Vedeli ste, že slovenčina oslavuje tento rok okrúhle narodeniny? Presnejšie, jej prvá kodifikovaná verzia od Antona Bernoláka. Ten v roku 1789 ako prvý človek v histórii kodifikoval spisovný slovenský jazyk. Hovorí sa, že v dnešnej dobe by najmä médiá mali byť akousi výkladnou skriňou spisovného jazyka. Bohužiaľ, nie je tomu celkom tak a aj v prejavoch slovenských novinárov sa objavuje pomerne veľa nespisovných výrazov. Tak to teda poďme zahájiť. Teda pardon, odštartovať. Sloveso zahájiť sa totiž často používa v nesprávnom význame ako synonymické výrazy pre otvoriť alebo začať. V skutočnosti však podľa aktuálneho výkladového slovníka slovenského jazyka ide o zastaraný výraz vo význame zahradiť, zatarasiť.
Určite ste si už neraz uťahovali zo svojho kamaráta či kamarátky. Občas sa takéto vtipné situácie končia tou známou vetou: „To bolo zo srandy.” Avšak. Podstatné meno sranda je podľa platného vydania Krátkeho slovníka slovenského jazyka považované za nespisovné. Ide o jeden z veľkého množstva bohemizmov, teda slov, ktoré náš jazyk prebral z češtiny. V slovenčine však pre srandu existuje niekoľko spisovných ekvivalentov.
Nasledujúca situácia bude povedomá najmä tým, ktorí svoju energiu občas venujú aj najlepšiemu priateľovi človeka. Je sobota ráno, vy sa konečne chcete vyspať po ťažkom týždni v škole a v tom sa vo dverách vašej izby objaví mama s vetou: „Choď vyvenčiť psa!” Vedeli ste ale, že ani sloveso venčiť nenájdete v slovenskom slovníku ako spisovné? Slovenský jazyk nemá pre túto aktivitu špeciálne sloveso.
Chodievate vonku? Mimochodom, von. To je ďalšie slovo, ktoré mnohým ľudom robí problémy. No a teraz sa pozrieme na niečo, čo robí problém aj niektorým veľkým rečníkom. Slovesá chápať a rozumieť. Ľudia akoby často tieto slová považovali za synonymá, a tak v spojitosti s oboma používajú slová v treťom páde (napr. chápem tej otázke, tomu celkom nechápem a pod.). Sloveso chápať sa však v spisovnej slovenčine spája vždy len so štvrtým pádom. Naopak, tretí pád používame v spojení so slovesom rozumieť.
Ďalším problémom, ktorý sa v posledných rokoch stále viac rozširuje, je nahrádzanie slova potenciálny slovom potencionálny. Prídavné meno potenciálny má podľa Slovníka slovenského jazyka význam možný, eventuálny, uskutočniteľný. Slovo potencionálny je tiež možné použiť v tomto význame, avšak Slovník ho zaraďuje medzi cudzie slová.
Ďalším príkladom slova, ktoré sa v slovenčine používa tak často, až sme ho začali považovať za spisovné, je prádlo. Pritom ide len o ďalší čechizmus, ktorý sa do slovenského jazyka dostal vďaka dlhoročnému spolužitiu Slovákov v spoločnom štáte s Čechmi. Rovnakým prípadom ako prádlo, je aj slovo kľud, ktoré sa vyvinulo z českého klid. Pri tomto podstatnom mene je ten akýsi „pocit spisovnosti” o to väčší, že sa v ňom nachádza ľubozvučná slovenská hláska „Ľ”. Ani slovo kľud však nepatrí do slovníka spisovnej slovenčiny, a to aj napriek tomu, že sa v nej pomerne výrazne udomácnilo.
Teraz si pomôžem citátom z obľúbenej českej komédie Pelíšky od učiteľky Evy, ktorú stvárňuje Eva Holubová: „Rozmohl se nám tady takový nešvar.” No a tým „nešvárom” je slovné spojenie jedná sa o to… Toto slovné spojenie náš jazyk nepozná a opäť ide len o akési dedičstvo z českého jazyka. Slovenský jazyk uvádza v slovníku spisovný výraz ide o to…
Ak by som mal vybrať nejakú konkrétnu chybu, ktorá sa v poslednom období najčastejšie vyskytuje v slovenských médiách, tak je to práve táto. Už vás niekedy niečo napadlo? Tak dúfam, že to príliš nebolelo. Pretože podľa pravidiel spisovného slovenského jazyka je veľký rozdiel v tom, či sloveso napadnúť spojíte s tretím pádom (napr. mi) alebo so štvrtým pádom (napr. ma).
