Budúcej mamičky patrí medzi základné vyšetrenia v prenatálnej poradni. Krvné systémy plodu a matky sú za normálnych okolností od seba oddelené. Zaslúžil sa o to systém starostlivosti o Rh negatívne matky. Od roku 1971 sa u nás preventívne po pôrode podávajú v odôvodnených prípadoch anti D protilátky. Tie majú za úlohu vychytať Rh pozitívne červené krvinky plodu, ktoré prenikli do krvného obehu matky a tým zabrániť tvorbe protilátok. sa podávajú najneskôr do 72 hodín po pôrode Rh negatívnym matkám, ktorých dieťa je Rh pozitívne. Dôležitú úlohu pri rozhodovaní o podaní týchto protilátok zohráva aj príslušnosť ku krvným skupinám v systéme AB0 u matky aj u novorodenca.
Prežiť 9 radostných mesiacov bez zdravotných problémov je snom každej budúcej mamičky. Občas nám však tieto plány môže zmariť to, čo vôbec nedokážeme ovplyvniť. Napríklad aj vlastná krvná skupina. Aj vy si kladiete otázku: „Mám s partnerom rovnakú krvnú skupinu. Je dôvod na obavy počas tehotenstva či pôrodu?“ Alebo sa pýtate, akú rolu v tom hrajú Rh-D faktory - pozitívny či negatívny? Ako to s touto ‘krvnou alchýmiou’ v skutočnosti je? Kedy sa nič nedeje, a naopak môže sa vyskytnúť problém? Aj o tom sme sa rozprávali v našom archívnom článku. Upokojíme vás, nie je to s tými krvnými skupinami až také zlé, ako to na prvý pohľad vyzerá…
Kľúčové pojmy a rizikové skupiny
Predsa len však existuje výnimka. „Ide o tzv. syndróm babičky , kedy sa choroba môže prejaviť aj počas prvého tehotenstva, ide však naozaj o veľmi raritné prípady,“ dodáva. Ktoré krvné skupiny sú rizikové? Je mimoriadne dôležité, aby ste informáciu o svojej krvnej skupine v prípade tehotenstva nezamlčali. Určite oznámte svojmu gynekológovi nielen to, či máte A, B, AB alebo 0, no dôležitý je Rh-D faktor. Lekár dokonca hovorí, že pri zakladaní tehotenskej knižky je to veľmi dôležitý údaj.
Najčastejšie môže ísť u žien o ochorenie, ktoré sa týka Rh-D antigénu, preto pre nás budú pod väčším dohľadom tehotné s krvnou skupinou Rh-D negatívnou. Uvedieme príklad - ak má budúca mamička krvnú skupinu s Rh-D negatívnym faktorom a otec naopak pozitívnym, potom dieťa nimi splodené môže mať buď negatívny, alebo pozitívny faktor. V prípade, že bude mať pozitívny, môže prísť k tzv. senzibilizácii a k vývoju hemolytickej choroby.
„Tieto ochorenia sa môžu prejaviť aj u Rh-D pozitívnych tehotných žien, vtedy ide o tzv. non Rh-D systémy. Vznikajú pri nich klinicky významné protilátky proti krvinkám plodu (Duffy, Kell, c, E),“ hovorí odborník. Aj Rh-D pozitívnej tehotnej by sa tak mali kontrolovať protilátky, ktoré sa zisťujú tzv. nepriamym antiglobulínovým (Coombsovým) testom. Či ide o anti-D protilátky alebo protilátky systémov non Rh-D určí hematologické laboratórium. Z krvných skupín je v tomto smere najcitlivejšia práve 0 (ak je dieťa iná krvná skupina ako 0). Miera postihnutia krviniek je však zanedbateľná v tomto prípade.
Prevencia vs. liečba
Pred prvorodičkami sa vyskytujú najväčšie riziká. Už počas prvého tehotenstva by mali byť nielen sledované, ale aj liečebne riešené. Dostať by mali aj liek, ktorý slúži ako prevencia. Gynekológ však priznáva, že len veľmi málo gynekológov tento liek podáva. „Ako prevencia slúži v 28. týždni tehotenstva tzv. anti-D globulín. Je to liek, ktorý obrazne povedané zabráni imunitnému systému ženy, aby došlo k senzibilizácii a ochorenie sa nespustilo počas tehotenstva nasledujúceho. Rh-D negatívnej žene sa podá tento liek preventívne po pôrode, ak je krvná skupina bábätka pozitívna,“ popísal nám viac. Ďalej dopĺňa, že tento liek sa podáva aj vtedy, ak tehotenstvo skončilo stratou alebo bola počas tehotenstva vykonaná amniocentéza. Podanie tohto lieku by sa určite vždy malo poznamenať do tehotenskej knižky.
