Kresba je v živote dieťaťa niečo magické. Dieťa v nej vyjadruje všetko, čo v živote prežíva, je odrazom jeho skúseností, ale napovie aj to, či sa vyvíja správne. Kresba dokáže psychológom poskytnúť more informácií, ktoré sú navonok len ťažko rozpoznateľné. Detská kresba slúži ako diagnostická pomôcka, metóda terapie či ako spôsob klinickej práce. V prvom rade však pomáha psychológovi nadviazať s dieťaťom kontakt, aby sa k nemu dostal bližšie, aby bolo dieťa pri práci otvorenejšie.
Odborníci považujú detskú kresbu za ideálny diagnostický prostriedok na spoznanie dieťaťa, jeho kognitívneho i emocionálneho vývinu, na odchýlky od určitej normy či spozorovanie talentu. Pre deti je kresba prirodzenou súčasťou ich života, ktorou mnohé vyjadrujú, i keď o tom samy nemusia vedieť. Kreslia to, čo majú rady, čo ich naopak trápi, či dokonca, čo si želajú. Je teda prirodzené, že práve z kresby je možné zistiť viaceré oblasti zo života dieťaťa, s ktorými môže psychológ ďalej pracovať.
Detská kresba môže okrem aktuálnej výpovede detí, ako aj ich psychických vlastností, odhaliť rôzne vývinové odchýlky, traumy, sexuálne problémy a pod. Bóriková uvádza, že pre dieťa je kresba veľmi príťažlivou, no na strane druhej náročnou intelektuálnou činnosťou, zložitým systémom s hlbokým významom. Dieťa si prostredníctvom kresby vytvára symboly na základe rôznych vnemových podnetov a opodstatnene sa môžeme domnievať, že aj v spojení s emocionalitou, prežívaním a poznatkami. Z toho vyplýva, že detská kresba má výpovednú hodnotu, odráža citové, či charakterové znaky daného dieťaťa, nálady či postoje. Pomocou rôznych indikátorov vieme nájsť črty osobnosti i jej problémové miesta.
Niekedy sa stretávame napríklad s výraznými prejavmi negativizmu dieťaťa, keď sa v kresbe nevie alebo nechce prejaviť. Môže to byť diagnosticky významné zistenie, ale nesmie dieťaťu v celkovom obraze uškodiť. To znamená, že sa naň nemôžeme fixovať a ku kresbe je potrebná aj interpretácia samotného dieťaťa. Okrem detskej interpretácie je potrebná aj veľká odborná skúsenosť, profesionálna opatrnosť psychológa a taktiež poznanie kontextu problematiky daného dieťaťa. Predchádza sa tak tomu, aby sa nestalo, že psychológ z kresby usúdi niečo, čo nezodpovedá pravde. Napríklad, keď dieťa nakreslí mamu celú čiernu, nemusí to znamenať, že mamu nemá rado, ale môže to byť len informácia o tom, že mama nosí často čierny sveter.
Detské kresbové testy a ich význam
Detské kresbové testy sa ako diagnostické materiály používajú v rôznych oblastiach detského vývinu. Analýza detskej kresby je častou metódou, ktorá sa využíva ako indikátor poškodenia CNS dieťaťa. Najviac používaným testom je ale Kresba postavy podľa Goodenoughovej. Test vytvorila na základe predpokladu, že detská kresba sa zákonite vyvíja a jej vývoj sa prejavuje pribúdaním detailov. Hodnotí sa ich tu až 78 a ukazujú silnú koreláciu s IQ dieťaťa. Test hodnotí vývin percepcie a senzomotorickej koordinácie, orientačne poukazuje na mentálny vývin či odzrkadľuje vnímanie podobností a detailov, abstrahovanie a zovšeobecňovanie. Dieťa získava skóre v pätnástich obsahových položkách (O skóre) a dvadsiatich formálnych položkách (F skóre).
Pri vyhodnocovaní sa rozlišuje aj to, ktoré z dvoch kategórií skóre (F skóre, O skóre) dieťa dosiahlo vo väčšej miere. Ak psychológ zistí, že F skóre dieťaťa je nižšie ako skóre O, vie usúdiť, že ide o poškodenie CNS alebo aj zraku. Naopak, ak dieťa skóruje vyššie vo formálnej oblasti, svedčí to o jeho slabej motivácii ku kresbe, úzkosti, poruchách správania či psychickej deprivácii. Vágnerová uvádza aj určité znaky, ktorými sa vyznačuje kresba ľudskej postavy dieťaťom, ktoré má poruchu CNS.
Problematika osobnosti dieťaťa je pomerne širokou témou. V psychologickej praxi sa v rámci kresby ako metodiky využíva tzv. Test stromu. Vypovedá o Eysenckových osobnostných faktoroch, spôsoboch prežívania, akými sú napríklad vnútorné tenzie či konflikty. Z kresby vieme zistiť spôsoby reagovania dieťaťa, vzťahy a prístup okolitému svetu a v neposlednom rade aj ašpirácie. Test stromu sleduje skrytú (nevedomú) predstavu dieťaťa o sebe, o svojich prednostiach aj nedostatkoch, čo znamená, že ním vie psychológ zachytiť dynamiku osobnosti. V praxi sa ale využíva aj ako screening odhalenia psychických problémov.
