Právna úprava v tejto oblasti je zhovorčivejšia a podľa § 131 Občianskeho súdneho poriadku platí: „Ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť sa na výsluch; majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať.“ V Civilnom sporovom poriadku sme explicitnú povinnosť hovoriť pravdu v rámci výsluchu účastníka konania nenašli (pravda, nie sme v ňom ešte tak dobre zorientovaní, keďže do jeho príchodu na právnický svet, zostáva symbolických 9 mesiacov).
Skutkové tvrdenia by mali byť, nech sú uvedené v žalobe, v ďalších podaniach či prednesoch preukázané v rámci dokazovania - výsluch účastníka konania je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má povahu samostatného čiastkového úkonu, pre ktorý sú stanovené presné pravidlá (§ 131 OSP a § 195 CSP).
Účastník konania sa môže vyjadriť nepravdivo v obidvoch prípadoch, ale aj napríklad len v jednom (v rámci výsluchu uvedie presný opak toho, čo uviedol v žalobe, čo znamená že v jednom prípade nemôže hovoriť pravdu - prípadne naopak). Povinnosť vyjadrovať sa pravdivo dopadá aj na zástupcov účastníkov, ktorí sú v zásade pri skutkových vyjadreniach odkázaní na to, čo im je známe od zastupovaného a možno predpokladať, že vždy sa budú brániť práve tým, že reprodukujú len to čo vedia od neho.
Je vhodné si v tejto súvislosti pripomenúť, že vo vzťahu advokát a klient sa uplatňuje § 5 odsek 3 Advokátskeho poriadku podľa ktorého „Advokát nie je oprávnený bez súhlasu klienta overovať pravdivosť alebo úplnosť skutkových informácií poskytnutých klientom.“
Prvá časť hádanky je celkom jasne vyriešená - právna úprava jednoznačne ukladá aj samotnému účastníkovi uvádzať len pravdivé tvrdenia (v rámci svojich procesných úkonov) resp. vyjadrovať sa pravdivo aj face-to-face súdu (v rámci svojho výsluchu).
O akých sankciách a trestnoprávnej zodpovednosti je reč?
Keďže ide o otázky zložitých vzťahov, treba rozlišovať medzi sankciami v civilnom hmotnoprávnom konaní a prípadnou trestnoprávnou zodpovednosťou za klamstvo v konaní. Pri širšom výklade by bolo možné za pozmenený dôkaz (Občiansky súdny poriadok aj Civilný sporový poriadok výpoveď účastníka/strany zaraďujú medzi dôkazné prostriedky) považovať aj výpoveď účastníka/strany konania, ktorý preukázateľne a úmyselne klame - z dostupnej literatúry bývajú odporúčané prečítať si aj súvisiacu problematiku trestnosti klamstva.
Pri klamstve v súvislosti s otcovstvom, rodičovstvom a obdobnými otázkami často vyvstáva otázka, ako sa postaviť kým, kto a v akom forme klame. Ak účastník konania bude v súdnom konaní zjavne klamať, malo by sa to v ideálnom prípade prejaviť predovšetkým tak, že v konaní nebude úspešný (spravidla to bude pre neunesenie dôkazného bremena, resp. vyhodenie z konania).
Kontext: rodinné právo a sobáš s ohľadom na dieťa
Asistovaná reprodukcia a zapretie otcovstva sú v slovenských predpisoch citlivé témy, ktoré si vyžadujú zmysluplné právne normy a opatrný prístup súdov. V súvislosti s uzavretím manželstva osôb rovnakého pohlavia je potrebné zobrať do úvahy Zákon o rodine a príslušné právne normy, ktoré upravujú výkon rodičovských práv a povinností. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom a pri vyhotovení rozhodnutí súdu je potrebné zabezpečiť kontinuitu starostlivosti o dieťa a zabezpečenie výživného v nevyhnutnej miere.
Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy a Zákona o rodine sa rodičovské práva a povinnosti riešia v prospech maloletého dieťaťa a treba vychádzať z dohody rodičov, pokiaľ je to vhodné, avšak súdne rozhodnutia tiež zohrávajú významnú úlohu, najmä ak dohoda zlyhá. Ústavný súd zdôraznil garancie práv rodičov k výchove a starostlivosti o deti, ktoré nesmú byť v rozpore s čl. 41 ods. 4 ústavy.
Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované aj po predbežnom opatrení súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov. Materiálne a nemateriálne zabezpečenie dieťaťa je základným cieľom, na ktorom sa členovia rodiny musia podieľať, vrátane vyživovacej povinnosti.
Klamstvo a jeho úrovne v právnej praxi
Klamstvo sa často rozpadá na rôzne úrovne - od jednoduchých omylov až po cielene manipulujúce a trvalo udržované dezinformácie. V praxi ide o problematické scenáre, ktoré môžu mať rôzne dôsledky, pričom pri posudzovaní súdu sú rozhodujúce skutočnosti a spôsob, akým klamstvo ovplyvňuje rozhodnutie súdu alebo právny stav dotknutých strán.
Existujú aj zásady, ktoré pomáhajú rodičom i súdom vyrovnať sa s klamstvom dieťaťa alebo spolupáchateľov: je dôležité rozlišovať medzi úmyselným klamstvom a neúmyselným omylom, viesť konštruktívny dialóg a v prípade potreby vyhľadať odbornú pomoc (poradenstvo či psychologickú spoluprácu).
Praktické príklady a odporúčania
- Klamstvo o domnelých zmluvných podmienkach: páchateľ poskytne obeti nepravdivé informácie o obsahu existujúcej zmluvy, a obeť sa spolieha na toto tvrdenie a koná spôsobom, ktorý poškodzuje jej práva.
- Klamstvo prostredníctvom nepravdivého opisu skutkového stavu: páchateľ opakovane opisuje neexistujúcu nebezpečnú situáciu a obeť urobí rozhodnutia, ktoré zhoršujú jej práva.
- Subjektívna skutková inkriminácia: páchateľ musí vedieť, že jeho údaje sú nepravdivé alebo neúplné a cielene viesť obeť k správaniu, ktoré poškodí jej práva.
Pri posúdení trestného činu sa zvažuje aj možné súbehy s ďalšími delikty (vydieranie, zneužitie počítačových údajov, atď.), pričom zákon rozlišuje pravý súbeh, nepravý súbeh a viacero trestných činov. Rozlišovanie je kľúčové pre primerané uplatnenie trestných sankcií a pre rozhodnutia súdov v konaní o klamstve.
Praktické tipy pre správne zvládnutie situácie
- Klamstvo musí byť jasne identifikované a dôkazy musí preukázať, že viedlo k právne relevantnému rozhodnutiu alebo porušilo práva obeťou.
- Súd sleduje hlavne, či podvod v celkovom obraze predstavuje právne významné ovplyvnenie slobody rozhodovania a či by rozumný priemerný človek reagoval na podvod podobným spôsobom.
- V prípade pochybností nejde o ospravedlnenie alebo odpoveď na otázky; cieľom je vyhnúť sa zneužívaniu procesu a zabezpečiť spravodlivý postup pre všetky strany.
Záverečné poznámky k téme
Právna úprava klamstva v súvislosti s manželstvom, otcovstvom a rodinným právom nadväzuje na zásady presného dokazovania, ochrany práv a princípu pravdivosti v súdnom konaní. Klamstvo v procesnom konaní môže mať civilné aj trestnoprávne dôsledky, pričom obeť musí mať jasnú a čitateľnú cestu na preukázanie, že došlo k porušeniu práv a že klamstvo malo rozhodujúci vplyv na výsledok konania. Rodičovské vzťahy a právne postavenie dieťaťa si vyžadujú citlivý a multiprofesionálny prístup s dôrazom na dobro dieťaťa a spravodlivý priebeh súdnych konaní.