Novinár Ľubomír Huďo si svojou odvahou písať a hovoriť o tzv. nepríjemných témach vyslúžil nálepku kontroverzného a konšpiračného žurnalistu. Za svoje postoje musel mnohokrát bojovať s nadriadenými a to už od začiatku svojej novinárskej kariéry. Ako sám hovorí, vždy plával proti prúdu a nemieni na tom nič meniť.
PhDr. Ľubomír Huďo sa narodil 20. septembra 1963 v Michalovciach. Maturoval v Banskej Štiavnici a úspešne zložil prijímacie skúšky na štúdium medzinárodnej žurnalistiky v Moskve (vtedy boli podobné študijné odbory pre občanov z tzv. ostbloku prístupné iba tu). Na školu ho prijali, ale koncom letných prázdnin mu prišiel list, v ktorom mu oznámili, že sa stala chyba a pre nedostatok miesta ho neprijímajú. Napokon Ľubo vyštudoval filozofiu na Univerzite Patrónky ( Univerzite Komenského) v Bratislave, kde získal aj PhDr.
Novinárske začiatky si odkrútil v roku 1988 v Slovenskom rozhlase. Neskôr pracoval v denníkoch Ľud, kde sa po roku práce na pozícii zahraničnopolitického redaktora stal vedúcim zahraničného oddelenia. V roku 1990 odišiel na rovnakú pozíciu do denníka Roľnícke noviny, bol redaktorom denníka Práca, Smena, písal pre Výber a Expres, v denníku Slovenská Republika pôsobil ako vedúci zahraničného oddelenia a od roku 1996 až do novembra 2013 bol vo Verejnoprávnej televízii zahraničnopolitickým redaktorom. Z RTVS dobrovoľne odišiel, pretože odmietal ďalej znášať cenzúru, ktorej boli podrobované najmä jeho príspevky.
Bolo tomu tak v roku 1999, kedy sa netajil svojím negatívnym postojom k bombardovaniu Juhoslávie, neskôr sa úplne inak ako mainstreamová propaganda postavil k 11. septembru 2001, k vojnám v Afganistane a v Iraku, inak ako oficiálne médiá hodnotil zásah v Líbyi a naposledy aj pripravovaný vojenský zásah v Sýrii.
„POLITICKY KOREKTNÝ“ STRACH Z REALITYZ článku francúzskeho reportéra Pierre Rehova Hierarachia prijateľných obetí. Keď 25. mája 2020 v Minneapolise zomrel George Floyd, Západ sa otriasol. SÚMRAK LIBERÁLNEJ DEMOKRACIEDemokracia nezomiera cez noc. Rozpadá sa pomaly - s každým nesplneným sľubom a každým pocitom, že na názore obyčajných ľudí už nezáleží.
RECEPT EÚ NA VŠETKO - EŠTE VIAC EUROCENTRALIZMUPrieskum Eurobarometer nevyvoláva žiadnu vážnu kritiku minulých politických rozhodnutí a venuje len málo priestoru skutočným obavám, ktoré verejnosť opakovane jasne prejavuje. BRUSELSKÉ MINISTERSTVO KOREKTNOSTIZverejnenie „Návrhu správy o zisteniach a odporúčaniach osobitného výboru pre Európsky štít demokracie“ malo byť momentom, ktorý by vniesol jasnosť do demokratického diania. IGOR CHAUN: POZNÁM PLÁN EÚRežisér Igor Chaun varuje před migračním paktem, ktorý nedávno vstoupil v platnost.
SLEPÁ EURÓPA, QUO VADIS?Európa bojuje proti rasizmu. Ak je však zameraný proti belochom, nevidí ho O rasizme, ako aj o fašizme, neonacizme alebo extrémizme sa v Európe hovorí často. ZÁCHRANA EURÓPY - TU A TERAZSave Europe Act(Zákon o záchrane Európy)… je prvou vlasteneckou európskou občianskou iniciatívou. Žiadame, aby politická elita zastavila migráciu, zabezpečila naše hranice a chránila etnokultúrnu identitu európskych národov.
ESEJ, KTORÁ OVPLYVNILA AMERIKUDesiatky rokov trvajúcej infiltrácie všetkých inštitúcií verejného života progresívnymi silami nie je možné otočiť bez konfliktu. Ide o veľké peniaze, pohodlný život pre státisíce ľudí a obrovskú moc. Kniha je kritickým pohledem na politicky šířené zprávy v médiích a nepravd v tradičních sdělovacích prostředích.Knihy novinára Ľuba Huďa sa čítajú ľahko, hoci si vyberá ťažké témy. Prináša čitateľom iný pohľad na medzinárodné i domáce udalosti než ten, čo ponúka hlavný mediálny prúd. V knihe Držte hubu a krok! píše o témach, ktoré sa v našej spoločnosti buď obchádzajú, zámerne zamlčiavajú, alebo sa o nich hovorí iba v duchu politickej korektnosti.
Kniha Európa v islamskej rakve varuje pred aktuálnym nebezpečenstvom, ktoré sa týka každého z nás. Môžeme proti tomu niečo robiť? Máme šancu vzdorovať a ubrániť sa plazivému nebezpečenstvu islamizácie? Ľubo Huďo nepatrí k skeptikom, naopak, verí v silu každého z nás meniť chod udalostí. Kniha známeho slovenského novinára Ľubomíra Huďa Presstitúti verzus konšpirátori ponúka čitateľovi opäť zaujímavé a jedinečné informácie, odhaľujúce pozadie nielen slovenskej žurnalistiky. Už jej názov napovedá, že o slobodu slova sa bojuje každý deň, no mnohí novinári už dávno prestali byť strážnymi psami demokracie, ale strážia korytá mocných a svoje vlastné dobré bydlo.
