Vážená pani profesorka, milí spolužiaci! Týmto príspevkom by som chcela vyjadriť svoj názor na tému, ktorá je v dnešnej dobe veľmi frekventovaná, a to téma interrupcie. Zameriam sa na rôzne aspekty týchto tém, od osobných skúseností a etických dilem, až po štatistiky a legislatívne rámce.
Nedávno ma zaskočil a možno trochu aj znechutil pohľad na billboard s fotografiou plodu po interrupcii v strede mesta. Tento obrázok vo mne zanechal obrovský dojem, čo spôsobilo, že som sa nad touto témou začala zamýšlať o trochu viac ako doteraz. Ešte stále ten obraz vidím pred očami. Začala som si klásť otázku prečo? Čo ľudí viedlo k takejto negatívnej kampani? Zlepší sa tým niečo? Aký to malo vôbec význam? Niektorých ľudí to možno znechutí, iných rozlútostí. Podľa môjho názoru to nebolo správne. Každý má právo na svoje rozhodnutia, na svoj názor. Túto kampaň beriem ako výčitku všetkým tým ženám, ktoré toto všetko museli absolvovať, či už dobrovoľne alebo nie.
Ročne sa asi tretina všetkých tehotných žien (asi 53 miliónov) rozhodne pre umelé prerušenie tehotenstva. V niektorých krajinách je potrat úplne zakázaný (napr. Írsko), aj napriek tomu sa pre interrupciu rozhodne ročne okolo 6000 žien. Väčšina takýchto potratov sa končí s doživotnými komplikáciami alebo pri najhoršom smrťou nielen plodu, ale aj matky. Podľa štatistík zomiera každých 5 minút na svete jedna žena na komplikácie po neodborne vykonanom potrate (ročne asi 200 000 žien). V krajinách, v ktorých je interrupcia legálna sa môže žena rozhodnúť pre prerušenie tehotenstva aj z iných, než len medicínskych dôvodov.
Celosvetovo medzi najčastejšie dôvody vedúce k prerušeniu tehotenstva patrí naplnený počet detí v rodine, prerušenie tehotenstva kvôli práci alebo škole, nedostatok financií alebo problémy vo vzťahu rodičov, nízky vek budúcej matky, alebo znásilnenie. To však nie sú jediné dôvody, pre ktoré sa matky, alebo páry rozhodujú pre interrupciu. Milióny rodičov si želajú dieťa len určitého pohlavia. Iní sú pod tlakom populačnej kontroly, ako napríklad v Číne. Ďalší pristupujú k interrupcii v dôsledku nedostatku ochranných prostriedkov pred neželaním otehotnením. Ostatné dôvody k prerušeniu tehotenstva môžu byť zdravotné, kedy tehotenstvo ohrozuje zdravie alebo život ženy alebo vývoj plodu by mohol byť ohrozený ochorením matky (napr. infekcia) alebo lieky, ktoré žena užívala na začiatku tehotenstva a sú pre vývoj plodu nebezpečné (vrodené vývojové chyby). Tehotenstvo sa dá tiež ukončiť, ak vzniklo z kriminálneho činu - znásilnenia. To všetko je upravené tzv. interrupčným zákonom.
Rozhodne nesúhlasím s potratom len kvôli pracovnej vyťaženosti alebo nechcenému pohlaviu dieťatka. V týchto prípadoch sa mi to zdá nesprávne. Ale keby som sa mala ja rozhodnúť či sa v mojom veku odhodlám na tento zákrok, myslím, že by som ho podstúpila. Určite by nebolo jednoduché sa s tým psychicky vyrovnať, ale v takej situácii by to bolo asi najlepšie riešenie. Nemôžem povedať, že som zástancom potratu, ale nemožem povedať ani to, že s ním nesúhlasím.
Myslím si, že počet potratov by sa dal aspoň z malej časti znížiť, a to väčšou informovanosťou širokej verejnosti. Zvýšeným záujmom škôl o rôzne prednášky a iné spôsoby informovania o problematike, alebo väčšou propagáciou ochranných prostriedkov proti nechcenému otehotneniu. Ďalšia možnosť ako zbezpečniť potrat je jeho legalizácia v niektorých krajinách, čim sa zmenší počet neodborných zákrokov. Interrupcia patrila, patrí, a aj bude patriť k bežnému životu človeka. Či to chceme alebo nie.
