Filmy a rozprávky často odzrkadľujú hlboké ľudské témy, s ktorými sa stretávame v každodennom živote. Od psychologických drám až po duchovné hľadanie, kinematografia nám ponúka priestor na zamyslenie sa nad vlastnými životmi, strachmi a túžbami. Tento článok sa zameriava na filmy, ktoré sa dotýkajú náročných tém ako je materstvo, strata, duchovné prebudenie a hľadanie zmyslu života.
Otec: Psychologická dráma o zlyhaní a odpustení
Výnimočný slovenský film Otec od režisérky Terezy Nvotovej sa predstavil na prestížnom Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach. Silná psychologická dráma rozpráva príbeh otca (Milan Ondrík), ktorý v domnení, že odviezol dcéru do škôlky, nechá dieťa zatvorené v aute počas horúceho letného dňa. Film, inšpirovaný skutočnými udalosťami, sleduje postavu otca, ktorého tragická chyba otrasie jeho manželstvom a privedie ho na pokraj samoty a zúfalstva. V snahe napraviť, čo sa ešte dá, bojuje o odpustenie a pochopenie svojej manželky (Dominika Morávková).
Režisérka Tereza Nvotová sa do príbehu Otca ponorila hlboko a uvedomila si krehkosť ľudskej existencie a možnosť fatálneho zlyhania. Film využíva špecifický vizuálny jazyk, nakrútený v dlhých, neprerušovaných záberoch, aby diváka vtiahol do vnútorného sveta hlavného hrdinu. Producentka Veronika Paštéková vníma výber do benátskej súťaže ako veľký úspech, pretože otvára témy, s ktorými sa spoločensky ťažko vyrovnávame a máme tendenciu radšej rýchlo odsúdiť.
Peter Konečný z programového tímu hovorí, že Tereza Nvotová zvolila v našom prostredí náročné filmové spracovanie a docielila pocit, že príbeh prežijete s hlavným hrdinom. Dodáva, že Otca považuje za jeden z najdôležitejších filmov našej kinematografie za ostatných dvadsať rokov. Vo filme sa okrem Milana Ondríka a Dominiky Morávkovej predstavia aj Aňa Geislerová, Martina Sľúková, Peter Bebjak, Ingrid Timková, Peter Ondrejíčka či Roman Polák.
Otec ( recenzia )
Syndróm zabudnutého dieťaťa
Film Otec sa inšpiruje aj tragickými prípadmi syndrómu zabudnutého dieťaťa, ktorý sa stáva aj na Slovensku. Ide o situáciu, keď rodič alebo opatrovateľ nechtiac nechá dieťa v aute, často počas horúcich dní. Príčinou nie je nezodpovednosť, ale kombinácia stresu, únavy a tzv. „autopilota“ mozgu, kedy krátkodobá pamäť zlyhá. Psychológovia potvrdzujú, že strata dieťaťa týmto spôsobom patrí medzi najťažšie traumy, ktoré rodič môže zažiť.
Temná dcéra: Lamanie tabu o materstve
Adaptácia knihy Eleny Ferrante, film Temná dcéra, hovorí o materskom šťastí, ktoré sprevádza paralelné nešťastie. Film láme tabu a prináša drsne úprimný pohľad na materstvo. Leda, profesorka literatúry, prichádza na sólo dovolenku do Grécka, kde sa stretáva s hlučnou rodinou, ktorá v nej vyvoláva dávne spomienky. Film sa zaoberá otázkami osobnej slobody, povinnosti a sebaurčenia.
Leda odhaľuje svoj niekdajší neslýchaný krok, keď sa nezachovala ako obetavá matka, ale nasledovala svoju vášeň. Reakcia osadenstva pláže je analógiou správania väčšinovej spoločnosti. Je zrejmé, že aj Leda si v sebe nesie dozvuky radikálneho rozhodnutia spred rokov. Vznáša sa nad ňou opar viny. Film kladie otázky o tom, čo znamená byť neprirodzenou, nezvyklou či inou matkou a ako sa má zachovať tábor matiek v individualizovanom svete.
Duchovné filmy ako motivácia a únik
Práve v tmavých mesiacoch, kedy sa človek sám seba pýta, čo by mohol vo večerných hodinách okrem pozerania televízie robiť, odporúčame pozrieť si duchovné filmy. Slúžia aj ako motivácia.
Tajomstvo smrti
Dokumentárny film Viliama Poltikoviča prináša svedectvá ľudí, ktorí boli blízko smrti. Staré národy si smrť uctievali a vnímali ju ako prirodzenú súčasť svojej cesty. Naša euroamerická kultúra si však zo smrti spravila biznis. Filmom nás sprevádza Jarda Dušek, ktorý sám zažil nevysvetliteľný zážitok. Rozprávanie aktérov je silné a dotkne sa vášho srdca. Film odhaľuje duchovné aspekty života a náznaky toho, čo je život a čo smrť.