Po 26 rokoch novinárskej praxe, z toho 17 rokov v RTVS, autor odkrýva praktiky šéfov v našich verejnoprávnych médiách pri príprave a vysielaní spravodajstva, stále existujúcu cenzúru a dobrovoľnú presstitúciu v mediálnej sfére. Žoldnieri najvyššej kategórie, bez rýchlopalných zbraní a vojenského mundúru, no s taktikou nebezpečnou a oveľa účinnejšou než cudzinecká légia, sú zároveň žonglérmi. Nepripomínajú cirkusových majstrov a nestoja ani o potlesk nadšených divákov, žonglujú totiž s revolúciami, prevratmi, terorom, hospodárskymi krízami, ľudskými osudmi, existenciou národov a štátov, chorobami, potravinami, vodou - bezohľadne a bez výčitiek svedomia.
Nežná revolúcia dospela do štádia zamatovej tyranie. Krásne ideály o slobode, spravodlivosti a dôstojnom živote boli od začiatku účelovou manipuláciou na ovplyvnenie davu, ktorý mal robiť potrebnú kulisu. Na moc už čakali hyeny z tábora disidentov i komunistov, aby vytvorili pre seba raj a pre ostatných trhové otroctvo. Revolúcie zamatového typu sú totiž vopred naplánované a štedro financované, výsledkom je systém, ktorý vyhovuje ich sponzorom. Profesionálni revolucionári a ich lokaji si užívajú výslnie trhu a ostatných držia v poslušnosti a nevedomosti kazajkou politickej korektnosti. Myšlienka Voltaira ostáva aktuálna: „Kto nám vládne, zistíme podľa toho, koho nesmieme kritizovať.“
Neonacistické pozadie a diskutované pasáže
Ľubo Huďo je spájaný s uvedenými pasážami o jeho minulosti, ktoré opisujú jeho pôsobenie v neonacistickej scéne v 90. rokoch. Rozprávanie o jeho činnosti a názoroch v tej dobe je predmetom rôznych názorových hodnotení a analýz, pričom sa objavujú citácie a úvahy o tom, ako sa jeho pohľad vyvíjal aj po novinárskej kariére. Niektoré zdroje uvádzajú, že Huďo pôsobil ako súčasť neonacistickej scény, nosil tričká s White power a že jeho pôsobenie v STV bolo spojené s určitou konformitou voči moci. Oponenti poukazujú na to, že jeho neskoršia práca a postoje vyvolávajú pochybnosti o jeho objektivite a lojálnosti voči demokracii.
Na záver časti o minulosti hovoria aj poznámky a upozornenia z rôznych zdrojov; medzi nimi sú aj poznámky o jeho spolupráci so stránkou Proti prúdu - Prop a o právnych otázkach, ktoré sa dotýkajú prezentácie názorov a konšpiračných teórií na internete.
Životopisné medzníky v skratke
- Narodenie: 20. septembra 1963 v Michalovciach.
- Štúdium: filozofia na UniverziteKomenského v Bratislave, PhDr. titul.
- Prvá práca: Slovenský rozhlas (1988).
- Televízia: dlhodobé pôsobenie v RTVS ako zahraničnopolitický redaktor (1996 - 2013).
- Odstúpenie z RTVS: 2013 z dôvodu odmietnutia cenzúry.
- Publikácie: Držte hubu a krok!, Európa v islamskej rakve, Presstitúti verzus konšpirátori.
Huďo podľa svojich slov vždy pláva proti prúdu a jeho práca sa sústreďuje na témy, ktoré sú pre mainstream často tabuizované alebo zamlčané. Kniha Držte hubu a krok! sa zameriava na témach, ktoré sa v spoločnosti buď obchádzajú, zámerne zamlčiavajú alebo sa o nich hovorí iba v duchu politickej korektnosti. Kniha Európa v islamskej rakve varuje pred aktuálnymi rizikami a naznačuje spôsoby, ako sa im postaviť. Presstitúti verzus konšpirátori ponúka pohľad na slobodu slova a kritiku určitých médií.
Ľudácky mozog: čím sa inšpirovali ľudácki ideológovia?
Poznámky a diskusie okolo Huďovho historického pôsobenia sú doplnené aj vyjadreniami ďalších autorov, publicistov a odborníkov, ktorí rozoberajú jeho metodiku, vplyv na verejnú mienku a vzťah k populárnym naratívom v politike a médiách.
Diskusia a kontext
V kontexte slovenskej žurnalistiky predstavuje Huďo prípad, ktorý vyvoláva otázky o hraniciach medzi kritikou moci a konšpiráciou. Vzájomné prepojenie medzi médiami, politikou a verejnosťou je často predmetom analýz skúmajúcich, ako sa formujú názory a aké zdroje sú spoľahlivé pri interpretácii udalostí.
Treba podotknúť, že texty aj citácie z uvádzaného materiálu naznačujú široký rozsah tém, ktoré Huďo skúmal, vrátane politických udalostí, cenzúry v médiách a postojov k mediálnej etike a slobode slova.