Lozenie je veľmi dôležitá fáza vo vývoji dieťaťa. Je to preň nielen fyzický, ale aj psychický tréning. Skôr než vaše dieťa začne loziť, musí sa na to pripraviť. Pre malého človeka je štvornožkovanie veľkou výzvou. Musí zdvihnúť zadoček a bruško a dať ruky rovnobežne k sebe. Navyše pri pohybe spočíva hmotnosť celého tela striedavo na jednej ruke a na opačnej nohe. Preto, kým nadíde čas, dieťa niekoľko mesiacov intenzívne trénuje svaly. Najprv sa začne prevracať, potom plaziť a nakoniec batoliť, čo mu pomáha rozvíjať zmysel pre rovnováhu.
Deti začínajú loziť okolo 9. mesiaca, nie je to však pravidlo. Niekto sa začne učiť loziť skôr, niekto neskôr. Niektoré deti úplne preskočia fázu lozenia a začnú hneď chodiť. Táto skupina je však menšinová. Moja dcéra Julka začala loziť, keď mala 10 mesiacov. Milovala pohybovať sa po izbe a dotýkať sa všetkého, čo mala na dosah. Veľmi skoro však chcela vyskúšať pohyb vo vzpriamenej polohe a po prvých narodeninách urobila prvé pokusy o chôdzu.
Pre väčšinu detí je lozenie fázou predchádzajúcou chôdzi. Štvornožkovanie je pre niekoľkomesačné dieťa jednoduchšie, keďže sa vie podopierať ručičkami. Takto sa cíti bezpečnejšie a v tomto veku sú jeho ruky silnejšie ako nohy. Mali by ste mať obavy, ak po dvanástich mesiacoch vaše dieťa nemá záujem o prvé pokusy o lozenie alebo sa nedokáže alebo nechce samostatne pohybovať. Neschopnosť koordinovať pohyby je tiež znepokojujúci príznak. Ak sa vyskytnú takéto príznaky, odporúčam vám ihneď sa poradiť s pediatrom. Ak sa dieťa narodilo predčasne, mali by ste mu dať viac času na zvládnutie pohybov.
Lozenie je veľmi dôležité pre správny psychomotorický vývoj dieťaťa. Zahŕňa trénovanie tzv. krížového lozenia (pravá ruka - ľavá noha a naopak), ktoré posilňuje chrbticu a svaly tela bábätka. Preto deti, ktoré dlho lozili, majú zvyčajne rovné nohy a správnu pozíciu chodidiel. To však nie je jediná výhoda lozenia. Je to tiež skvelá forma tréningu pre mozog bábätka. Tie na druhej strane umožňujú spoluprácu medzi hemisférami, čo je podmienkou správneho vývoja a budúcej schopnosti správne písať, čítať a počítať.
Lozenie prináša bábätku nielen obrovské potešenie, pretože mu umožňuje pohybovať sa samostatne, ale pomáha mu aj rozvíjať sa. Kým však dieťa urobí svoj prvý pohyb na štyroch, musí si správne pripraviť svaly, nacvičiť zmysel pre rovnováhu a potrebné podnety, ktoré ho povzbudia, aby prijalo túto výzvu. Ak chcete bábätko povzbudiť k lozeniu, nechajte ho hrať sa na zemi na brušku a doprajte mu viac miesta ako v posteli alebo postieľke. Dávajte ho často na bruško a stimulujte ho k pohybu rozmiestnením hračiek po miestnosti. Iste bude nakoniec chcieť jednu z nich chytiť a pustí sa do akcie. Pozorujte svoje dieťa a oceňte jeho snahu. Váš úsmev a uznanie ho budú motivovať k pohybu.
Tým, že budete dieťa povzbudzovať k samostatnému pohybu, pomáhate mu rozvíjať pocit individuality. Všetko to, samozrejme, príde v pravý čas. Na začiatku bude dieťa na jednej strane fascinované objavovaním svojho okolia a na druhej strane bude očakávať, že mu mama pomôže vždy, keď to bude potrebovať. Keď mu však dáte slobodu výberu (vďaka takýmto hrám a cvičeniam), ľahšie si zvykne na to, že nie vždy má pri sebe mamu.
Aj keď dobre lozí, povzbudzujte ho, aby sa čo najčastejšie hýbalo. Odporúčam kombinovať to so spoločným hraním. Moja dcéra bola veľmi motivovaná k pohybu, keď som pred ňou ťahala jej obľúbenú hračku na šnúrke. Dieťa môžete tiež povzbudiť k tomu, aby zdolávalo prekážkovú dráhu z vankúšov. Pamätajte, že povzbudzovať neznamená učiť. Dieťa začne loziť, keď bude pripravené. Takisto neprerušujte lozenie tým, že dieťa uložíte do chodúľky príliš skoro, budete ho stavať na nohy alebo s ním budete chodiť za ruky. Lozenie by malo byť potešením a nie pretekaním.