Ja inak / Another Self
Seriál ponúka hlboký a emotívny príbeh, ktorý sa dotýka tém ako priateľstvo, láska a osobný rast. Ide o príbehy troch najlepších priateliek, ktoré sa vydávajú na cestu sebapoznania a liečenia prostredníctvom metódy rodinných konštelácií. Seriál poukazuje na to, že každý máme v sebe možnosť zbaviť sa fóbií, vyriešiť ťažké životné situácie, vyliečiť telo.
Princ mamáčik (rozprávka)
Rozprávka o princovi Ludvíkovi, ktorému mamička lieta okolo zadku a urobí všetko za neho, má hlbší význam. Ukazuje, aká je dnešná generácia mamáčikov, ale má aj duchovný význam. Muž musí poznať smrť, aby mohol žiť. Musí bojovať sám so sebou, aby vyhral tú najťažšiu bitku. Smrť predsa nie je koniec, ale koľkokrát až keď sme na pokraji smrti, neuvedomíme si cenu nášho života.
Tajomstvo a zmysel života
Tento úžasný film je nielen film, ale hlavne dokument o nás samotných. Hlavným hrdinom tohto filmu je Max a Obrí čmeliak. Ten nás sprevádza celým dejom a vysvetľuje, ako a prečo sa dejú určité situácie. Sprevádza nás minulými životmi, ale aj klinickou smrťou, či samovraždou. Každý z nás je nesmrteľný, smrť vlastne neexistuje a my neumierame, ale len meníme telo. Film odhaľuje, že našou úlohou je naučiť sa milovať, dávať a prijímať.
Predavač snov
Film, ktorý donúti zamyslieť sa nad cennými vecami/okamihmi v živote. Muž v stredných rokoch sa rozhodne spáchať samovraždu skokom z 21. poschodia. Objaví sa muž, vyzerajúci ako bezdomovec, ktorý mu zachráni život. Na otázku samovraha, kto vlastne tento bezdomovec je, odpovedá jednoducho - som predavač snov, ktorý predáva ľuďom to, čo si nemôžu kúpiť za peniaze…
Sebapoznanie 1
Dokument a ľudia v ňom vyjadrujú pocity, ktoré si každý z nás denne dáva - smrť? vedomý život? výchova detí? odpustenie? rod? Jednoduché a predsa také zložité.
Nádherná zelená - La Belle Verte
Film sa začína ako stretnutie malej planéty v prírode. Zúčastňujú sa ho mladší aj starší ľudia, ktorí žijú v súlade s prírodou, sú k sebe láskaví a dožívajú sa viac ako 200 rokov. Humorným spôsobom sú tu znázornené rozdiely medzi našou spoločnosťou a ľuďmi, ktorí žijú na inej planéte v láske, mieri a harmónii. Film nás donúti zamyslieť sa nad paradoxom dnešnej doby.
A Thousand Words - Tisíc slov
Film nám hovorí o tom, ako človek musí najprv nájsť samého seba a prísť na podstatu života. Je to príbeh mladého podnikateľa, ktorý má všetko, ale uniká podstate. Strom má byť dôkazom toho, ako zbytočne plytváme so svojimi slovami a zároveň aké dôležité je vedieť komunikovať a správne používať myšlienky.
Premena
Je to inšpirujúci film duchovného učiteľa Dr. Wayne Dyera, na základe ktorého napísal aj knihu s rovnomenným názvom. Hlavnou myšlienkou filmu je návrat ku svojej podstate, k tomu božskému a odpútanie sa od ega. Ak chceme objaviť zmysel svojho života musíme sa prestať rozhodovať egom a napojiť sa na svoj Zdroj.
Halloweenske noci
Mladá žena zazrie na Halloween tajomnú postavu pred svojím domom. Osemročný Eda je vytúžené dieťa, ktoré rodičia strážia viac, ako je zdravé, pretože o jedno dieťa už prišli. Diváci ho aj s jeho rodičmi už poznajú z filmu Obecná škola z roku 1991. Vo filme Po strništi bos sa ich príbeh vracia do Edovho raného detstva. Do času, kedy jeho otec odmietne príslušnosť k okupantom Protektorátu, a celá rodina sa musí z Prahy odsťahovať k príbuzným na vidiek. Malé mesto, kde chlapec doteraz trávil len prázdniny, sa tak na čas stane jeho domovom. Rozmery vojnového konfliktu, ktorý rodine obrátil život naruby, vníma chlapec milosrdnou detskou optikou, ktorá ponúka priestor pre tajuplné dobrodružstvá. Ďalší z filmov o detstve a hrdinstve v každom z nás od rodinnej autorskej dvojice Jan a Zdeněk Svěrák. Film uzatvára ich tetralógiu čerpajúcu zo spomienok na detstvo, ktoré prežil Zdeněk Svěrák počas vojny na vidieku.
Rodinné príhody a ich zvláštnosti
Niektoré rodiny majú svoje jedinečné rituály a zvyky, ktoré môžu na prvý pohľad pôsobiť zvláštne, no pre nich sú bežnou súčasťou života. Tieto momenty často tvoria základ vtipných spomienok a posilňujú rodinné putá.
