Na sociálnych sieťach prebieha kampaň Moje dieťa pri príležitosti Svetového dňa utečencov. Autori kampane sa snažia upozorniť na alarmujúcu situáciu utečencov. „Prevažná väčšina z 5 miliónov ľudí, ktorých zo Sýrie vyhnala vojna, žije v provizóriu v susedných krajinách, ako je Turecko, Libanon, Irak, Jordánsko a Egypt. Štatistiky uvádzajú, že za hranicami svojej krajiny čaká na mier 3,6 milióna žien a detí,“ píšu v tlačovej správe. Zbierku na pomoc deťom, ktoré čakajú na mier, robí slovenská humanitárna organizácia Magna.
Byť schopný urobiť vlastné rozhodnutia o svojom tele a živote je základným ľudským právom, keďže každý z nás má sexuálne a reprodukčné práva. Vlády všetkých štátov majú povinnosť zabezpečiť, aby boli tieto práva uplatňované slobodne, bez strachu, nátlaku či diskriminácie. Miliónom ľudí po celom svete je však toto právo denne odnímané. Dnes, viac ako 1,8 miliardy mladých ľudí na celom svete stále bojuje o prístup k informáciám, sexuálnej výchove, zdravotným službám, ktoré potrebujú pre bezpečný a zdravý sexuálny a reprodukčný život.
Ženy a dievčatá sú neprimerane ovplyvnené obmedzeniami ich sexuálnych a reprodukčných práv. Mladé ženy a dospievajúce dievčatá zo znevýhodnených skupín sú najviac postihnuté v dôsledku nerovnosti a diskriminácie, ktorým čelia, a ktoré im bránia v prístupe k potrebným informáciám a zdravotným službám, ktoré potrebujú. Každý má právo na prístup ku kvalitným, komplexným, integrovaným sexuálnym a reprodukčným zdravotným službám, poradenstvu, komplexným informáciám a sexuálnej výchove. Môžete urobiť zmenu!
Liga za ľudské práva sa snaží, aby Slovensko prestalo zaisťovať rodiny s deťmi. Sme presvedčené, že deti nepatria do väzenia a nemajú trpieť za chyby svojich rodičov. Deťom, ktoré sú momentálne zaistené na Slovensku a deťom, ktorým takéto zaobchádzanie v budúcnosti môže hroziť, môžete pomôcť aj Vy.
Rodiny s deťmi sú tiež ľuďmi, ktorí sa snažia v Európe získať azyl alebo lepšie životné podmienky. Deti sú však v prvom rade deťmi. Spôsob, akým prídu na Slovensko si vybrať nemohli. Preto by deti nemali trpieť kvôli imigračnému postaveniu rodičov. Zákony, medzinárodné dohovory aj základná logika nám hovoria, že v prípade ak ide o dieťa, všetky konania by sa v prvom rade mali riadiť princípom najlepšieho záujmu dieťaťa.
Výbor OSN pre práva dieťaťa opakovane skonštatoval, že zaistenie nikdy nie je v najlepšom záujme dieťaťa a v r. 2016 odporučil Slovensku, aby doterajšiu prax zlepšilo. Našim cieľom je dosiahnuť, aby na Slovensku začali fungovať alternatívne opatrenia k zaisteniu. Tie už teraz umožňuje zákon, ide o hlásenie pobytu alebo zloženie finančnej kaucie. V skutočnosti sa ale tieto opatrenia takmer vôbec nevyužívajú, pretože nie sú vytvorené podmienky pre ich uplatnenie.
Štvorčlenná rodina cudzincov často nemá dosť peňazí na to, aby zložila finančnú záruku a našla si primerané ubytovanie a to všetko bez pomoci iných, po pár hodinách pobytu na Slovensku. Mimovládne organizácie by im v tom mohli pomáhať, ak by im na to štát vytvoril podmienky. Nie. Zaistenie je legitímny prostriedok, ktorý štát môže použiť. Deti sú zaisťované z rovnakého dôvodu ako aj dospelí. Jednoducho povedané, nemajú v doklady, ktoré by im umožňovali prekračovať medzinárodné hranice. Za toto konanie sú zodpovední ich rodičia a dôsledkom môže byť v prípade dospelej osoby zaistenie, aby sa zabránilo jej úteku.
Deti by nemali byť oddelené od rodičov a preto sú zaistené spoločne s nimi. Rodiny s deťmi môžu byť zaistené iba vtedy, ak je to nevyhnutné a na čo najkratšiu dobu, nakoľko deti sa považujú za zraniteľné osoby. Bez ohľadu na podmienky, v ktorých sú deti v držané, viaceré štúdie ukázali, že zaistenie má zásadný a negatívny dopad na zdravie detí a ich vývoj. Dokonca aj veľmi krátka doba zaistenia môže mať negatívny vplyv na duševnú a fyzickú pohodu dieťaťa a môže narušiť jeho kognitívny vývoj.
Deti v zaistení sú vystavené riziku depresie a úzkosti, často vykazujú príznaky zodpovedajúce posttraumatickej stresovej poruche, akými sú nespavosť, nočné mory a pomočovanie. Pocity beznádeje a frustrácie sa môžu prejaviť v násilných činoch smerujúcim proti nim samým alebo ostatným. Správy o dopadoch imigračného zaistenia na deti poukázali na vyššiu mieru samovrážd, samovražedných pokusov, sebapoškodzovania, duševných porúch a vývojových problémov, vrátane ťažkej poruchy pripútania sa. Výbor OSN pre práva dieťaťa skonštatoval, že zaistenie nikdy nie je v najlepšom záujme dieťaťa a vyzýva štáty, aby s touto praxou skoncovali.
16. novembra 2017 vydal Výbor OSN pre práva dieťaťa spoločne s Výborom na ochranu práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín spoločný Všeobecný komentár č. 3 a Všeobecný komentár č. Deti sú zaisťované kvôli migračnému statusu svojich rodičov a/alebo preto, že sa predpokladá, že je to v najlepšom záujme dieťaťa, aby deti ostali spolu s rodičmi v imigračnom zaistení. Na druhej strane, najlepšie záujmy dieťaťa nie sú zabezpečené ani vtedy, keď sú rodičia alebo poručníci/opatrovníci zaistení a ich deti sú oddelené a umiestnené do alternatívneho systému starostlivosti o deti. Odlúčenie detí od svojich rodičov či poručníkov/opatrovníkov z týchto dôvodov je v rozpore s právami dieťaťa a narúša fungovanie rodín. To, že zaistenie detí je v rozpore s ich právami už skonštatovali mnohé medzinárodné orgány a organizácie. Na poslednom summite OSN v New Yorku v septembri 2016, sa štáty dohodli, že do 2 rokov pripravia plán na ukončenie zaisťovania detí. Liga za ľudské práva sa k tejto kampani pripojila a podporuje ju. Deti by nemali byť za žiadnych okolností pozbavené osobnej slobody.
2. 3. 4. 5. V súlade so zásadou jednoty rodiny, rodičia alebo opatrovníci/poručníci dieťaťa by tiež nemali byť zadržaní, ale malo by im byť umožnené žiť v komunitnom prostredí spolu s ich deťmi, zatiaľ čo je posudzovaný ich status. Celoeurópska sieť organizácií na ochranu detí vydala publikáciu „Let Children be Children“, v nej popisuje inšpiratívne príklady z Európy o tom, ako sa dá vymeniť zaisťovanie detí za lepšie opatrenia.