Pre loziace aj neloziace deti je tiež dobré skúšať ďalšie cvičenia, s ktorými si precvičí striedavý pohyb. Môžete napríklad povzbudzovať k tomu, aby sa pravou rukou dotklo ľavej nohy a naopak. Aby ste ho k tomu povzbudili, môžete bábätku nalepiť na oblečenie farebné nálepky alebo kartičky (nelepte ich na holú pokožku). Jeho úlohou bude pravou rukou odlepiť nálepku z ľavej nohy atď. Môžete ho tiež jemne vziať za pravú ruku a nasmerovať ju na ľavú nohu a naopak. Keď s dieťaťom cvičíte, hladkajte ho po rukách a jemne sa s ním rozprávajte.
Bábätká zvyčajne lozia asi 3 mesiace. Keď dieťa omrzí lozenie a svaly a zmysel pre rovnováhu mu umožnia objavovať svet vo vzpriamenej polohe, začne sa ťahať na nábytok. Časy, kedy sa bábätko nechávalo „vyplakať“ sú už väčšine mladých rodín neznáme. V okamihu pôrodu nie je vývin dieťaťa dokončený, a preto v prvých šiestich až ôsmich týždňoch potrebuje blízky kontakt milujúcej matky. Do doby, kedy sa naučí hovoriť alebo ukazovať, je plač jediným spôsobom, ako vie vyjadriť svoje potreby. Spolu s potrebami vyjadruje aj svoje pocity.
Ak malé dieťa pravidelne zažíva skúsenosť, že matka na jeho pocity a potreby reaguje, je nakŕmené, keď je hladné, prebalené, keď je v nepohode a upokojené, keď je vyľakané alebo nevie zaspať, získa istotu, že sa môže na niekoho spoľahnúť a cíti sa v bezpečí. Hladenie, dotyky a maznanie vyvolávajú príjemné pocity a telo si ich ukladá do svojej pamäte. Ak dieťa v rannom detstve zažíva absenciu pozitívnej náklonnosti, môže sa stať, že v budúcnosti bude telesná blízkosť takémuto človeku nepríjemná.
Neporozumenie detským emóciám zo strany dospelých i neprimerané očakávania ohľadom jeho správania spôsobujú, že je dieťa často neprávom označované za zlé a neposlušné. Dvojročné dieťa, napríklad, ešte nedokáže premýšľať o svojom správaní. Riadi sa inštinktmi. Nedokáže zvažovať dôsledky, nevie sa samo utíšiť, ovládať svoje emócie, ani sa podeliť o hračku. Jeho mozog na to ešte nie je dostatočne zrelý. Rodič preto nemôže očakávať, že takéto dieťa bude poslušne plniť jeho pokyny. Ak rodič prispôsobí svoje očakávania veku a schopnostiam dieťaťa a vyhne sa porovnávaniu s ostatnými deťmi, ušetrí sa pocitov frustrácie a sklamania.
Zostať trpezliví a láskaví napriek náročným situáciám je pre rodičov úlohou i výzvou zároveň. Pre dieťa je dôležité zažívať vedomie, že akékoľvek emócie sú dovolené. S pribúdajúcim vekom dieťaťa je však potrebné ukazovať mu, ako s týmito emóciami zaobchádzať. Ďalšou úlohou rodičov je poskytnúť dieťaťu útočisko. Niektorí rodičia sa mylne domnievajú, že keď budú venovať pozornosť emóciám dieťaťa, vychovajú z neho krehkého človeka. Preto jeho pocity zľahčujú alebo ignorujú. Opak je pravdou. Deti, ktoré si majú kam prísť pre útechu, sú odvážnejšie. Táto útecha má byť však primeraná veku a pocitom dieťaťa.
Emócie a citové dlhodobé väzby
Rodičia svojím prístupom majú vyviesť dieťa z víru silných emócií, nie podľahnúť rovnakým pocitom. Dieťa sa tak má možnosť od nich naučiť zachovať pokoj alebo ho rýchlo získať späť. Dieťa, ktoré dlho alebo často ostáva samo so svojím smútkom, strachom či hnevom, je v strese, ktorý, samozrejme, nie je prospešný pre nikoho. Také dieťa potom často uzatvára emócie vo svojom vnútri, lebo im aj tak nikto nevenuje pozornosť. V prístupe k emóciám malých detí je prvoradé, aby dospelí nechali deti prejavovať svoje pocity a prijali ich, nech by boli akékoľvek. Prijímať všetky emócie je rovnako dôležité, ako pomôcť dieťaťu ich usmerňovať, ak ich vyjadrilo nevhodným spôsobom, samozrejme, s ohľadom na vek dieťaťa.