Morálna Problematika Interrupcie
V priebehu posledných päťdesiatich rokov sa na Slovensku vykonalo viac ako 1 300 000 interrupcií, čo svedčí o rozsiahlej praxi, ktorá je úzko spojená s legalizáciou potratov na žiadosť ženy. Hoci je otázka legálnosti interrupcií nesmierne dôležitá, jej konečné riešenie závisí od základnej otázky morálnej prípustnosti tohto činu. Možno rozhodnutie pre interrupciu a jeho následné vykonanie morálne ospravedlniť? Táto otázka otvára komplexnú diskusiu, ktorá zahŕňa biologické, antropologické, etické a spoločenské aspekty.
Americký filozof Patrick Lee predkladá argument proti morálnosti interrupcií, ktorý stojí na troch základných bodoch:
- Úmyselné zabitie nevinnej osoby je vždy morálne zlé.
- Interrupcia je úmyselné zabitie nevinnej osoby.
- Záver: Interrupcia je morálne zlá.
Lee identifikuje tri potenciálne spôsoby, ako by sa dal tento argument spochybniť. Prvou možnosťou je spochybniť druhú premisu dokázaním, že to, čo je zabité pri interrupcii, nie je osoba, alebo dokonca ani ľudská bytosť. Druhou možnosťou je argumentovať, že hoci je interrupcia zabitím nevinnej osoby, nejde o úmyselné zabitie. A nakoniec, tretia možnosť spočíva v spochybnení prvej premisy dokázaním, že úmyselné zabitie nevinnej osoby nie je vždy morálne zlé.
Biologický a Antropologický Pohľad na Embryo
V kontexte diskusie o interrupciách zohráva kľúčovú úlohu status embrya. Argumenty často smerujú k otázke, či je embryo osoba, alebo ľudská bytosť. Z biologického hľadiska je embryo od momentu počatia živá ľudská bytosť, kompletný ľudský organizmus a jedinec ľudského druhu Homo sapiens, rovnako ako ľudské plody v neskorších štádiách tehotenstva, novorodenci, adolescenti, dospelí a starci.
Znaky Života Embrya
Embryo vykazuje všetky nevyhnutné znaky života. Každá entita môže byť zaradená do jednej z troch kategórií: živá, mŕtva (predtým živá) alebo neživá/anorganická. Dieťa vzniká splynutím dvoch živých pohlavných buniek a rodí sa živé.
Ľudskosť Embrya
Ľudskosť embrya sa dá preukázať na biologickom fakte, že jeho pôvodcami sú dvaja ľudia, má genetickú výbavu, ktorá je typická práve pre ľudský druh a že jeho ďalší vývin prirodzene speje k ďalším štádiám v procese dospievania až k všeobecne uznanej ľudskej podobe dospelého jedinca.
Individualita Embrya
Embryo vzniká splynutím pohlavnej bunky otca, spermie, a pohlavnej bunky ženy, vajíčka. Pohlavné bunky sú bunky otca a matky, ktoré v jadre obsahujú dvadsaťtri chromozómov s genetickou informáciou otca a matky. Pri oplodnení nastane syntéza DNA otca a matky a vznikne nová bunka, zygota, ktorá obsahuje štyridsaťšesť chromozómov. Genetická výbava zygoty, odlišná od genetickej výbavy otca a matky, sa uplatní v ďalšom vývoji až do štádia dospelého jedinca. Táto nová bunka, zygota, „je prvé a najjednoduchšie vývojové štádium všetkých mnohobunkových organizmov vrátane človeka.“ Momentom počatia vzniká teda nová biologická entita, nový ľudský jedinec, svojou podstatou odlišný od pohlavných buniek ktorých splynutím vznikol. Tento nový človek má biologické charakteristiky ako všetci ostatní ľudia. Je individuálnym organizmom, ktorý zostáva tým istým organizmom počas celého svojho života až do momentu smrti. Má v sebe zakódovaný plán svojej vlastnej bytosti (finalita), ktorý sám aktívne realizuje až do štádia dospelosti. Je nezávislý voči vonkajším vplyvom pre zachovanie svojej štruktúry (samobytnosť), sám kontroluje realizáciu svojho programu (samokontrola). Hoci bude prechádzať dynamickými zmenami, tieto zmeny budú dospievaním organizmu, ktorý počas celého vývoja zostáva tým istým organizmom (kontinuita).
