12. 9. Ministerstvo školstva pred pár dňami podalo do medzirezortného pripomienkového konania novelu školského zákona. Zároveň médiami prebehla tlačovka pána ministra školstva, na ktorej priblížil hlavné zmeny tejto novely. Zo všetkých zmien, ktoré má táto novely priniesť, vyčnieva zmena v § 55a, kde bol predtým siedmy, po novom ôsmy odstavec doplnený o vety: „Žiak môže opakovať ročník raz na prvom stupni základnej školy, raz na druhom stupni základnej školy a raz počas štúdia v strednej škole.“
Na tlačovej konferencii bolo prezentované ako sa má týmto opatrením znížiť pravdepodobnosť, že k ukončeniu školskej dochádzky príde skôr, ako po absolvovaní posledného ročníka základnej školy. Nevyčítam ministerstvu školstva, že to nemyslia dobre, ale rozmýšľal niekto z predkladateľov tejto novely, čo všetko to prinesie v praxi? To, či žiak má, alebo nemá opakovať ročník, by malo ostať výlučne v kompetencii vyučujúcich, na základe toho, či žiak zvláda, alebo nezvládá napĺňať výkonové štandardy štátneho a školského vzdelávacieho programu.
Vytráca sa tak aj prvok motivácie, keďže žiak si bude po jednom opakovaní ročníka vedomý, že už na danom stupni ZŠ opakovať ročník nemôže. V praxi teda docielime stav, kedy sa žiak, ktorý sa nenaučí písať ani čítať v prvom ročníku a to ani na dvakrát, bude následne postupovať ročníkmi ZŠ nahor, aj keď nezvládne učivo predpísané štátom ani v jednom z ročníkov. ZŠ tak ukončí žiak, ktorý v lepšom prípade bude vedieť aspoň čítať a písať, v horšom prípade nebude vedieť ani to. Dostane vysvedčenie s tým, že získal nižšie stredné vzdelanie rovnako ako všetci ostatní, ktorí výkonové štandardy štátneho vzdelávacieho programu spĺňali a splnili. Kde je tu zásluhovosť? Kde je tu motivácia?
Novela školského zákona je podľa ministerstva školstva takto navrhnutá najmä kvôli skupine žiakov z marginalizovaných komunít. Opäť sa celospoločenský problém hádže len na plecia škôl. Deti, ktoré vyrastajú v málo podnetnom prostredí, často nemajú pokryté ani základné biologické potreby, neprejavujú záujem o vzdelávanie. Mimo žiakov z marginalizovaných komunít máme v školách aj pomer výraznú skupinu žiakov, ktorí nepochádzajú zo slabých sociálnych či finančných pomerov, ale neprejavujú záujem či chuť sa v niečom zlepšovať - vzdelávať. Títo deti - žiakov na školách - nie je malá skupina.
Hovorím o deťoch zo strednej vrstvy, ktoré je problém pre niečo nadchnúť a motivovať, ktoré vidia často jediný zmysel v hraní počítačových hier či v riešení všakovakých hlúpostí na sociálnych sieťach. Nadobúda sa dojem, že novela ide opačným smerom ako moderné trendy inklúzie, a že sa trestá slabšia motivácia v čomkoľvek, čo nie je výkonne zabezpečené. Aký príklad dáva ministerstvo školstva pre našu mládež a pre celú spoločnosť týmto návrhom novely?
Hoci sa učitelia snažia, otázkou ostáva, ako bude pre pracovný život pripravený žiak, ktorý raz prepadne na prvom stupni ZŠ, druhý rok nič neučí a neskôr prepadne na strednej škole. Kto ho prijme a čo bude robiť, keď má v podstate nulový výkon, a prečo by mal mať motiváciu pracovať v budúcnosti? Pritom prechodné ustanovenia novely hovoria, že ak už žiak na danom stupni ZŠ opakoval ročník, tak už naň platí táto novela a opakovanie nebude môcť nastať. Takže reforma krátkodobo zasiahne aj tých, ktorí už začali prebiehať cez školský rok.
Diskusia ďalej kritizuje nedostatky v podpore žiakov zo sociálne slabšieho prostredia a upozorňuje na pomalý postup pri zavádzaní opatrení ako pedagogickí asistenti, miestnosti na oddych, kompenzačné pomôcky, školský podporný tím a podobne. V súčasnosti sú normatívy nepostačujúce a školy podvyživené; často sa stretávajú s hrozbou, že nové prvky reformy zostanú len na papieri. Učím na škole, kde sa učí dvojzmenne, v šiestich budovách po celej obci; chýbajú kabinety a priestory na osobné veci, učí sa aj v pivniciach.
V rámci Plánu obnovy sa hovorilo o dobudovaní kapacít pre školy s dvojzmennou prevádzkou. Ilustruje sa nízka podpora talentov a nadaných žiakov v porovnaní s reformami a investíciami do bežných predmetov. Tvrdí sa, že rezort nepočúva názory školských inštitúcií a ľudí z praxe, ktorí kritizovali už aj špecifické opatrenia ako opakovanie ročníka.