Rodinné vzťahy a konštelácie
Táto oblasť patrí pri práci s deťmi k jednej z najvýznamnejších. V praxi sa využívajú najmä testy ako Kresba začarovanej rodiny, Kresba rodiny, Strom a snový strom či Kresba troch stromov. Tieto kresbové testy sú zamerané na zisťovanie rodinných vzťahov, na postoje dieťaťa k jeho vlastnej rodine. Zisťujú sa pomocou nich súrodenecké konštelácie, vzťah dieťaťa k jeho rodičom či jeho miesto v rámci rodiny. Kresbový test nám vie dobre poslúžiť tiež pre získanie obrazu o prežívaní momentálnej situácie a rodinnej klímy dieťaťa.
V psychologickej praxi sú najčastejšie využívané pri porozvodovom poradenstve, v pedagogickej praxi ich zase odborníci využívajú pri práci s deťmi trpiacimi poruchami správania či učenia. Najčastejším kresbovým testom z tejto oblasti je práve Kresba rodiny. Inštrukcia znie: „Nakresli obrázok, ktorý by vyjadroval život celej vašej rodiny.“ Po nakreslení obrázku sa psychológ zameriava na hodnotenie oblastí ako ktorý člen rodiny je nakreslený a ktorý naopak chýba, čo rodina na obrázku robí, vzdialenosť medzi členmi a veľkosť jednotlivých členov. Výsledky sa konfrontujú s anamnézou dieťaťa.
Kresba ako terapeutický a diagnostický nástroj
Kresba ako psychologická pomôcka je v praxi využívaná naozaj vo veľkej miere, keďže je to najľahšia cesta, ako sa môžu odborníci dostať k dieťaťu a pochopiť jeho svet. Detská kresba je jedným z najvhodnejších prístupov k poznaniu osobnosti dieťaťa a jeho vývinu. Má významnú úlohu aj v diagnostickom procese. Dieťa sa dostáva do interakcie prostredníctvom kresby, ktorá mu pomáha zmierňovať neistotu, nedôveru, podporuje uvoľnenie napätia, odstraňuje prekážky verbálnemu styku, umožňuje väčšie sebauplatnenie a sebavyjadrenie.
Ale odkrýva aj povahové črty, agresivitu, hyperaktivitu, nízke sebavedomie, špecifické vývinové poruchy. Špecifické znaky v detskej kresbe je ale možné identifikovať aj u traumatizovaných, týraných a sexuálne zneužívaných detí. Pri diagnostike detí s podozrením na syndróm CAN (týranie, zneužívanie, zanedbávanie) hľadáme komplexné nástroje a prístupy. Vzdelávanie „Kresba ako okno do detskej duše“ je navrhnuté tak, aby rozšírilo diagnostickú výbavu účastníkov o špecifické poznatky z interpretácie detskej kresby.
Obsah vzdelávania zahŕňa vývinové obdobia detskej kresby a ich vplyv na znaky vyskytujúce sa v kresbe dieťaťa, rozpoznávanie špecifických znakov v kresbách týraných, sexuálne zneužívaných detí v Kresbe postavy, v Body image teste a vo voľnej kresbe. Účastníci sa naučia identifikovať neverbálne prejavy traumy cez kresbu, získajú skríningový dotazník, ktorý môžu zaradiť do psychodiagnostického procesu a budú vedieť cielene vyhodnotiť kresbu pri klinickom rozhovore alebo diagnostike.
K tvorbe interpretácie kresby prispietivá je aj schopnosť rodičov a odborníkov nehodnotiť, nefixovať sa na jeden prvok a vedenie dieťaťa viesť k otvorenej komunikácii. Keď je dieťa na návšteve u psychológa, dostane väčšinou k dispozícii papier a pastelky. Tam, kde slová nestačia, dokáže totiž odborník z detskej kresby mnoho vyčítať. Kresba dieťaťu odráža ako úroveň jeho intelektu, tak jeho emócie. Kresba môže prezradiť vzťahy v rodine, skryté túžby a obavy dieťaťa, dokonca aj zneužívanie, ak k nemu dochádza.
Dieťa, ktorému chýba sebavedomie, zvyčajne kreslí tenké linky, ktoré len ľahko naznačuje a často prekresľuje, gumuje či používa pravítko. Vyrovnané dieťa spravidla umiestni kresbu do stredu papiera. Nápadne výstredné umiestnenie obrázku môže naznačovať, že má jeho autor nejaký problém. Kreslenie je základná potreba každého dieťaťa. Chuť kresliť sa objaví už u batoľaťa, kedy do rúčky vezme ponúknutú ceruzku a začne všelijako čmárať po papieri a kade - tade pod a nad papier. Kresba je potreba sebavyjadrenia. Aj nevidomé dieťa má potrebu kresliť, kreslí síce len čmáranice, ale tie sú preň veľmi dôležité.