Antropologický Aspekt
Z antropologického hľadiska možno konštatovať, že začiatok ľudskej telesnosti (vytvorenie zygoty) znamená začiatok ľudského jedinca. Človek je telesnou bytosťou, to znamená, že telesnosť nepatrí do oblasti mať, ale do oblasti byť. Človek nevlastní svoje telo (organizmus), človek je telo (organizmus). Ľudské telo sa vyvíja, mení svoju veľkosť, tvar, rastie a dospieva. Človek prechádza počas svojho života množstvom akcidentálnych zmien, to znamená, že sa mení to, aký je. Jeho identita, substancia, teda to kto je, sa však nemení. Dôležitou vlastnosťou embrya je jeho aktívna potencialita, to znamená, že akcidentálne zmeny smerujúce až k úplnému rozvoju ľudskej bytosti realizuje zygota sama od seba, nezávisle od vonkajších faktorov (samozrejme za predpokladu, že má vytvorené vhodné podmienky).
Osobný Status Embrya
Embryo, ako každá iná ľudská bytosť, je osoba. Osoba môže byť definovaná ako „inteligentný a slobodný subjekt“. Preto, aby sme nejaký subjekt označili ako osobu, je dôležité aby tento subjekt mal rozumovú povahu. Každý inteligentný a slobodný subjekt je entitou, ktorá si zaslúži rešpekt a ktorej dobro chceme pre ňu samotnú, nie len ako prostriedok. Inteligentným a slobodným subjektom nemyslíme niekoho, kto práve teraz myslí, kto sa práve teraz slobodne rozhoduje, ale toho, kto má takúto schopnosť. Napríklad niekto, kto práve spí, alebo je v kóme, je osobou, aj napriek tomu, že práve teraz nerozmýšľa a nerobí slobodné rozhodnutia. Ľudská bytosť je od momentu počatia rozumovou bytosťou, pretože má schopnosť myslieť a slobodne sa rozhodovať, aj keď ešte určitý čas potrvá, kým sa vyvinie do štádia, keď túto svoju schopnosť bude prejavovať navonok. Jedinec nie je osoba preto, lebo sa tak prejavuje, ale prejavuje sa tak, lebo je osoba (konanie závisí od bytia). To, že človek bude schopný hovoriť a konať ako rozumová bytosť je zakorenené v tom, čo je už od momentu počatia rozumovou bytosťou s aktívnym potenciálom vyvinúť sa a realizovať svoju rozumovú povahu. Telesnosť človeka (človek nevlastní svoje telo, človek je telo) nás takisto privedie k záveru, že je osobou od počatia. Organizmus, ktorý je osobou, nemôže vzniknúť alebo zaniknúť v inom čase, ako v čase keď vzniká a zaniká osoba. Keďže ľudský organizmus nie je to, čo osoba vlastní, ale to, čo osoba je, moment vzniku ľudskej osoby je ten istý, ako moment vzniku ľudského organizmu.
Morálne Dôsledky Statusu Embrya
Morálne konzekvencie vyplývajúce zo statusu embrya sú jednoznačné. Keďže embryo je osobou ako všetci ostatní ľudia, musí sa s ním zaobchádzať rovnako ako so všetkými ostatnými osobami, inak by sme sa dopustili diskriminácie voči tejto osobe. Z toho vyplýva, že rovnakou mierou, akou chránime život narodených ľudí, treba chrániť aj život dieťa pred narodením.
