Podľa pediatrov deti, ktoré mamička prestala dojčiť, potrebujú špeciálne upravenú detskú mliečnu výživu pre daný vek dieťaťa. Deti až do 3 rokov nemajú používať bežné čerstvé či krabicové kravské mlieko. Chýba v ňom aj dostatok vitamínu D, železa, ale aj ďalších živín. Francúzski vedci z firmy Règilait kravské mlieko upravili - „rozobrali“ ho na jednotlivé obsahové zložky a znovu „poskladali“ a obohatili o ďalšie potrebné látky.
Upravený pomer bielkovín kazeín/srvátka: 60/40 v mliečnej výžive France Lait 3 dieťa dostatočne zasýti, pričom nezaťažuje jeho tráviaci trakt. Vysoká hodnota mliečneho tuku, ktorý je významným zdrojom energie a je dôležitý pre vstrebávanie vitamínov A, D, E a K, sa približuje zloženiu tukov v materskom mlieku. Aktívnu tvorbu energie a podporu tvorby omega-3 mastných kyselín, ktorá patria medzi esenciálne nenasýtené mastné kyseliny a telo si ich nevie vyrobiť samo. Francúzske mlieko s mliečnymi tukmi zásobuje dieťa väčším množstvom omega-3 kyselín.
Vyvážené zloženie s obsahom vitamínu D3 a železa pozitívne ovplyvňuje rast a zdravý vývoj dieťaťa a jeho plnohodnotný spánok. Podľa najnovších poznatkov práve vitamín D3 patrí k látkam, ktoré modulujú obranyschopnosť organizmu. Vitamín D3 podporuje v imunitných bunkách tvorbu vlastných antibiotických bielkovín a zvyšuje schopnosť imunitného systému zabíjať choroboplodné zárodky. Udáva sa napríklad, že deti s deficitom vitamínu D3 majú väčší sklon k infekciám horných dýchacích ciest počas prvého roka života.
Komisia OSN pre výživu (FAO) upozorňuje, že na príjem hodnotnej výživy s obsahom mliečnych tukov, vitamínu D3 a železa je u detí potrebné zvlášť dohliadať najmä v čase do 24. mesiaca ich veku. Tráviaci trakt je až v tomto období dostatočne vyvinutý a pripravený na jeho trávenie. Druhé aj tretie narodeniny sú pre deti a ich rodičov ďalšími veľkými míľnikmi. Po druhých sa z bábätiek definitívne stávajú zvedavé a neposedné bytosti.
Ako vybrať správny náhradný zdroj výživy dieťaťa po ukončení dojčenia? Dojčenie je bez akýchkoľvek pochybností najlepší spôsob výživy dieťaťa v prvých fázach jeho života. Materské mlieko zabezpečuje všetky jeho nutričné aj mnohé ďalšie potreby, a to až do konca 6. mesiaca veku. Následne preberá štafetu pevná strava a prvé lyžičky príkrmov. To znamená, že pre rodičov zostáva materské alebo dojčenské mlieko dôležitou oporou zdravej stravy na ďalšie dlhé mesiace (často aj u detí starších ako dva či tri roky).
Dojčenské mlieka sú aj v tomto veku pre dieťa významným zdrojom vápnika, vitamínu D či jódu. Okrem toho dokážu vniesť trochu istoty a stability do inak turbulentného, nekonečne sa meniaceho stravovania malých ratolestí. Nešlo o výber náhodný - je potrebné poradiť sa s pediatrom a zvoliť vhodný typ mlieka podľa veku a zdravotného stavu dieťaťa.
Teraz k praktickým otázkam:
Do 1. roka života by malo byť kravské mlieko stále nahradené dojčenskou alebo detskou výživou; po dovŕšení veku 1 roka môžu nastať úpravy. Od 1. do 3. roku života sa odporúča zavádzať kravské mlieko až ako súčasť vyváženej stravy v primeranom množstve a v plnotučnej forme, pričom treba sledovať reakcie dieťaťa a celkovú nutričnú rovnováhu. Pri zavádzaní kravského mlieka po prvom roku veku je vhodné začať s menšími dávkami a postupne ich zvyšovať, pričom je nutné sledovať, či dieťa nemá alergie na laktózu alebo iné problémy.