V kresbe dieťaťa sa zobrazí všetko. Čo cíti, čo ho hnevá, čo ho teší, z čoho má strach, čo by chcelo. Ochotne vám nakreslí aj toho bubuláka, ktorý naňho pozerá spoza macka na poličke, keď sa ukladá spať. Pre dieťa je obraz jazykom, čo nevie alebo nechce povedať, jednoducho nakreslí. Reč a použitie slov pri vyjadrovaní pocitov je zložité často aj pre dospelých, nieto ešte pre deti, ktoré nemajú reč osvojenú na takej úrovni.
Kresba dieťaťa tiež prechádza štádiami, ktoré súvisia s vývinom intelektových schopností a je nezávislá od umeleckých schopností. Kresba je vynikajúci diagnostický prostriedok, ktorý sa aj v dnešnej dobe stále často používa. Prednosťou je, že dieťa kreslí pudovo, podvedome, čo je pri diagnostike veľmi dôležitý fakt. Kresba nám môže odhaliť poruchy správania, poruchy osobnosti, enurézy, strachy, regresy v správaní, môže pomôcť pri zisťovaní nadania, môže odhaliť týranie psychické či fyzické, sexuálne zneužívanie, deficity lásky, pozornosti a rôzne iné veci, ktoré dieťa vedome nechce alebo nevie povedať.
Štádiá detskej kresby a ich význam pre porozumenie dieťaťa
Štádiá detskej kresby - štádium škvrny, štádium čmáraníc, štádium čiar, štádium hlavonožcov, štádium kreslenia trupu, štádium kreslenia seba samého. Štádiá odrážajú vývoj intelektových schopností a sú nezávislé od umeleckých zručností. Spontánnosť je kľúčová; dieťa by malo kresliť bez prílišného zásahu dospelého, aby sa neprejavila určitá uzavretosť alebo potreba splniť očakávania.
Štádium škvrny: batoľacie obdobie, škvrny a napodobňovanie iného dieťaťa. Štádium čmáraníc: čmáranice od dvoch rokov, nálada zreteľná v ťahu a veľkosti. Štádium čiar: približne od 3 rokov, dieťa napodobňuje písmo dospelých, vie povedať, čo nakreslilo. Štádium hlavonožcov: okolo 3. roku sa objavujú postavy z veľkou hlavou a vytrčenými končatinami. Štádium kreslenia trupu: okolo 5. až 6. roku kreslí trup a pupok. Štádium kreslenia seba samého: postupný vývoj vnímania tela a priestoru, často autentické zobrazenie seba.
Spontánnosť vedie k lepšiemu sebavyjadreniu a k poznaniu dieťaťa. Pri podozrení na sexuálne zneužívanie alebo iné formy násilia môže kresba slúžiť ako kľúčový nástroj na odhalenie pravdy. Príbehy detí, ktoré sa nedokážu vyjadriť slovami, sa často premietajú do ich výtvarného prejavu.
Intervenčné tipy a praktické odporúčania
Okolo interpretácie kresby je dôležité komunikovať s dieťaťom a rodičmi. Keď dieťa kreslí, odpovede na otázky by mali byť otvorené a zamerané na pochopenie jeho perspektívy. Ak dieťa vynecháva určitú postavu alebo ju kreslí inak než ostatné, treba zohľadniť aj kontext a prípadné traumy. Farby majú tiež význam: teplé farby signalizujú pozitívne naladenie, studené farby pokoja; čierna môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy. Pri interpretácii treba vychádzať z kompletného obrazu a kontextu rodiny.
Kresby ako terapeutický aj diagnostický nástroj si vyžadujú etiku a pripravenosť pracovať s citlivými témami. Nie je potrebné posudzovať dieťa na základe jedného prvku. Kresba môže slúžiť ako vstup do dialógu, ktorý napomáha redukcii úzkosti a posilneniu sebavedomia. Vzdelávanie „Kresba ako okno do detskej duše“ rozširuje diagnostickú výbavu účastníkov o poznatky z interpretácie detskej kresby a umožňuje lepšie pochopiť dynamiku rodiny a emocionálne vzťahy.
Dieťa k vám príde s kresbou - chváliť či nie? Lepšie je ponúknuť opis kresby a pýtať sa na dieťa, čo si o svojej kresbe myslí. Reč emócií často dopĺňa verbálnu komunikáciu. Kreslenie rozvíja jemnú motoriku a koordináciu oko-ruka. Štúdia ukazuje, že jemná motorika v predškolskom veku súvisí s neskorším akademickým a sociálnym vývojom. Kresba teda nie je „len hra“, ale dôležitý aspekt vývinu a psychologickej diagnostiky.
Gardnerova teória inteligencie zdôrazňuje význam vizuálneho vyjadrovania, ktoré podporuje symbolické myslenie a umožňuje deťom spracovať zložité informácie nielen vizuálne, ale aj emocionálne. Projektívne techniky, vrátane kresby ľudskej postavy a kresby rodiny, slúžia ako cenné nástroje na skúmanie nevedomých procesov a vzťahov dieťaťa, no vždy je potrebné ich interpretovať opatrne a v kontexte celej diagnostickej výbavy.
tags: #kreslene #dieta #rozmysla