Už ste niekedy hrali hru Prekáža/neprekáža? Práve tak by sa podľa kodifikovaných pravidiel slovenského jazyka mala volať známa hra, ktorá je obľúbená najmä na tínedžerských večierkoch a všetci ju poznajú pod názvom Vadí/nevadí. Okrem toho, aj v bežnej konverzácii používame často vetu: „To nevadí.” Aj toto slovo má svoje korene v českom jazyku. So slovom vadiť súvisí aj ďalšia chyba, ktorú v slovenčine často robíme bez toho, aby sme si to uvedomovali. Podstatné meno vada používame ako synonymum slova chyba. Ďalším častým prehreškom voči spisovnému slovenskému jazyku je používanie slovesa doporučiť namiesto odporučiť.
Teraz si trochu podráždime chuťové poháriky. Rybacia, vajíčková či cesnaková. Máte radi pomazánky? Potom by ste mali vedieť, že to, čo si natierate na chlieb, v slovenčine nenazývame pomazánkou, ale nátierkou. Nadnesene by sme mohli povedať, že rozdiely medzi češtinou a slovenčinou sa v našom jazyku začínajú objavovať už od nášho narodenia. Kým totiž Česi nazývajú dieťa po jeho narodení kojencom, slovenčina pozná len výraz dojča. Rovnaké je to aj v prípade pomenovania činnosti, pri ktorej matka kŕmi novorodenca materským mliekom. No a takto by sme mohli pokračovať ešte pomerne dlho.
V našom zozname sme nespomenuli napríklad slová neni, vodítko, sáčok, rohlík, kelímok a ďalšie, ktoré sa v slovenských médiách často vyskytujú. Ako však povedala jazykovedkyňa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied Sibyla Mislovičová v rozhovore pre Denník N: “To, že sa v médiách vyskytujú chyby, sa môže stať, nikto nie je bezchybný. Problém je, ak sa rovnaká chyba pravidelne opakuje. O mnohých z nich možno ani netušíte, pri niektorých si poviete, že sú už tak zaužívané, že nemá zmysel používať ich správny ekvivalent. Nikdy však nie je na škodu vedieť, čo je spisovné, najmä, ak pracujete so slovom alebo komunikujete vo verejnom priestore. Článok o nespisovných výrazoch bol pôvodne napísaný 8. 5. 2015. Nespisovných slov však neubúda, a tak ho pravidelne aktualizujeme o nové informácie a príklady nespisovných slov, aby ste sa opäť dozvedeli niečo viac z gramatického sveta.
Tabuľka spisovných a nespisovných výrazov (výbery)
Vybrané slová:
| Slovo | Spisovné/nespisovné | Použitie |
|---|---|---|
| sranda | nespisovné | hovorová slová používanie v neformálnom prejave |
| sranda | nespisovné | známe slovesné spojenie zo srandy |
| pomazánka | spisovné | nátierka na chlieb |
| nátierka | nespisovné | slangové aj bežné výrazy |
| napadnúť | spisovné | správne v treťom páde vs. štvrtý pád |
| vadí | spisovné | správne vo vetách ako Vadí/nevadí |
Okrem toho môžeme vidieť, že slová ako prádlo či kľud sú bohemizmy so špecifickým vývojom a že v slovenčine existujú aj oficiálne ekvivalenty, ktoré sa používajú v spisovnom jazyku. Spisovná slovenčina si zachováva jasné pravidlá a výslovnosť, no hovorová slovenčina stále absorbuje nové výrazy z češtiny, angličtiny či menej formálnych oblastí spoločenského života.
Na Slovensku je spisovné slovo mužského rodu variant. V genitíve sa používa tvar tohto a je odvodený od zámen tento a toto. Dotýka sa to aj slova rožok či rohlík, ktoré v slovenčine nachádzajú svoje protiklady a varianty. Slová ako vodítko, sáčok alebo kelímok zaznamenávajú časté používanie v médiách, no formálne by mali ísť do súladu so spisovnou normou.
Ak potrebujete korektúru textov, úpravu formálnych dokumentov alebo kreatívne doladenie obsahu, vieme, ako na to. Spisovne tam, kde treba.
SKUTOČNÝ VÝZNAM SLOVENSKÉHO ZNAKU
Zhrnutie a praktické odporúčania
Chyby v médiách vznikajú často z nerespektovania spisovného tvaru pri určitej slovnej zásobe. Videl som, že nespisovné výrazy majú svoje korene v histórii a aj súčasných sociálnych vplyvoch. Ak chcete písať formálne alebo úradne, používajte spisovné ekvivalenty a v prípade pochybností overujte vo Pravidlách slovenského pravopisu a Slovníku slovenského jazyka.
Pravidelné aktualizovanie vedomostí o nespisovných výrazoch pomáha zlepšiť komunikáciu vo verejnom priestore a znižuje riziko faux pas pri publikačných či tlačových výstupoch.