Najčastejšie otázky rodičov zahŕňajú:
- „Kedy začať s kravským mliekom?“
- „Má dieťa piť kravské mlieko aj ako nápoj samostatne?“
- „Ako zaobchádzať s rastlinnými mliekami a koziou/ovčou alternatívou?“
Najzásadnejšie je, že deti do 12 mesiacov by nemali piť kravské mlieko; v tomto období je najlepšou voľbou dojčenie alebo špecifická výživová formula. Po prvom roku života je možné zvažovať kravské mlieko ako hlavný zdroj tukov a vitamínov, avšak vzhľadom na obsah bielkovín, železa a ďalších látok je potrebná opatrnosť a dohliadať na celkovú výživu dieťaťa. Pri opakovaných infekciách či alergiách je nutné konzultovať výber s odborníkom.
Všetko prispieva k tomu, aby dieťa rástlo zdravé a vyvážené. Od 6. mesiacov sa odporúča zavádzať tuhú stravu spolu s mliekom, pričom plnotučné mlieko a kvalitné mliečne výrobky poskytujú dôležité tuky a vitamíny. Od 7.-8. mesiaca sa odporúča zameranie na jogurty a plnotučné mliečne výrobky, ktoré sú vhodné aj pre dojčatá po zapojení príkrmov.
Rastlinné mlieká sa odporúčajú najskôr po prvom roku života a to ako doplnok, nie ako hlavná náhrada. Pri výbere rastlinného mlieka je potrebné starostlivo čítať zloženie a vyhýbať sa pridanému cukru a stabilizátorom. Doma je možné si rastlinné mlieko pripraviť aj samostatne zo základných surovín.
Podľa WHO, CDC a AAP je možné uvažovať o koziom a ovčom mlieku až po primeranom veku a s výhradami - najmä u detí s predispozíciou na alergie na kravské mlieko. Poradenstvo odborníkov a sledovanie reakcií dieťaťa sú kľúčové pri každej zmene v strave.
Tabuľka: Odporúčané množstvo mliečnych výrobkov podľa veku
| Vek dieťaťa | Odporúčané mliečne výrobky | Množstvo |
|---|---|---|
| 8-9 mesiacov | Jogurt, mlieko do kaše | cca 600 ml/deň |
| 9-12 mesiacov | Materské alebo umelé mlieko, jogurty | cca 600 ml/deň |
| 1-2 roky | Plnotučné mlieko, syr, tvaroh | 330 ml/mlieko denne, doplnené výrobkami |
| 2-3 roky | Plnotučné mlieko a výživné jogurty | 125 ml mlieka denne (ako súčasť stravy) |
Odkedy môžu deti konzumovať ktoré mliečne výrobky? Od 8. mesiacov - jogurt; od prvého roka - mlieko do varenia, kyslomliečne výrobky, neúdené syry; od roku a pol - puding, tvaroh, bryndza; od dvoch rokov - mlieko na pitie ako samostatný nápoj, tavené syry. Pred zavedením akýchkoľvek mliečnych výrobkov je dôležité čítať obaly a kupovať kvalitné produkty bez umelých prísad. Pri explicitnej alergii na mlieko alebo laktózu je potrebná konzultácia s lekárom a odborníkom na výživu.
V prípade problémov so zápchou či citlivým tráviacim traktom sa odporúča konzultovať s pediatrom a skúsiť vhodné príkrmy a probiotiká, ktoré sú vhodné v prvých mesiacoch života. Probiotiká by mali byť zvolené podľa kmeňov baktérií a nie je vhodné experimentovať s neoverenými kombináciami.