„Ak potrebuješ moju pomoc, som pri tebe.“, „A čo keby sme postavili spoločne novú vežu?“ a podobné vety sprevádzajú rodičovské vedenie dieťaťa k pochopeniu emócií. Vcítiť sa do prežívania dieťaťa a pokojne vyjadriť pochopenie uznaním jeho pocitov. Každý človek sa cíti dobre pri človeku, ktorý mu rozumie. Hovoriť pred deťmi o vlastných pocitoch je rovnako dôležité, ako si vypočuť, ako sa cítia ony.
Deti potrebujú naučiť sa, že všetky ich hniev, sklamanie či strach sú dočasné. Že tieto pocity majú dopad na ich správanie k druhým. Dieťa, ktoré sa naučí rozumieť vlastným pocitom aj pocitom druhých ľudí, dokáže vedome ovplyvňovať svoje myslenie aj správanie. Vlastné emócie ho potom len zriedka rozhodia a vie s nimi pracovať.
Baby, kedy vaše bábätká začali túliť sa k vám? Niektoré deti potrebujú čas, iné sa veľmi rýchlo prebúdzajú k dotyku a objatiam. Nálada rodiny a vnímanie bezpečia vplývajú na ochotu dieťaťa túliť sa.
Autizmus ako súčasť spektra: prejavy a včasná identifikácia
Tri hlavné deficitné oblasti vývoja ľudí na spektre sú sociálna interakcia, komunikácia a predstavivosť. Zostavujú tzv. autistickú triádu. Sociálna interakcia je vzájomná súčinnosť a pôsobenie medzi ľuďmi. Komunikácia je vzájomné dorozumievanie sa ľudí, prebieha cez verbálne aj neverbálne signály. Predstavivosť je proces predstavovania vecí a dejov v mysli. Spísali sme hlavné prejavy autizmu u detí; je však dôležité chápať, že autizmus má rozsah prejavov a jednotlivé symptómy sa líšia u každého dieťaťa.
Opakované pohyby telom, napríklad mávanie rukami, obzeranie rúk pred očami, kývanie sa alebo tlieskanie, sú časté. Chýba džavotanie, opakovanie slabík a pomenuovanie osôb či vecí. Slová a porozumenie reči môžu byť slabé alebo chýbať úplne. Slabý očný kontakt a neprimeraný vzťah k sociálnym podnetom sú tiež časté prejavy. Deti na spektre môžu mať problémy so zmenou denného režimu a rituálmi, a často sa vyhýbajú zdieľaniu záujmov s rovesníkmi.
Príznaky sa môžu líšiť, no je vhodné sledovať aj ďalšie znaky ako neukazovanie prstom, nereagovanie na meno či pokyny, či nekonvenčné hranie. So zrozumením skúseností je dôležité spolupracovať s odborníkmi na diagnostiku a podporu dieťaťa.
EXTRÉMNE PREMENY - Správne držanie tela nepodceňujte. Riskujete neznesiteľné bolesti
Kľúčové tipy na podporu prejavov city a túlenia
- Poskytujte dieťaťu bezpečný a podnetný priestor na pohyb a objavovanie sveta.
- Oceňujte snahu a úsmev; motivácia k pohybu posilní sebavedomie.
- Spájajte pohyb s spoločnými hrami a dotykom v priateľskom duchu.
- Vytvorte pravidelnú rutinu, ktorá dieťaťu dá istotu a kľud v emociach.
- Pri pochybnostiach o vývoji konzultujte pediatra alebo psychológa; včasné zásahy môžu priniesť lepšie výsledky.
| Fáza | Charakteristika | Tipy pre rodičov |
|---|---|---|
| Prevracanie a plazenie | Príprava svalov, zmysel pre rovnováhu | Deťom doprajte čas a bezpečné prostredie |
| Krížové lozenie | Posilňuje chrbticu a hemisféry mozgu | Podporujte rozmanité cvičenia striedavého pohybu |
| Objímanie a sociálne väzby | Rozvoj bezpečia a dôvery | Odpovedajte na potreby dieťaťa a využívajte dotyk |
Záverom možno dodať, že láskavý a trpezlivý prístup, spolu s aktivitou a spoločnými hrami, pomáha dieťaťu nielen v motorickom vývoji, ale aj v budovaní zdravých vzťahov a schopností čítať a chápať emócie druhých.