- Teta sa každý rok ospravedlňuje môjmu otcovi, že zabudla na jeho narodeniny. Sú dvojčatá.
- Keď som bol malý, mama mi vždy trhala plátok žuvačky na menšie kúsky, takže som až do strednej školy netušil, že človek môže zjesť celý plátok naraz a nezomrieť. Bol som úprimne šokovaný.
- Môj starý otec vytiahne klobásky z chladničky niekoľko hodín pred opekačkou a nechá ich poriadne vysušiť. Raz som sa ho opýtal, prečo to vlastne robí. „Jedného dňa som urobil osudovú chybu a servíroval vlhké párky. Už nikdy viac.“
- Keď som bol malý, po každej nedeľnej návšteve kostola sme išli k starým rodičom na obed. Sú to Taliani, robia najlepšie cestoviny na svete. V lete dovliekli propánový horák na pláž a robili cestoviny tam. Všetci na nás pozerali ako na idiotov.
- Keď sa moji rodičia opijú, hádajú sa o biológii a vždy mi volajú, aby som ich rozsúdila. Mám vyštudovanú biológiu a ani jeden z nich nikdy nemá pravdu.
- Moja mama vždy teatrálne ohlási, keď si ide prdnúť… a to bez ohľadu na to, kde sa práve nachádzame. Minule sme boli v obchode, ona zakričala „je čas“ a potom vypustila najhlasnejší prd, aký som za celý svoj život počul. Potom sa pozrela na mňa a znechutene vyhlásila: „Prasa. Že sa nehanbíš.“ Chcel som sa od hanby prepadnúť.
- Keď sme boli malí, mama išla rýchlo nakúpiť a nechala nás so súrodencami v aute. Vždy sme sedeli s očami roztvorenými dokorán, aby si okoloidúci mysleli, že sme mŕtvi.
- Môj otec si vždy vymýšľa bizarné priezviská, keď bookuje stôl v reštaurácii. Niečo ako Turbo Kŕč alebo Konečník a potom sa nahlas rehoce, keď sa to čašník snaží s vážnou tvárou prečítať.
- Babka ma vždy na rozlúčku objíme a potom mi z celej sily zahryzne do ušného lalôčika. Nedávno som sa na to sťažovala mame a jediné, čo mi na to povedala, bolo: „Ona taká proste je. Treba si len zvyknúť.“ To povedz môjmu uchu, mami.
- Vďakyvzdanie niekoľko rokov dozadu, moja mama sa pýta nevlastného otca, ktorý chce kúsok mäsa, a nevlastný otec hovorí: „Vieš, že mám rád tmavé mäsko.“ Nato niekto zamumlal: „Očividne.“ Sme černosi a môj nevlastný otec je beloch. Odvtedy sa z toho stal celorodinný interný vtip.
- Keď som bol dieťa, hneď ako si niekto z nás nezdvihne telefón, s bratom si grgáme do odkazovej schránky. Znamená to „zavolaj mi, keď si toto vypočuješ“.
- Moja mama prerušila moju prvú vysokoškolskú prednášku, lebo som si dovolil nezdvihnúť jej telefón. Reálne zavolala na sekretariát a povedala, že má strach, že ma niekto uniesol.
- Môj otec mal na záhrade „obľúbený konár“, len nám to akosi zabudol oznámiť. Raz som ho spílil. Už je to niekoľko rokov a stále mám pocit, že mi to ešte neodpustil.
- Za domom môjho otca je obrovské pole. V lete tam sedáva celá rodina, pozorujeme pole a nahlas rátame, koľko moriakov po ňom prebehne. Za každého tretieho musíme do seba kopnúť poldeci - voláme to morčacia ruleta.
- Môj syn, vtedy mal asi šesť, ležal na sedačke, natriasal sa zo strany na stranu, a keď som sa ho opýtala, čo mu je, s prehľadom odpovedal: „Nepovedz mi, že nevieš, aké to je, keď sa ti gule nalepia na stehno.“ Som jeho mama. Som žena. A rozhodne nemám gule.
- Nemám rada parfumy a nikdy ich nenosím. Keď bola dcéra malá, vytrhávala z časopisov stránky so vzorkami a potierala si nimi celé ruky. Raz na strednej prišla domov z obchodného centra a nadšene mi oznámila: „Verila by si, že v obchode toho predávajú celé fľaštičky?!“
- Na Vianoce nepozeráme vianočné filmy, ale strýkovu históriu vyhľadávania. Môj otec ju každý rok vytlačí, najzaujímavejšie časti polepí do zošita a potom sa na tom všetci spoločne bavíme. Obávam sa dňa, keď strýko zistí, že existuje režim inkognito.
- Moja mama raz podala môjmu, v tom čase ešte novému, frajerovi urnu s otcovým popolom a povedala mu, nech ho posadí na predné sedadlo a poriadne ho pripúta. Chcela vedieť, či to urobí. Samozrejme, že to urobil.
Otec ( recenzia )
tags: #matka #necha #dieta #pri #dverach #otcovi