Vývinová psychológia zdôrazňuje vplyv ranného detstva na ďalší vývin človeka. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby boli uspokojené všetky potreby dieťaťa už od narodenia. Napĺňanie biologických potrieb je nevyhnutnou, avšak nie jedinou podmienkou zdravého a harmonického vývinu. Významnú úlohu v rannom veku zohráva aj stálosť prostredia a osoby, ktorá sa o dieťa primárne stará. Nadviazanie bezpečného puta medzi dieťaťom a jeho primárnou opatroujúcou osobou, zvyčajne matkou, hlboko ovplyvňuje celkový život človeka, nielen v detskom veku, ale aj v dospelosti.
Teória vzťahovej väzby a jej vznik
John Bowlby bol významný psychiater a psychoanalytik, ktorý na rozdiel od iných zástancov tohto psychologického smeru neskúmal detstvo retrospektívne prostredníctvom výpovedí dospelých osôb. Realizoval klinické pozorovania detí s cieľom odhaliť psychologické a patopsychologické dôsledky straty materskej postavy v rannom detstve. Bowlby na základe svojich zistení koncipoval teóriu vzťahovej väzby, ktorá predpokladá, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu. Podľa teórie vzťahovej väzby je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Jedná sa o potrebu, ktorá bola evolučne vytvorená.
Potrebou utvárania vzťahovej väzby sa zvyšuje okolo 2.-3. mesiaca a do pol roka až roka je vzťahová väzba úplne vyvinutá. Dieťa inštinktívne a vedome vyhľadáva spoločnosť osoby, na ktorú je naviazaná a má s ňou vytvorenú vzťahovú väzbu. Táto väzba je často označovaná aj ako pripútavanie. Vrcholí okolo 8. - 9. mesiaca, kedy sa dieťa začína pohybovať. Plazením a lezením je schopné vzdialiť sa od vzťahovej osoby a následne cíti úzkosť z vzdialenosti a opustenia. Dieťa si začína uvedomovať, že konkrétna osoba napĺňa jeho potreby a bez jej blízkosti sa cíti ohrozené. Vzťahovú osobu považuje za svoju bezpečnú základňu. V tomto období môžeme hovoriť aj o prvej separačnej úzkosti, ktorá sa zvykne objaviť ešte okolo 1,5 roku. Ak dieťa nenaviaže vzťahovú väzbu do 2 rokov svojho života, v budúcnosti je to preň už veľmi ťažké.
Existujú 4 typy vzťahovej väzby. Delia sa na istú a neistú väzbu. Bezpečná vzťahová väzba je istá, zdravá väzba medzi dieťaťom a jeho dôvernou osobou, väčšinou matkou. Ďalšie tri typy sú neisté: úzkostne-ambivalentná väzba, úzkostne-vyhýbavá väzba a dezorganizovaná väzba. Túto typológiu vypracovala Mary Ainsworthová a jej žiačka Mainová. (1985) Prvé tri typy sa nazývajú aj organizované, pretože dieťa sa s nimi naučí vysporiadať.
Bezpečná vzťahová väzba
Pre vznik bezpečnej vzťahovej väzby musí primárna opatrovujúca osoba spĺňať dve hlavné požiadavky: stálosť a spoľahlivosť. Stálosť znamená, že o dieťa sa stará vždy jedna a tá istá osoba, na ktorú sa dieťa môže naviazať. Spoľahlivosť znamená, že sa o dieťa stará stále rovnakým spôsobom a na jeho signály reaguje vždy rovnako. Ak dieťa plače, zakaždým ho príde utíšiť a upokojiť.
Deti s bezpečnou vzťahovou väzbou bývajú zvyčajne veselé, kooperatívne, kreatívne, obľúbené, a schopné sa prispôsobiť. Výskumy potvrdili, že bezpečná vzťahová väzba zohráva kľúčovú úlohu v danej oblasti duševného zdravia, emocionálneho vývinu, a prispieva k rozvoju inteligencie a k samostatnosti. Príklad správania dieťaťa: Dieťa s istou vzťahovou väzbou je zjavne znepokojené v prípade, keď mama odchádza. Keď sa vráti, je spokojné a ponáhľa sa ju privítať.
Bezpečná väzba má dve dôležité funkcie: poskytuje emocionálnu istotu a umožňuje objavovanie sveta. Stabilný a dôverný vzťah aspoň s jednou osobou pôsobí ako protektívny faktor a chráni pred duševnou poruchou. Deti s bezpečnou väzbou majú lepšie sociálne a emocionálne vyvíjanie, lepšie regulujú svoje správanie v stresových situáciách a sú schopné exploračného správania.
Neisté typy vzťahovej väzby
Poznáme tri typy neistej vzťahovej väzby: úzkostno-ambivalentná väzba, vyhýbavá väzba a dezorganizovaná väzba. Úzkostno-ambivalentná väzba sa vyznačuje nestálosťou: matka raz reaguje na plač dieťaťa upokojovaním a inokedy nevšímavosťou či hnevom. Deti bývajú napäté, impulzívne, s nízkou toleranciou frustrácie.