Non-Personalistické Teórie
Jeden zo spôsobov, ako by niekto mohol spochybniť nemorálnosť interrupcie, je dokázať, že embryo nie je osoba. Existuje viacero argumentov, ktoré sa uvádzajú v prospech tohto tvrdenia. Tieto argumenty nespochybňujú, že embryo je ľudská bytosť, ale tvrdia, že embryo, ktoré je ľudskou bytosťou, nie je osoba (non-personalistické teórie). Nespochybňujú teda biologický status embrya ako ľudského jedinca, ale spochybňujú jeho antropologický status osoby. A keďže embryo nie je osoba, jeho zabitie nemusí byť nemorálne.
Teória Uvedomenia a Vnímania
V rámci non-personalistických teórií sa často uvádzajú dve hlavné koncepcie. Prvá považuje za hranicu, kedy sa ľudský jedinec stáva osobou, schopnosť uvedomenia (resp. sebauvedomenia) a druhá za túto hranicu považuje schopnosť vnímania.
Ďalšie Teórie
Okrem týchto dvoch teórií treba spomenúť ešte fylogenetickú teóriu, ktorá hovorí že v prenatálnom živote dieťaťa sa zopakuje celý proces evolúcie, teda že dieťa najskôr žije životom rastliny, potom životom zvieraťa a napokon životom ľudskej bytosti. Ďalšia teória tvrdí, že embryo nie je ľudská bytosť na základe toho, že embryo nemá ľudskú podobu. Tieto dve teórie zjavne nemajú oporu v súčasných biologických poznatkoch, a preto nemá veľký význam sa im dopodrobna venovať. Do tejto kategórie patrí ďalej behavioristická teória, ktorá hovorí, že ľudská bytosť je osobou, ak sa tak správa. Niektoré sociologické teórie prisudzujú status osoby na základe spoločenského vzťahu - ľudská bytosť je osobou, ak to matka, resp. rodičia (v prípade ich dieťa), či spoločnosť (napríklad v prípade otroctva) uznávajú. Ide o arbitrárne určené kritériá, ktorých kritika implicitne vyplynie s ďalšieho textu. Ďalšia teória hovorí, že osobou je ten, kto dosahuje určitú „kvalitu života“, rasistické teórie hovoria, že osobou je ten, kto má určitú farbu pleti. Tieto dve teórie sa netýkajú len nenarodených detí, ale určitej rasy či skupiny postihnutých počas celého života. Diskusia o osobnom statuse ľudí inej rasy či ľudí s postihnutím v súčasnosti nie je natoľko aktuálna ako je to u iných teórií, preto sa jej tiež nebudem bližšie venovať.
Teória Schopnosti Uvedomenia
Predstaviteľmi tejto teórie sú napríklad Mary Ann Warren, Michael Tooley, Peter Singer alebo Ronald Dworkin. Aj keď sa ich názory v niektorých aspektoch líšia, v zásade zhodne tvrdia, že právo na život nepatrí každému ľudskému organizmu, ale iba osobám. Na to, aby bol ľudský organizmus osoba, musí mať určité psychologické črty, či schopnosti. Mary Ann Warren uvádza tieto potrebné charakteristiky: uvedomovanie, uvažovanie, konanie na základe vlastnej motivácie, schopnosť komunikovať neobmedzený počet rôznych typov správ, vnímanie seba samého.
Michael Tooley a Sebauvedomenie
Michael Tooley v článku z roku 1972 Abortion and Infanticide, uvádza požiadavku sebauvedomenia, podľa ktorej organizmus má právo na život iba vtedy, ak „si uvedomuje seba samého ako pretrvávajúci subjekt skúseností a iných duševných stavov, a verí, že on sám je touto pretrvávajúcou entitou.“ Argument v prospech tohto tvrdenia je ten, že mať na niečo právo (v našom prípade na život), je nevyhnutne spojené s túžbou po niečom (s túžbou žiť).
