Úroveň starostlivosti o dieťa je braná v kontexte aktuálnej a budúcej možnosti sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Môžno ním chápať právo dieťaťa na ochranu pred všetkými formami duševného a telesného násilia, ubližovania alebo zneužívania. Tiež ako ochranu pred sexuálnym násilím, tlakom rovesníkov, šikanovaním, ponižovaním, vykorisťovaním, drogám, nedovolenej práci a ďalším.
Bezpečnosť a integritu je nevyhnutné posudzovať v danom čase. Ochrana zdravia a tiež všeobecné právo na najvyššiu možnú úroveň ochrany zdravotného stavu je ústrednou úlohou pri posudzovaní záujmu dieťaťa. Ide najmä o situácie, kedy je k dispozícii viacero druhov liečby alebo liečiv.
Záujem dieťaťa je zohľadňovaný pri rozhodovaní oboch rodičoch, ale má byť zohľadnený aj názor dieťaťa v závislosti od jeho rozumovej a vôľovej vyspelosti. Daným bodom je poukazované nielen na možné ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti. Podčiarknutý je fakt, že aj nepriame „násilie“ páchané na osobe dieťaťa blízkej, je spôsobilé negatívne zasiahnuť do dôstojnosti dieťaťa a ohroziť jeho vývin.
Zohľadnený má byť kontext zachovania identity najmä z pohľadu etnického, náboženského, kultúrneho aj jazykového pozadia dieťaťa. Medzi záujem dieťaťa je radené aj právo dieťaťa na vyjadrenie názoru a zohľadnenie tohto názoru. To všetko s prihliadnutím na vek a úroveň vyspelosti dieťaťa. V rámci názoru dieťaťa je nevyhnutné zohľadniť aj možné vystavenie dieťaťa konfliktu lojality a prípadnému pocitu viny.
Typickým príkladom je žiadosť o názor dieťaťa na jeho preferenciu rodiča. Predpokladom je, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem výnimočných prípadov, kedy je potrebné v zmysle zákona a na základe úradného rozhodnutia takéto oddelenie, lebo je v najlepšom záujme dieťaťa. Aj v prípade núteného oddelenia, či už od jedného alebo oboch rodičov, má dieťa právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma rodičmi, ak to neodporúča jeho najlepší záujem.
Ústavný súd SR a dôležité princípy
Ústavný súd SR sa v septembri 2018 v rozhodnutí (I. ÚS 216/2018) týkajúcom sa porušenia ústavných práv a slobôd detailnejšie venoval potrebe skúmania záujmu maloletého dieťaťa. Otec dieťaťa namietal porušenie svojich rodičovských práv rozhodnutím okresného a krajského súdu, ktoré uznali výlučnú starostlivosť o dieťa matke. To napriek odporúčaniu psychológa, ktorý v závere znaleckého posudku odporučil dieťa zveriť do osobnej starostlivosti otcovi. Súdy posúdili záujem dieťaťa z technického pohľadu, že nie je vhodné aby každé dva týždne menilo prostredie.
Ústavný súd sa vyslovil, že v každom prípade je nevyhnutné zhodnotiť technické predpoklady, ktoré zahŕňajú bytové podmienky, dochádzku do školy, lekársku starostlivosť alebo voľnočasové aktivity, ale aj emocionálne predpoklady, ako pozitívne aj negatívne. Napriek tomu, že súdy rozhodujú na základe dôkazov a odborných posudkov, práve rodičia sú tí (alebo aspoň mali byť), ktorí vedia, čo je v najlepšom záujme dieťaťa. A aj keď komunikácia rodičov pri rozchodoch zlyháva, zákon podporuje predovšetkým zmierlivé riešenia a uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s dieťaťom.
Právny rámec a praktické postupy
Každý uvedomelý rodič vie, že ani rozhodnutie súdu nie je vždy zárukou ukončenia sporu. Rodičov k boju o svoje deti motivuje nielen potreba zachovania vzťahu s dieťaťom, ale často aj potreba pomsty bývalému partnerovi. V rámci konaní vo veciach starostlivosti o maloletých je súd povinný viesť rodičov predovšetkým k zmierlivému riešeniu. Ak sa rodičia dohodnú o úprave styku s maloletým, vyživnom a ďalších sporných bodoch, takáto dohoda podlieha schváleniu súdom. Súd bude dohodu skúmať iba v rozsahu, či neodporuje záujmu maloletého.
Podľa ustanovenia § 24 ods. Z dôvodu, že súd pri rozhodovaní musí prihliadnuť aj na vôľu a schopnosť rodičov dohodnúť sa o svojich deťoch, odporúča sa pred samotným podaním návrhu na súd pokúsiť sa o dosiahnutie rodičovskej dohody prostredníctvom mediátora. Protistrane - druhému rodičovi - je možné navrhnúť mediáciu vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý druhému rodičovi zašle výzvu na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie.
Konkrétna situácia a praktické rady
Vo veci zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti už bol podaný návrh, o ktorom rozhodne súd. Vo veciach starostlivosti o maloletých súdy sú povinné prihliadnuť na záujmy maloletého, ktorým sa pri rozhodovaní o výchove vždy riadia. V prípade, že stav, ktorý opisujete, nie je v záujme Vášho syna, resp. podľa § 76 OSP môže súd nariadiť predbežné opatrenie na odovzdanie dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd. Návrh musí obsahovať opis rozhodujúcich skutočností, odôvodnenie a označenie osoby, ktorej má byť dieťa zverené.