Návrat matky býva u týchto detí zložitejší a ich správanie môže zostať konfliktné. Vyhýbavá väzba vzniká ako dôsledok odmietania zo strany dôvernej osoby; dieťa je často odmietané alebo zanedbávané a vyhýba sa intimite aj v dospelosti. Dezorganizovaná väzba vzniká, keď dôverná osoba ohrozuje dieťa alebo dieťa vidí traumu matky, čo spôsobuje chaotické a nepredvídateľné správanie dieťaťa.
Test pripútania sa vykonáva tak, že dieťa vo veku 12-19 mesiacov vstúpi do známej miestnosti s hračkami a následneopustí matka, pričom sa sleduje reakcia na odchod a návrat matky. Typ väzby sa určuje podľa reakcií dieťaťa a správania matky, ktorá na signály dieťaťa reaguje primerane alebo neprimerane.
Kto určuje vývin dieťaťa: rodina a prostredie
Väzba má významný dopad na budúci sociálny a emocionálny vývin dieťaťa. Biologické a psychické potreby dieťaťa musia byť uspokojené, pričom aj prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, ovplyvňuje formovanie mozgu a kontrolného systému, ktorý reguluje stres. Rodič, ktorý reaguje citlivo na potreby dieťaťa, vytvára prostredie napomáhajúce dozrievaniu a rozvoju empatie.
Deti s istou väzbou majú lepšiu schopnosť empatie, lepšiu flexibilitu a odolnosť voči záťaži, v predškolskom veku sú nápomocné pri riešení konfliktov a lepšie sa učia. Výskumy ukazujú aj vplyv na kognitívny vývin: jazykový vývin býva výrazne ovplyvnený kvalitou väzby, zatiaľ čo intelekt je ovplyvnený menej výrazne. Dlhodobé následky zahŕňajú vyššiu školskú úspešnosť a lepšie zvládať tlak rovesníkov.
Ako podporiť vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby
Prvý a najdôležitejší krok pre úspešné budovanie vzťahu medzi mamou a dieťatom je, aby sa mama postarala najskôr sama o seba. Podporné rozhovory, terapia či skupinová podpora môžu pomôcť spracovať pôrodné skúsenosti a zlepšiť schopnosť reagovať na dieťa.
Touch a kontakt koža na kožu sú kľúčové pre naladenie matky a dieťaťa; znižujú stres a podporujú oxytocín. Očný kontakt a jemný dotyk napomáhajú porozumeniu emócií a budujú bezpečné puto. Dojčenie na požiadanie, spoločné spanie a nosenie dieťaťa napomáhajú blízkosti a bezpečnému vývinu.
Komunikácia s dieťaťom o jeho pocitoch, používanie krátkych dialógov a opisovanie emócií dieťaťa posilňuje pocit bezpečia. Pravidelné malé rituály, ktoré vytvárajú predvídateľnosť a bezpečie, sú dôležité pre stabilný vzťah. Rodič by mal rozpoznávať emocionálne potreby dieťaťa a reagovať na ne primerane a včas.
Citové väzby v dospelosti a ich zmena
Teória vzťahovej väzby opisuje štyri typy aj ako dospelosť: bezpečná, neistá (zahŕňa ambivalentnú, vyhýbavú a dezorganizovanú). Vykonaný test ukazuje, že jednotlivé typy sa môžu meniť počas života, ak sa jedinec vystaví novým vzťahom a terapeutickým zásahom. Zmena väzby je postupný proces, ktorý môže viesť k lepšiemu zvládaniu vzťahových situácií a k zlepšeniu kvality vzťahov.
Praktické odporúčania zahŕňajú zvyšovanie sebavedomia, rozvíjanie pozitívneho sebapresvedčenia, otvorenosť vo vzťahoch a nastavenie jasných hraníc v súlade s potrebami druhých, aby bolo možné udržať rovnováhu medzi starostlivosťou o partnera a o seba. V prípade úzkostných vzťahových typov môže pomôcť tréning zvládania žiarlivosti a práca na sebaláske, zatiaľ čo pre vyhýbavé typy sú vhodné kroky k otvorenejšiemu zdieľaniu emócií a k väčšej zvedavosti voči ľuďom.
Test citovej väzby a ďalšie zdroje
Test citovej väzby (attachment style test) poskytuje možnosť zistiť svoj typ citovej väzby a pracovať na zlepšení vzťahov. Zistíte, či sa vo vzťahu nachádzate v bezpečnom režime alebo potrebujete podporu pri prekonávaní neistôt. Dôležité je uvedomiť si, že vzťahová väzba nie je definitívna a dá sa meniť aj cez vedomú prácu a skúsenosti.