Modifikácie Tooleyho Teórie
Tooley v tom istom článku modifikuje argument tak, že porušiť právo osoby na niečo (povedzme na X) možno nielen vtedy, keď si osoba X práve želá, ale aj vtedy, keď by si osoba práve teraz X želala, ak by nebola v stave duševného rozrušenia, dočasne v bezvedomí, alebo uvedená do stavu, aby po X netúžila (napríklad otrok, ktorý netúži po slobode). Tooley svoju teóriu modifikoval aj ďalej, najmä kvôli výhrade, že práva nenarodených detí by sa mali posudzovať rovnako ako práva ľudí v bezvedomí. K výraznejšej modifikácii došlo v roku 1983 (Abortion and Infanticide), kedy opustil argumentáciu, že právo je spojené s túžbou, namiesto toho dospel k záveru, že právo je spojené s tým, čo je v záujme danej osoby. Túžby však zostávajú naďalej dôležité v inom zmysle. Záujmy majú aj embryá, rovnako ako záujmy majú napríklad aj rastliny, dôležité však je, aby záujmy boli relevantné z morálneho hľadiska. Podľa novej Tooleyho teórie sú záujmy morálne relevantné vtedy, keď sú založené na schopnosti indivídua mať túžby. „Na to, aby bol niekto subjektom práv, je potrebné aby bol spôsobilý mať záujmy v zmysle, ktorý zahŕňa spôsobilosť mať túžby.“ Práva má teda ten, kto má záujmy, za predpokladu že má spôsobilosť mať túžby. Osoba už nemusí mať spôsobilosť želať si vec, na ktorú má právo (indoktrinovaný otrok). Ale v takom prípade vec môže byť v niekoho záujme iba vtedy, ak držba tejto veci umožní niekedy uspokojiť iné túžby toho istého indivídua. Na embryo sa však takáto možnosť nevzťahuje.
Osobná Identita
Kľúčová je v modifikovanej Tooleyho teórii totožnosť indivídua. Tá totiž nespočíva v totožnosti organizmu, ale v totožnosti subjektu vedomia. Osobná identita je konštituovaná „kauzálnymi a psychologickými prepojeniami,“ hlavne pamäťou. Keďže embryo alebo malé dieťa ešte nemá rozvinuté takéto mentálne schopnosti, nie je indivíduom totožným so subjektom uvedomenia, ktorý bude existovať neskôr. Nenarodené dieťa nemá právo na život, pretože jeho pretrvávajúca existencia nemôže umožniť uspokojenie túžob, ktoré budú existovať v budúcnosti, jednoducho preto, že vtedy to už bude iný subjekt. Alebo opačne, túžby dospelého jedinca nemôžu dať základ pre právo na život embrya, pretože embryo nie je tým istým subjektom uvedomenia, embryo je do momentu, kým nenadobudne pamäť, inou entitou. Podľa prvej verzie Tooleyho teórie ľudský jedinec nadobúdal práva v závislosti od schopnosti sebauvedomenia a podľa neskoršej verzie v závislosti od nadobudnutia vedomia. Obe tieto schopnosti je človek schopný realizovať až po narodení, preto z morálneho hľadiska bol potrat možný počas celého tehotenstva.
Peter Singer a Funkcionalizmus
Populárny austrálsky filozof Peter Singer, profesor bioetiky na Princetonskej univerzite, je takisto zástancom teórie, že ľudská bytosť sa stáva osobou až keď si dokáže uvedomovať sama seba. Zastáva doktrínu známu ako funkcionalizmus, podľa ktorej to, čo definuje ľudskú osobu, sú jej schopnosti, to čo je alebo nie je schopná robiť. Interrupcia je preto morálne prípustná. Na rozdiel od niektorých iných filozofov sa Singer nebráni dotiahnuť túto teóriu do svojich logických dôsledkov. Novorodenci, rovnako ako ľudské plody, nie sú osoby, pretože nie sú schopné vidieť seba samých ako odlišné entity existujúce v čase. Nie sú racionálne, seba si uvedomujúce bytosti s túžbou žiť. Podľa Singera má „život novorodenca menšiu hodnotu ako život prasaťa, psa, alebo šimpanza.“ Singer považuje narodenie dieťaťa za arbitrárne kritérium pre uznanie statusu osoby, ako aj pre uznanie ľudských práv deťom v počiatočných štádiách svojho vývoja. Logicky konzistentne tvrdí, že plod v neskorších štádiách tehotenstva môže byť viac vyvinutý ako predčasne narodené dieťa, preto nedáva zmysel, aby bol tento plod chránený viac ako novorodenec. Ale namiesto toho, aby sa za osobu považovalo už dieťa pred narodením, Singer nepovažuje za osobu ani novorodenca. Zabitie novorodenca je preto morálne prípustné a do určitého bodu by malo byť legálne, rovnako ako je legálny aj potrat.