Ak už teda k tejto ‘nekompatibilite’ príde, dochádza k tomu, že telo matky začne vytvárať protilátky proti krvinkám plodu. Vzniká tzv. hemolýza - rozpadnutie krviniek. Do istej miery je plod schopný tieto straty krviniek kompenzovať. Po prekročení tejto schopnosti dochádza k rozvoju anémie plodu a tkanivá začnú mať nedostatok kyslíka. Rozvinuté ochorenie potom môže spôsobiť po narodení hemolytickú chorobu novorodenca v rôznom stupni postihnutia, alebo dôjde k smrti plodu. Našťastie, v súčasnosti už tento problém vedia lekári včasne detekovať a riešiť. Ak sú hodnoty patologické, malo by sa pristúpiť k riešeniu stavu plodu, teda zabrániť vzniku hemolýzy. Vyšetruje sa krvný obraz plodu a hladina bilirubínu. Krv sa získava kordocentézou - napichnutím pupočníka plodu pod UZV kontrolou. Vyšetrenie bilirubínu sa rovnako robí aj vyšetrením plodovej vody pri amniocentéze. Ak je to nutné, plod môže cez pupočník dostať intrauterinnú transfúziu, a to aj opakovane.
Postup pri narodení a následná starostlivosť
Keď príde na svet takéto bábätko, ktoré v maminom brušku doslova bojovalo o svoj život, niekedy stačí fototerapia - pôsobenie UV žiarenia (pri ľahších formách hemolytickej choroby novorodenca). Inak pomáha transfúzia krvi alebo sa v liečbe používajú aj imunoglobulíny, ktoré spomaľujú rozpad krviniek. Po narodení je vhodné následne vyšetriť Rh faktor dieťaťa, v prípade, že je dieťa Rh+ pozitívne, matke je podaná do 72 hodín druhá dávka Rhega injekcie. Dôvodom je, že pri prvom pôrode sa môžu krv matky a dieťaťa zmiešať, čo môže viesť následne k tvorbe protilátok voči antigénu D.
FAQ a odporúčania pre tehotné ženy
- Hladiny protilátok by sa mali zisťovať minimálne 2x počas tehotenstva (ideálne 12. a 28. týždeň; príp. 34. týždeň).
- Podanie anti-D globulínu (Rhega) sa odporúča do 72 hodín po pôrode, ak je dieťa Rh+.
- Keď sú obaja rodičia Rh negatívni, dieťa bude zvyčajne Rh-, a profylaxia zvyčajne nie je potrebná; sledovanie protilátok sa aj tak môže realizovať.
- Pri invazívnych zákrokoch (amniocentéza, odber choriových klkov) existuje zvýšené riziko vzniku protilátok, ktoré môžu ovplyvniť ďalšie tehotenstvá.
- Rh negatívna žena už počas tehotenstva môže dostať anti-D globulín v 28. týždni; po pôrode sa podáva opäť pri Rh+ dieťati.
Praktické poznámky a odporúčania
Rizikové situácie vedúce k imunizácii sú nesprávna transfúzia, amniocentéza, odber choriových klkov, spontánny potrat, interrupcia, mimomaternicové tehotenstvo a komplikovaný pôrod; následkom môže byť hemolytická choroba novorodenca so silnou žltačkou a potrebou výmennej transfúzie. Najčastejšie otázky sa týkajú toho, kedy a ako sa zisťuje riziko Rh inkompatibility; kedy a za akých okolností sa podáva Rhega; ktoré zákroky zvyšujú riziko vzniku protilátok; čo hrozí dieťaťu pri Rh inkompatibilite a čo robiť pri dvoch Rh negatívnych rodičoch. Odborné odporúčania a konkrétne postupy vznikajú na základe laboratórnych výsledkov a lekárskeho posúdenia.
Rh inkompatibilita v tehotenstve Ošetrovateľstvo Manažment NCLEX | Rhogam Shot Maternity Review
Tabuľka: prehľad krvných skupín a Rh faktoru
| Krvná skupina | Rh faktor | Riziko pre tehotenstvo |
|---|---|---|
| A | Rh+/Rh- | Možné problémy hlavne pri Rh- matke |
| B | Rh+/Rh- | Riziká pri Rh- matke, sledovanie protilátok |
| AB | Rh+/Rh- | Riziká podobné ostatným skupinám |
| 0 | Rh+/Rh- | Najcitlivejšia skupina pri Rh- matke; vyššia pravdepodobnosť senzibilizácie |
Bežný postup zahŕňa odbery na protilátky približne v 1. trimestri a následne približne v 28. a 34. týždni, s podaním Rhegy do 72 hodín po pôrode, ak dieťa je Rh pozitívne. Rizikové situácie vedúce k imunizácii sú spomenuté vyššie. Bežnou súčasťou prenatálnej starostlivosti je aj neinvazívne prenatálne testovanie DNA na určenie Rh faktora plodu.