Novú dimenziu dostala analýza kresby s poznaním, že podobne ako i ostatné správanie človeka podáva informácie o emocionálnom prežívaní, osobnosti a vzťahoch dieťaťa. V tejto súvislosti sa posledných šesťdesiat rokov v rámci psychologickej diagnostiky i psychoterapie (teda aj arteterapie ako súčasti expresívnych terapií využívanej v pestrej škále detskej klientely), rozvíja i diagnostika projektívna a jej neoddeliteľné súčasti - projektívne techniky.
Projektívne metódy sú charakterizované nielen povahou podnetového materiálu, ale predovšetkým prístupom k interpretácii testových výsledkov. V projektívnych technikách ide o málo štruktúrovanú úlohu, ktorá umožňuje takmer neobmedzené množstvo odpovedí, globálny prístup k hodnoteniu osobnosti a zvyčajne účinnosť pri odhaľovaní skrytých, latentných alebo neuvedomovaných aspektov osobnosti.
Kreslenie je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje. Najmä ak ešte nevie rozprávať. Dieťa tu odhaľuje obsahy, o ktorých by sa mu inak ľahko alebo preto, že sa mu ešte nedostáva slov, nehovorilo. Kresba môže poskytnúť orientačný odhad úrovne vývinu rozumových schopností, najmä pri predškolskom a mladšom školskom veku; v neskoršom veku túto diferenciačnú schopnosť stráca, pretože kresbové zručnosti dozreli.
V kresbe sa odrážajú aj niektoré osobnostné charakteristiky dieťaťa, predovšetkým emočne ladená kvalita sebahodnotenia, ale i postoje k druhým ľuďom. V tejto súvislosti sa využívajú predovšetkým tematické kresby ako je kresba ľudskej postavy alebo rodiny. Tak v súvislosti s projektívnymi metódami hovoríme o grafických projektívnych metódach, kam zaraďujeme Test kresby ľudskej postavy, Test kresby rodiny, Test kresby začarovanej rodiny a iné.
Test kresby ľudskej postavy vznikol v roku 1926, pričom koncipovaný bol s predpokladom, že detská kresba sa zákonite vyvíja a jej vývoj sa prejavuje pribúdaním detailov, vzrušujúcej správnosti a presnosti, a tak sa môže používať ako metóda na orientačné hodnotenie rozumových schopností dieťaťa. V roku 1968 ho rozšíril a revidoval D. B. Harris, a v českých verziách je známy Test kresby postavy Šturma, Vágnerová. Dieťa sa identifikuje s nakreslenou postavou a prisudzuje jej také vlastnosti, aké má samo; výsledky treba overiť následným rozhovorom a použitím ďalších testových metód.
Test kresby rodiny je projektívna metóda, ktorá je v detskej psychologickej diagnostike rozšírená od tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Od šiestich do dvanástich rokov dieťaťa predstavuje symbolické spracovanie konštelácie primárnej sociálnej skupiny - rodiny; spôsob zobrazenia vlastnej rodiny vyjadruje jeho názory, postoje, pocity a subjektívny pohľad na rodinný systém. Test kresby začarovanej rodiny vznikol v päťdesiatych rokoch minulého storočia a používa symboliku zvierat, ktorá údajne zjednodušuje pochopenie týchto vzťahov. Autori Matějček a Strohbachová (1981) zdôrazňujú „kľúčové osoby“ a možnosť sledovať povahové vlastnosti jednotlivých členov rodiny cez symboliku zvierat.
Symbolické vyjadrenie jednotlivých postáv dieťaťa nemusí byť vedomé; kresba začarovanej rodiny umožňuje lepšie porozumieť dynamike rodiny a pomáha klásť dieťaťu otázky počas rozhovoru. V kombinácii s kresbou rodiny poskytuje začarovaná rodina hlbší pohľad na emocionálne vzťahy detí k rodičom a atmosféru rodiny ako celku. Pri používaní projektívnych metód treba byť opatrný a výsledky brať ako orientačné.
Kresbové metódy zlepšujú kontakt s detským klientom a uľahčujú verbalizáciu. V klinickej praxi je ich veľa a nie je dôvod ich ponechať iba psychológom; sociálny pracovník či iní odborníci môžu tieto metódy využiť ako vstup do rozhovoru a podriadiť ďalším diagnostickým postupom. Etická práca zahŕňa pripravenosť ponúknuť dieťaťu spätnú väzbu a prepojiť získané informácie s jeho aktuálnou situáciou, pričom jasne komunikovať, že nejde o test kresliarskych schopností.