Teória Vnímania
Na rozdiel od Tooleyho a Singera niektorí filozofi tvrdia, že ľudská bytosť sa stáva osobou vtedy, keď nadobúda schopnosť vnímavosti (schopnosť vnímať, cítiť veci). Na rozdiel od schopnosti uvedomovať si, ktorú človek nadobúda až po narodení, schopnosť vnímať získava človek už v prenatálnom štádiu vývoja.
Diskusia o Právach Mužov v Kontext Interrupcie
V kontexte interrupcií sa často otvára diskusia o právach mužov. Zaznievajú argumenty, že by aj otec mal mať právo rozhodovať o osude dieťaťa, keďže je to spoločné dieťa a zasiahne do života oboch rodičov. Niektorí dokonca navrhujú, aby mal otec možnosť požiadať o potrat aj bez súhlasu matky. Táto téma je však veľmi kontroverzná a vyvoláva množstvo etických otázok.
Argumenty pre Rovnaké Práva
Zástancovia rovnoprávnosti argumentujú tým, že ak má žena právo rozhodnúť o potrate, mal by mať rovnaké právo aj muž. Dieťa je predsa spoločné a zasiahne do života oboch rodičov, či už priamo alebo nepriamo. Ak jeden z rodičov dieťa nechce, nemalo by sa narodiť.
Argumenty Proti Rovnakým Právam
Na druhej strane, odporcovia tohto názoru argumentujú tým, že žena je tá, ktorá dieťa nosí a prežíva tehotenstvo. Má teda právo rozhodnúť, čo sa s jej telom stane.
DNA verzus matrika: Kto je rodič podľa práva?
Lieky a Ich Vplyv
V súvislosti s témou interrupcií a zdravia je dôležité spomenúť aj lieky. Lieky na spanie sa rozdeľujú do dvoch hlavných skupín: lieky proti úzkosti a barbituráty. V nízkych dávkach majú sedatívny účinok, pri vyšších dávkach navodzujú spánok. Lieky proti úzkosti sa používajú častejšie ako barbituráty, pretože majú menej vedľajších účinkov a hrozí menšie riziko vzniku závislosti organizmu. Možné vedľajšie účinky: závraty, sucho v ústach a u starších ľudí často aj zmätenosť a nemotornosť. Malé dieťa, ktoré sa v noci často budí, môže dostať jedine antihistaminiká, ktoré navodia ospalosť. V zriedkavých prípadoch sa predpisujú starším deťom lieky proti úzkosti, u ktorých predlžujú spánok. Lieky na spanie sú návykové, a preto sa nesmú užívať dlhodobo. Liečba sa nesmie prerušiť naraz, ale postupne. Po vynechaní prípravkov pretrváva ešte niekoľko týždňov prerušovaný spánok so živými snami. Kým trvá účinok lieku, je zakázané viesť motorové vozidlo a pracovať s nebezpečnými prístrojmi.
Protizápalové lieky sa používajú na potlačenie zápalových reakcií. Zápalová reakcia, ktorá sa vyznačuje sčervenaním, zvýšenou teplotou, opuchom, bolestivosťou a zvýšeným prietokom krvi, sprevádza mnohé infekčné i neinfekčné chronické choroby, napr. reumatoidnú artritídu a dnu. Rozlišujeme tri hlavné skupiny protizápalových liekov: analgetiká (acylpyrín), kortikosteroidy a nesteroidné prípravky (indometacín, ktorý sa odporúča užívať pri artritídach a ochoreniach svalov). Kortikosteroidy sa podávajú lokálne i celkovo. Všeobecne sa nepredpisujú pri chronických reumatických ochoreniach, len výnimočne. Možné vedľajšie účinky: vyrážky, podráždenie sliznice žalúdka, prípadne aj jej krvácanie, poruchy sluchu a dýchacie ťažkosti.