Medzi ďalšie skúsenosti patrí, že systém špeciálneho školstva a jeho vzdelávanie je u nás rozmanitý. Mnohí učitelia a rodičia si uvedomujú that integrácia detí s mentálnym postihnutím je náročná, no zároveň aj príležitosť na rozvoj ich potenciálu a sociálne začlenenie. Čím viac sa zameriavame na inklúziu, tým viac treba zabezpečiť špeciálny pedagogický a psychologický dohľad, aby sa predišlo diskriminácii a zlyhaniu vzdelávacieho procesu.
Špeciálne školstvo a vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím
Mentálne postihnutie je zníženie rozumových schopností a adaptívnych zručností. Rozdeľuje sa podľa WHO do stupňov: ľahká, stredne ťažká, ťažká, hlboká. Uvedené intenzity ovplyvňujú obsah a formu vzdelávania, plány a metódy. IVP (individuálny výchovno-vzdelávací program) je kľúčovým nástrojom pre integráciu. Učiteľ zvolí formu vyučovania a pomôcky podľa potrieb žiaka; vyučovanie špeciálnych predmetov dopĺňa bežný program.
Špeciálne školy a triedy môžu poskytovať redukovaný obsah s väčšou časovou dotáciou v pracovnom vyučovaní a s doplnkami o špeciálnopedagogické predmety (komunikačné zručnosti, grafomotorika, sociálne zručnosti). Triedy majú nižší počet žiakov a maximálne počty sú v rozmedzí 8-12, v závislosti od typu školy. Vzdelávanie mentálne postihnutých detí je komplexná oblasť vyžadujúca individuálny prístup a kvalifikovaných odborníkov.
Prístup k vzdelávaniu je podporovaný logopedickou starostlivosťou a centrami špeciálno-pedagogického poradenstva. IVVP sa vytvára prevažne pre matematiku a slovenský jazyk, pričom v ostatných predmetoch je IVVP realizovaný podľa potreby. Učebné plány obsahujú predmety bežných škôl, len s prispôsobením obsahu a času. Žiaci s mentálnym postihnutím môžu pokračovať v odbornom vzdelávaní v špeciálnych učilištiach alebo praktických školách.
Inklúzia vs. integrácia
Integrácia je adaptácia dieťaťa so zdravotným postihnutím do hlavného vzdelávacieho prúdu so zodpovednosťou na dieťa. Inklúzia vyžaduje, aby systém vzdelávania prispôsobil podmienky dieťaťu a rodičom nepredpokladal riešenia z ich strany. OSN zdôrazňuje, že inklúzia zahŕňa deti rôznych potrieb, vrátane nadaných a rómskych detí, a vzdelávanie by malo byť spoločné, ak je to možné a prospešné.
Inkluzívne triedy a koncepty sú zakotvené aj v medzinárodných dohodách a v ústave - právo na vzdelanie. Článok 24 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím kladie dôraz na inkluzívny systém, prístup k vzdelávaniu na rovnakej úrovni a potrebu zamestnať učiteľov so zodpovedajúcimi znalosťami (Braillovo písmo, znakovú reč).
Praktické dopady a odporúčania pre rodičov a učiteľov
Podpora zmluvných tímov a školských asistentov je kľúčová pre úspešnú integráciu. IVVP by mal byť jasné a stručné, motivujúce a zároveň realizovateľné. Kooperatívne učenie a diferenciované vyučovanie môžu zlepšiť výsledky, no vyžadujú primerané školenia a zdroje. Nedostatok školských psychológov a špeciálnych pedagógov predstavuje výrazné riziko pre realizáciu inklúzie.
Rodičia by mali spolupracovať s CPP a ŠCPP pri zriadení a schvaľovaní IVVP a pri odôvodnení ďalšieho vzdelávania dieťaťa. Ak dieťa potrebuje špeciálnu triedu, môže to vyžadovať prechod do špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy v bežnej škole. Dôležitá je otvorená komunikácia so školou, riaditeľom a odborným tímom pre posúdenie vhodnej vzdelávacej cesty, ktorá plní potreby dieťaťa a zachová jeho motiváciu a dôstojnosť.
Významná zložka je aj domáce vzdelávanie a jeho legislatívna úprava. Zmeny v domácom vzdelávaní môžu viesť k strate podpory zo strany školy, ale zároveň umožniť rodičom pokračovať v individualizovanom prístupe. Nasledujúce nálady spoločnosti a potreba kvalifikovaných učiteľov vyžadujú, aby sa investovalo do školských asistentov a odborných zamestnancov a aby sa zlepšila infraštruktúra škôl, vrátane priestorov a vybavenia.
Krátke zhrnutie
Integrácia na základných školách často zlyháva pre nedostatok asistentov učiteľa a špecializovaných pedagógov, čo vedie k rušeniu výučby a sťaženiam rodičov aj učiteľov. Pre žiakov so závažným mentálnym postihnutím alebo s nezvládnuteľným agresívnym správaním diskusia odporúča špeciálnu školu alebo osobitnú triedu s individuálnym prístupom a vyšším pomerom pedagóg/žiak. Praktické riešenia zahŕňajú žiadosť u riaditeľa, petíciu rodičov, zabezpečenie stálych dozorov v triede, pridelenie asistenta učiteľa a individuálne vzdelávanie formou napr. 2x2 hodiny týždenne. Najčastejšie otázky a odpovede sa sústreďujú na možnosti vzdelávania integrovaných detí, úľavy v hodnotení či lokality škôl pre sluchovo postihnuté deti.
