Bratislava - Slovenské národné divadlo pripravilo na úvod sezóny operno-baletný večer, na ktorom v premiére 21. a 23. septembra 2017 uvedie dve jednoaktové diela Mauricea Ravela - hudobnú opernú komédiu Španielska hodinka v réžii Pavla Smolíka a balet Dafnis a Chloé v réžii mladej japonskej choreografky a tanečnice Reony Sato, sólistky Baletu SND, ktorá na scéne SND inscenuje po prvý raz. Tento operno - baletný večer je pokračovaním dramaturgickej línie Slovenského národného divadla, vinúcej sa od uvedenia bartókovského večera s baletno-opernou kombináciou jeho diel Drevený princ a Hrad kniežaťa Modrofúza v novembri 2003.
Ravel ako autor je zaujímavo prepletený s témou hodín a mechanizmov. „Maurice Ravel je zaujímavých autorom, klasikom 20. storočia, ktorý nám zanechal prekrásne partitúry… Ravel dal menej na dojem a efemérnosť momentu a viac dbal na remeslo a prepracovanosť hudobnej architektúry. Bol nesmierne puntičkársky.“
Španielska hodinka (L’heure espagnole) - jednoaktová operná komédia
Prvý titul večera je jednoaktová operná komédia Španielska hodinka. Príbeh - prostredníctvom komediálnej zápletky s ukrývaním milenca v skrini - zavedie divákov do hodinárstva starého Torquemadu. „Španielska hodinka trvá približne hodinu. Prebieha v reálnom čase,“ opisuje Kattah. Mauricu Ravelovi španielske motívy a mechanické detaily hodín silne vyhovujú; „autorom libreta je Franc-Nohain.“ Svetová premiéra sa uskutočnila 19. mája 1911 v Opéra Comique, dirigoval François Ruhlmann.
V SND dielo prvýkrát uviedli 30. apríla 1961 a po druhý krát 21. a 23. septembra 2017 ho uvádza Vinicius Kattah ako súčasný hudobný naštudovateľ. Kattah vo svojom pohľade na Ravela zdôrazňuje, že Ravel zohral dôležitú úlohu v majstrovskej konštrukcii hudobnej architektúry: „Ravel dal viac na remeslo a prepracovanosť hudobnej architektúry.“
Kostýmy v tejto inscenácii navrhla Ľudmila Várossová. Tvoria farebnú a architektonicky vyváženú atmosféru, ktorá dopĺňa rytmické a koloristické bohatstvo Ravellovej hudby. Dielo je špecifické aj svojou hravou pointou a jemnou ironickou interpretáciou tém pôvabu a manželskej nevery.
Dej a hudobný charakter
Dej opery sa odohráva v interiéri hodinárskej dielne. Torquemada a jeho žena Concepción čelia situácii, ktorá je naložená komickými zvratmi a milenci čakajú na príležitosť. Hudba balancuje medzi impresiou a ľahkou náznakovou komikou, pričom orchestrácia používa širokú paletu farieb - od klavíra a dychových súborov po lesné rohy a perkusiu. Ako uvádza Kattah, „Ravelov štýl v Španielskej hodinke kladie dôraz na hudobné výtvarné stvárnenie a hravú architektúru.“
Hlavnou myšlienkou diela je zobrazenie hodín ako živého organizmu a rozprávača, ktorý riadi dej a tempo. Diváci sledujú, ako sa mechanický svet prelína s ľudskými záujmami a šarmom komických postáv. Podobne ako v prípade iných Ravellových diel, aj tu sú prvky jazzu a rytmických štruktúr veľmi výrazné, čo zdieľa s Ravellovou láskou k miniatúram a drobným mechanizmom.
Dafnis a Chloé - balet na motívy starogréckej mytológie
Dafnis a Chloé predstavuje druhý titul večera. Ravel hudbu k tomuto príbehu skomponoval na podnet Sergeja Ďagileva ako podklad pre choreografiu Michaela Fokina. Svetová premiéra baletu v Théâtre du Châtelet nastala v júni 1912 a uviedli ju Ballets Russes. Hlavné postavy stvárnili Nijinskij a Tamara Karsavina, dirigoval Monteux.
V SND bolo Dafnis a Chloé uvedené prvýkrát 7. októbra 1961 v choreografii Jozefa Zajka a v hudobnom naštudovaní Tibora Freša spolu s baletnými predstaveniami. Druhé uvedenie v SND sa uskutočnilo 3. M. M. V programe spoločného večera bol najmä dôležitý aj pohľad na súčasnú choreografiu Reony Sato, ktorá prostredníctvom svojej verzie posúva tému detstva a dospievania do súčasného sveta, pričom do diela vnáša aj prvky vlastného príbehu a pohľadu na vekové roky detstva, dospievania a lásky.
