potravín vo svete.

V boji proti detskej podvýžive sa osvedčil program UNICEF a fľašová arašidová pasta (therapeutická výživa na báze arašidov), ktorá sa dá konzumovať bez vody a vydrží až 2 roky. Táto jednoduchá a cenovo dostupná pomôcka má potenciál zachrániť veľké množstvo detských životov, najmä v krajinách postihnutých vojnou a prírodnými katastrofami. Okrem technických riešení je potrebná aj politická stabilita a ekonomický rast, ktorý podporuje potravinovú bezpečnosť a samostatnosť ľudí v chudobných regiónoch.

1. Zlepšiť infraštruktúru a školstvo; posilniť postavenie žien a dieťaťa v spoločnosti.
2. Podporovať modernizáciu poľnohospodárstva a vznik roľníckych družstiev s klímou a vodou zabezpečenou technológiou.
3. Obmedziť plytvanie potravinami a zredukovať uhlíkovú stopu dopravy potravín medzi regiónmi.
4. Podporovať cielené programy proti podvýžive u detí a tehotných žien prostredníctvom zdravotnej starostlivosti a očkovania.
5. Posilniť globálne partnerstvá a financovanie potravinovej bezpečnosti prostredníctvom FAO, IFAD, WFP a WHO.

V závere, bez ohľadu na regionálne rozdiely, je kľúčové zmysluplné zapojenie každého jednotlivca. Príklady dobrej praxe zo Saarlandu či Holandska ukazujú, že moderné technológie, efektívna organizácia a solidarita môžu znížiť hlad a podvýživu. Hlad je globálny problém, ktorý si vyžaduje globálne riešenia a zároveň lokálne iniciatívy na zníženie nerovností v prístupe k potravinám a zdraviu.

tags: #kazdych #par #sekun #zomrie #dieta #od

Populárne príspevky:

• kedy prišla na svet Dorothy Johnson
• najčastejšie príznaky skorého tehotenstva
• Návod na učenie dieťaťa na nočník: tipy a rady
• Nela Slováková a zmeny v osobnom živote: dieťa Leopoldov
• Ekologické košíky