Interpretačné pravidlá a praktické poznámky pri detských kresbách
Kresba dieťaťa môže odhaľovať vyjadrenie napätia, emócií a sociálnych vzťahov. Rôzne prvky kresby, ako veľkosť postáv, ich umiestnenie na stránke, tlak pastelky a použité farby, poskytujú orientačné signály o emocionálnej percepii a vzťahoch dieťaťa.
- Veľké postavy zvyčajne odrážajú autoritu alebo potrebu viditeľnosti; malé postavy môžu signalizovať marginalizáciu alebo menejcennosť.
- Umiestnenie postáv voči sebe a na okrajoch strany môže naznačovať úroveň kontaktu, izoláciu alebo stabilitu rodinného systému.
- Tlak pastelky môže indikovať vnútorné napätie; prerušované čiary môžu označovať neistotu či plachosť.
- Farby sú variačné a ich význam je individuálny; teplé farby často súvisia s pozitívnym naladením, studené farby s pokojom, čierna môže signalizovať neistotu alebo únavu, no nie vždy.
Pri interpretácii je dôležité venovať pozornosť kontextu a vyhýbať sa unáhleným záverom. Jedna kresba sama osebe nie je diagnostický nástroj. Kresby sú jedným z kúskov skladačky, ktorá zahŕňa rozhovor, pozorovanie a ďalšie diagnostické postupy. Rodičovská spätná väzba by mala podporovať dieťa v otvorenej komunikácii a nemala by súdiť podľa jedinej kresby.
V ďalších súvislostiach môže Gardnerova teória inteligencie dopomôcť k lepšiemu pochopeniu detskej kresby: kresba ako prostriedok symbolického myslenia a pochopenia zložitých informácií, čo môže pomôcť pedagógom a terapeutom prispôsobiť prístup jednotlivýmdeťom. Arteterapeutické prístupy považujú kresbu za dôležitý spôsob kreatívneho spracovania vnútorných skúseností a ako nástroj sebavyjadrenia a sebapoznania.
Kreslenie ako nástroj rozvoja a terapie
Kresba pomáha deťom vyrovnávať sa s emóciami, rozvíja predstavivosť a jemnú motoriku. Výskumy ukazujú význam jemnej motoriky pre neskoršie akademické výsledky a správanie. Kreslenie je prirodzenou formou sebavyjadrenia, ktorá umožňuje deťom komunikovať aj bez slov, čo je zvlášť dôležité v období, keď dieťa ešte nedokáže plne verbálne vyjadriť svoje pocity.
Veľký význam majú aj interakcie medzi dieťaťom a dospelým pri kreslení: spolupráca a otvorený dialóg posilňujú vzťah a poskytujú bezpečný kontext na vyjadrenie vnútorných skúseností. Pri práci s deťmi je dôležitá citlivá reakcia: nehodnotiť kresby ako „správne“ alebo „nesprávne“, ale skôr vnímať dieťa a jeho emócie prostredníctvom kresby, a viesť rozhovor tak, aby dieťa cítilo uznanie a bezpečie.
Prečo sú detské kresby dôležité
V súčasnosti sa kresbové metódy často používajú nielen psychológmi, ale aj sociálnymi pracovníkmi a ďalšími profesionálmi, ktorí pracujú s deťmi a rodinami. Eticky je dôležité, aby interpretácia bola orientačná, dopĺňajúca a vždy podporujúca následnú diskusiu a intervenciu so zohľadnením kontextu a súčasných zážitkov dieťaťa.
Deti kreslia zvyčajne s menšou alebo väčšou mírou detailov podľa veku a vývinu. Od škvŕn a čmáraníc cez „hlavonožce“ až po schematickú a neskoršiu vizuálnu realizmus fázy, kresba zrkadlí postupný rozvoj telesnej schémy, koordinačné schopnosti a vizuálne-poznávaciu zručnosť dieťaťa. Nejde iba o identifikáciu porúch alebo problémov; kresba je aj cestou k porozumeniu dieťaťa, jeho túžob, snov a vzťahov.