Analgetiká tlmia alebo odstraňujú bolesť, ale majú aj protizápalový účinok, prípadne môžu znižovať horúčku. Rozlišujeme tri základné skupiny analgetík: jednoduché analgetiká (zvyčajne obsahujú acylpyrín a paracetamol), ktoré sa používajú pri miernej bolesti; protizápalové prípravky, ktoré sa podáva pri svalových bolestiach a zápale kĺbov (artritíde); a narkotické analgetiká, ktoré patria k opiátom a podávajú sa pri silných bolestiach, napríklad po operácii. Možné vedľajšie účinky: nevoľnosť, zápcha, závraty, riziko návyku a vznik tolerancie na liek (iba narkotické analgetiká). Paralen v tekutej forme je najbezpečnejším prípravkom používaným pri bolestiach a horúčkach u detí. V lekárni ho možno kúpiť aj bez lekárskeho receptu.
Nadmerná Spotreba Liekov na Slovensku
Odhadom dvadsať miliónov balení liekov si Slováci dávajú predpísať zbytočne, počnúc antibiotikami na vírus chrípky, končiac inými liekmi na predpis utlmujúcimi bolesť. Zistil to prieskum Fóra nezávislých názorov. Za jeden rok Slovák spotrebuje priemerne 17 balení liekov, čo môže viesť k závislosti. Fórum nezávislých názorov má preto v pláne otvoriť diskusiu, ktorá by zamedzila zbytočnej preskripcii liekov. Lieky tvoria podľa fóra 30 až 40% všetkých výdavkov zdravotníctva. Liek je v konečnom dôsledku drogou a jeho nadmerné či zbytočné užívanie môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie. Podľa jedného zo zakladateľov fóra Stanislava Janotu, Slovensko patrí k piatim krajinám Európskej únie s najvyššou spotrebou liekov.
Dôvody sú podľa Fóra nezávislých názorov jasné: tlak farmaceutických firiem, tlak samotných pacientov na ich lekárov, či koordinácia liečby a štandardy diagnosticko-terapeutických postupov. Zjednodušene povedané, jeden lekár vám predpíše na zápal priedušiek liek, ktorý síce obsahuje účinné látky, avšak druhý lekár vám predpíše iný typ lieku, ktorý však v závere zápal priedušiek vylieči tiež. Tlakom farma-firiem, na ktoré fórum tiež upozornilo, dochádza aj k javu, kedy lekár uprednostňuje predpisovanie jednej značky liekov, aj keď tie v konečnom štádiu možno nie sú také účinné ako pri iných výrobcoch.
Nielen farmaceutické firmy a ich nátlak na lekárov spôsobujú spomínaný jav, ktorý zapríčinil zbytočne predpísaných 20 miliónov balení liekov. Lekári upozorňujú, že za toto alarmujúce číslo môžu aj sami pacienti, ktorí v záujme čo najrýchlejšieho uźdravenia sa siahajú a žiadajú lieky agresívnejšieho charakteru, poprípade antibiotiká, kým by stačila liečba napríklad v poslednej dobe do popredia dostávajúcimi sa alternatívnymi spôsobmi liečby. Príkladom je situácia, kedy si pacienti vyžiadali od lekára predpis na antibiotiká pri chrípke, hoci chrípka ako typ vírusového ochorenia sa antibiotikami nelieči.
K zníženiu zbytočného predpisovania liekov by mala podľa vyjadrení lekárov prispieť novela o liekoch, o ktorej bude parlament rokovať na nadchádzajúcej septembrovej schôdzi. Jedná sa o diskutovanú novelu, kde by lekár mal predpisovať účinnú látku, nie samotný firemný názov lieku.