Zákon o rodine, konkrétne zákon č. 36/2005 Z. z., predstavuje kľúčový právny rámec upravujúci vzťahy v rodine, rodičovské práva a povinnosti, ako aj rôzne formy starostlivosti o dieťa na Slovensku. Tento článok poskytuje podrobný prehľad kľúčových ustanovení týkajúcich sa rodičovských práv a povinností, náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, vyživovacej povinnosti a ďalších aspektov rodinného práva.
Rodičovské práva a povinnosti
Rodičovské práva a povinnosti sú právne vzťahy, ktoré sa spravujú rodinným právom a začínajú narodením dieťaťa alebo určením otcovstva a materstva. Tieto práva a povinnosti patria obom rodičom a predstavujú celý súbor úloh na zabezpečenie komplexného rozvoja dieťaťa. Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy (§ 28 - 30 Zákona o rodine). Majú prednosť pred všetkými ostatnými, pokiaľ ide o starostlivosť o svoje dieťa a vykonávanie zodpovednosti za konanie v záujme dieťaťa. Ich prvoradým záujmom sú záujmy dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti zahŕňajú:
- práva a povinnosti rodičov v súvislosti so životom a zdravím dieťaťa;
- výchovu, ochranu, starostlivosť a dohľad nad dieťaťom;
- vzdelávanie dieťaťa;
- zastupovanie dieťaťa a vyživovaciu povinnosť voči nemu;
- správu majetku dieťaťa.
Rodičia musia poskytnúť svojmu dieťaťu podmienky pre zdravý rast a vyvážený osobný rozvoj a pomôcť mu rozvíjať schopnosť žiť a pracovať samostatne. Musia sa starať o svoje dieťa v súlade s ustanoveniami zákona o rodine a podľa svojich najlepších schopností zabezpečiť dieťaťu vzdelávanie a odbornú prípravu v súlade s jeho schopnosťami, sklonmi a želaniami.
Vykonávanie rodičovských práv a povinností
Rodičia vykonávajú svoje rodičovské práva na základe vzájomnej dohody v súlade so záujmami dieťaťa. Ak sa o tom nevedia dohodnúť sami, centrum sociálnych služieb im pomôže pri uzavretí dohody. Ak rodičia nežijú spolu a nemajú dieťa v spoločnej osobnej starostlivosti, o otázkach, ktoré majú významný vplyv na vývoj dieťaťa, rozhodujú obidvaja po vzájomnej dohode a v súlade so záujmami dieťaťa.
Rodinné právo: Rozvod a manželstvo
Obmedzenie a odňatie rodičovských práv: Ak rodičia žijú trvalo neusporiadaneým spôsobom života, alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd im v záujme maloletého dieťaťa obmedzí výkon rodičovských práv. Návrh na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv môže podať odbor sociálnych vecí ÚPSVaR, obec alebo ktokoľvek, kto má záujem na riadnej výchove dieťaťa.
Náhradná osobná starostlivosť: Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 zákona č. 36/2005 Z. z.). Osoba, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, musí spĺňať prísne podmienky: trvalý pobyt na území SR,spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady (zdravotné, osobnostné a morálne), zaručenie riadneho vykonávania starostlivosti v domácnosti. V prípade zverenia do náhradnej starostlivosti súd uprednostní predovšetkým príbuzného dieťaťa.
Práva a povinnosti osoby vykonávajúcej náhradnú starostlivosť: Osoba zodpovedná za dieťa má právomoc zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach. Rodičia vykonávajú práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom a vyživovacia povinnosť voči dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.
Pestúnska starostlivosť
Pestúnska starostlivosť je ďalšou formou náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorá má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady (zdravotné, osobnostné a morálne), je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnski starostlivosť a zaručuje, že bude pestúnske podnikanie vykonávať v záujme dieťaťa.
Pestúnom sa zveruje dieťa buď spoločnou pestúnskou starostlivosťou manželov, alebo jednému z nich so súhlasom druhého. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom. Súd určí rodičom rozsah vyživovacej povinnosti a uloží im povinnosť vyplácať výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny počas pestúnskej starostlivosti.
Vyživovacia povinnosť
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Súdne konanie o určení výživného pre dieťa (do 18 rokov) sa môže začať aj bez návrhu. Po dosiahnutí plnoletosti len na návrh oprávneného. Výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Vyživovacia povinnosť detí k rodičom: Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to rodičia potrebujú. Výška výživného sa určuje na základe potrebných nákladov oprávneného a možností povinného.
Právo na informácie a dohľad nad dieťaťom
Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, právo na pravidelné informovanie o dieťati. Ak existuje neochota informovať, možno podať návrh na súd a získať pravidelný kontakt informácií.
Typy opatrení a ochrana záujmov dieťaťa
Opatrenia na ochranu záujmu dieťaťa zahŕňajú Ústavnú starostlivosť ako najväčšie riziko pre dieťa. Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Súd v rozhodnutí o ústavnej starostlivosti musí presne určiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Osvojenie a prizanie rodičovských práv a povinností príbuzným sú ďalšie možnosti, ktoré môžu nastať v záujme dieťaťa. Poručníctvo sa tiež používa v prípade, že dieťa nemá rodičov alebo ich starostlivosť je nepostačujúca.
Dôležitosť záujmu dieťaťa
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Tento princíp sa uplatňuje pri zverovaní dieťaťa do starostlivosti, určovaní styku s rodičmi, obmedzovaní rodičovských práv a pri všetkých opatreniach na ochranu záujmov dieťaťa.
Dôležité je, aby rodičia spolupracovali a hľadali zmierlivé riešenia cez mediáciu, pričom dohoda podlieha schváleniu súdom a hodnotí sa z hľadiska záujmu dieťaťa.