Reona Sato, japonská tanečnica a choreografka Baletu SND od roku 2004 a sólistka od roku 2010, predstavuje svoju inscenáciu ako cestu do sveta detstva so zameraním na ľudskú čistotu a hravú vnútornú transformáciu. „Chcem vniesť do diela svoj vlastný príbeh, príbehy svojich rovesníkov,“ hovorí Sato. Inscenácia si ponecháva dva hlavné motívy z pôvodného námetu - lásku a detstvo - a ponúka nový pohľad na to, ako dospievanie formuje túžbu a sľub budúcnosti.
Scéna a kostýmy sú opäť dielom Mareka Hollého a Karolíny Kamenskej. Kostýmy kombinujú súčasnú a detskú estetiku, pričom prvá časť vyzdvihuje detskú slobodu a farebnosť, zatiaľ čo v postupnom dospievaní sa farebnosť zjemňuje. Režijná koncepcia kladie dôraz na dialóg medzi telom a priestorom a využíva „horné podlažie“ na choreografický pohyb, ktorý dopĺňa dej a zobrazuje prelínanie postáv a ich alter ego.
Hudobné a choreografické stvárnenie
Scény Dafnis a Chloé zahŕňajú zobrazenie detstva ako obdobia čistoty a hry, ktoré sa postupne mení na priezračnú dospelosť. Hudba Ravela v balete je široká - od pastierskych melódií po moderný rytmus a kolorit. „V diele sa nachádzajú aj hlbšie vrstvy významu,“ poznamenáva autor réžie pavol Smolík a spolu s dramaturgom Marekom Hollým a kostýmovou výtvarníčkou Karolínou Kamenskou sa snažia o interpretáciu, ktorá dopĺňa pôvodné diela Ravela.
- Hlavnými témami sú láska a detstvo, ktoré v Reonine verzii získavajú súčasný kontext.
- Kostýmy vychádzajú z detskej farebnosti a postupne prechádzajú do dospelosti - svetovosť a farebné prvky ostávajú, pričom prístup k javisku je dôrazný a vizuálne pôsobivý.
- Scéna Mareka Hollého ponúka dva úrovne - spodné „pracovné“ prostredie a horné, kde sa odohrávajú mosty medzi postavami a pohyby na lane.
Historický kontext Ravela a význam L'enfant et les sortilèges
Maurice Ravel sa narodil 7. marca 1875 v Ciboure a stal sa jedným z najvýznamnejších predstaviteľov francúzskeho hudobného impresionizmu, neskôr ovplyvnený aj neoklasicizmom a modernou. Jeho dielo zahŕňa operu-balet L’enfant et les sortilèges (Dieťa a čary), ktorá je intímnou ukážkou jeho detskej fantázie a hravosti. Premiéru diela v Monte Carle v roku 1925 sprevádzala „mimoriadna produkcia“, pričom Colette pôvodne napísala libreto ako Ballet pour ma fille. Ravelova impresívna práca na diele zahŕňa Jazz a ďalšie prvky, ktoré sa prelínajú s tradíciou klavírnych a orchestrálnych textúr. Autor opisuje, že „melódia, bel canto, vokálne umenie - to je pre mňa východiskový bod“ - čo zdôrazňuje význam vokálno-inštrumentálnych vzťahov v jeho dielach.
Ravelova kariéra pokračovala úspešne aj po prvej svetovej vojne, kedy slúžil ako vodič a neskôr sa venoval vývoju svojich komponovaných diel, medzi ktorými dominujú Daphnis et Chloé a Bolero. Jeho orchestrácie Musorgského Obrázky z výstavy dodali jeho diela nový rozmer a potvrdili jeho veľký vplyv na svetovú hudobnú scénu. Bolero sa stalo jednou z najlegendárnejších skladieb 20. storočia a jeho dejiny sú zároveň príbehom o jemnom kontraste medzi komornou intimitou a prefírenou veľkoleposťou. Ravelove diela často zobrazuju štíhle a výstižne prepracované formy, ktoré dodnes inšpirujú výkonové interpretácie baletu a opery.
Historický záznam a význam v balete a opere SND
V Bratislave, ako aj v Morave a Čechách, Ravellove diela nachádzajú dôležité oživenia a moderné interpretácie. Dopracovanie Ravellových diel do operno-baletných variácií bolo systémovo súčasťou dramaturgickej línie, ktorá spájala hudobný a tanečný svet. SND vo svojich programoch ukazuje kontinuitu s historickou tradíou a zároveň prináša nové pohľady na Ravellove výtvory cez pohľad mladých choreografov a dirigentov. Tieto premiéry a reprízy dávajú publiku možnosť zažiť Ravellovu zložitú a zároveň extravagantnú hudbu v kontexte súčasnej scény a výtvarnej estetiky.
Ravelovo pôsobenie na česko-slovenskom území je dokumentované aj v histórii českých a slovenských divadiel: od Brna po Plzenský región až po Plzeň a Opavu, kde sa Ravellove balety a opery objavovali na každom kroku, často s významnými choreografmi a dirigentmi. Ukazuje sa, že jeho diela sú nadčasové, a to aj napriek časovým a spoločenským zmenám, ktoré zasiahli európsku scénu.