Diskusný príspevok o ochrane životného prostredia a vedomej starostlivosti o zdravie človeka
Milí spolužiaci! 26. marca sme mali všetci príležitosť pod znakom žiarivo-žltého kvetu narcisu prejaviť podporu myšlienke boja proti rakovine na Deň narcisov. Zvykli sme si na to, že táto zákerná choroba zabíja v tej či onej forme milióny ľudí a možno práve preto, že ľudí postihnutých rakovinou je tak veľa, sa nám zdá, že sme voči nej bezmocní. Nie je to celkom tak. Početné tímy lekárov a vedcov stále hľadajú vhodné liečebné prostriedky a postupy proti rakovinovým ochoreniam, finančnými prostriedkami prispievajú mnohí známi aj menej známi ľudia na vývin liekov , ale aj na liečbu už chorých ľudí.
Najdôležitejším, najmenej nákladným a najúčinnejším krokom v riešení tohto problému je však podľa mňa prevencia a vedomá starostlivosť o svoje zdravie a tým aj o zdravie svojich blízkych a vlastne všetkých ľudí. A myslím si tiež, že keď si človek uvedomí, čo je dôležité pre jeho zdravie musí sa zároveň začať starať o svoje životné prostredie a chrániť ho. Každý, bez ohľadu na pohlavie, vek a pôvod, by sa mal aspoň trochu zaujímať o svoje zdravie. Túto podmienku by ešte väčšina ľudí vo vyspelých krajinách spĺňala, ale nie každý, dokonca by som povedal väčšina ľudí, sa nesnaží žiť tak, aby predišla prípadným ešte neexistujúcim problémom.
Fajčenie a drogy
Keď si už len zoberieme fajčenie. Dohromady nám nič nedáva (keďže som nefajčiar, nemôžem povedať, že nič), zabíja nás, znečisťuje životné prostredie a to dosť výrazne, aj keď by sa možno ani nezdalo a k tomu všetkému nás stojí strašné hromady peňazí. Ja viem, že prestať je ťažké, ale prečo začínať. Prečo ľudstvo dovolí takejto pliage, aby naďalej vraždila, keď sa tomu dá aspoň sčasti zabrániť tým, že by už fajčiť nebolo legálne?
Myslím, že väčšina ľudí na takúto otázku vie odpovedať, ale ja si na ňu predsa len odpoviem. Je to preto, že sú z fajčenia obrovské zisky a tie by si ľudia predsa nemohli odpustiť. Množstvo ľudí by prišlo o prácu a čo je viac, cigarety by sa zaručene začali predávať nelegálne a už aj tak preťažená polícia by mala ďalší problém. A keď už hovoríme o chamtivosti, mali by sme si tiež uvedomiť, že ľudia sú chamtiví aj vtedy, keď si na úkor životného prostredia vyvíjajú a vyrábajú látky a predmety, ktoré zlepšujú ich pocit pohodlia, čo už však v skutočnosti nie je nutné.
Drogy sú ďalším globálnym problémom ľudstva. Aj keď majú s cigaretami mnoho spoločných vlastností, sú považované za vyšší stupeň závislosti a myslím si, že väčšina ľudí, ktorí ich užívajú sú vlastne poľutovania hodnými stvoreniami a za svoju závislosť viac-menej nemôžu. Taktiež sú nezákonné a aj keď dôsledky na životné prostredie sú prakticky nulové, zdravotné dôsledky ich niekoľkonásobne vynahradia.
Zdravý životný štýl a prevencia
Ďalšou vecou, ktorú by sme mohli skúsiť urobiť pre svoje zdravie je aspoň trošku zdravo žiť. Nemienim tu teraz hovoriť o všetkých veciach, ktoré by sme mali robiť, ale trochu pohybu každý deň na čerstvom vzduchu určite nezaškodí a tiež o niečo viac zeleniny na jedálničku tiež určite nebude na škodu. Sú to síce maličkosti, ale som si istý, že v určitých situáciách nám môžu zachrániť aj život. Aj pravidelné návštevy u lekára majú na naše zdravie priaznivý vplyv. Človek je vraj tvor rozumný a každý z nás by si mal uvedomiť, že o svoje životné prostredie a zdravie sa nestačí zaujímať len 26. marca.
tags: #diskusny #prispevok #interrupcia