SR si 5. júla pripomína príchod svätých Cyrila (Konštantína) a Metoda na Veľkú Moravu a s tým spojené dedičstvo ich písmotvorby, kultúry a misie. Sviatok Deň slovanskej písomnosti a kultúry je spojený s pamiatkou týchto dvoch solúnskych bratov, ktorí významne ovplyvnili jazyk, liturgiu a vzdelanosť našich predkov.
Začiatky a pôvod bratov
Ich rodičia boli urodzeného pôvodu; ich otec Leon bol vysokým byzantským úradníkom a matka Mária mala pravdepodobne slovanský pôvod. Mali spolu sedem detí a Metod bol z nich najstarší; Konštantín bol najmladší zo siedmich súrodencov. Narodili sa v Solúne, dnes Thessaloniki, v Grécku. Metodov civilný život sa začal ako správca provincie obývanej Slovanmi na severe Byzantskej ríše, pri rieke Strume; neskôr vstúpil do rehole a stal sa iguménom kláštora Polychron.
Konštantín Filozof a Metod
Konštantín sa stal učencom a profesorom v Konštantínopoli, bol známy ako Filozof a po neskorej misii s Metodom odišiel do kláštora. Pred odchodom na Veľkú Moravu smerovali k misii 863, keď ich Byzantský cisár Michal III ustanovil na šírenie kresťanstva a kultúry medzi Slovánmi. Konštantín zostavil hlaholiku, predchodkyňu cyriliky, a spolu s Metodom preložili do staroslovienčiny liturgické texty a časť Biblie. Do jazyka Slovanov bola preložená aj celá liturgia, čo predstavovalo veľkú reformu v bohoslužobnom živote.
Veľká Morava: misia a prvotná inkulturácia
Roku 863 Konštantín a Metod spolu s ďalšími spoločníkmi vstúpili na územie Veľkej Moravy a začali šíriť kresťanstvo a kultúru, pričom si uvedomovali potrebu prispôsobiť sa miestnemu obyvateľstvu (inkulturácia). Založili Veľkomoravské učilište, ktoré sa stalo centrom slovanskej literatúry a vzdelanosti; v Devíne bola podľa archeologických nálezov existovala cirkevná škola. Do roku 867 vyučovali v učilišti a vychovávali budúcich kňazov a administratívnych pracovníkov.
Pred odchodom na svoju misiu Konštantín zostavil pre Slovanov písmo, dnes známe ako hlaholiku, čo umožnilo preklady liturgických textov a celej Biblie do staroslovienčiny. Staroslovienčina sa tak stala nositeľkou kultúrneho rozvoja nielen na Veľkej Morave, ale aj v ďalších oblastiach Slovanov.
Rím a návrat
Na spiatočnej ceste z Veľkej Moravy ich zastihlo pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. V Davu Benátok ich uvítal nový pápež Hadrián II., ktorý ich prijal a schválil použitie slovanskej reči v bohoslužbách. Cyril sa v Ríme utiahol do kláštora, prijal meno Cyril a 14. februára 869 tam aj zomrel. Zásluhy Cyrila a Metoda boli uznané, keď pápež Hadrián II. potvrdil ich misiu a vysvätil ich žiakov za kňazov a diakonov.
Metod: arcibiskup a arcibiskupský legát
Metod bol po smrti Konštantína v roku 869 vymenovaný za arcibiskupa Panónie a Veľkej Moravy a stal sa pápežským legátom s právomocou pre slovanské národy. Počas cesty späť na Veľkú Moravu ho zajali Frankovia a strávil vo väzení takmer tri roky; pápež Ján VIII. zasahoval za prepustenie a Metod sa vrátil na Veľkú Moravu v roku 873, aby riadil cirkev. Metodov prínos zahŕňal aj prekladanie liturgických textov a biblie do staroslovienčiny, čo posilnilo kultúrne a náboženské zdroje Slovanov.
Konflikty a konfliktné obdobia
V priebehu rokov sa medzi Metodom a Svätoplukom vyostrili spory ohľadom liturgického jazyka a cirkevnej moci; Bavorský klér sa postavil proti používaniu slovanského jazyka a snažil sa podriadiť Veľkú Moravu Východofranskej ríši. Metod čelil obvineniam z neoprávneného používania slovanského jazyka pri bohoslužbách a v niektorých náukách; na dlhé roky bol dokonca vo väzení a čelil tlakovi, aby uznal nadriadenosť bavorskej cirkvi. Oslobodenie a uznanie Metoda prišlo až po zásahu Ríma a pápeža Jána VIII. a neskôr bol Metod uznaný za arcibiskupa Moravy a Panónie a bol mu potvrdený rozsiahly mandát pre slovanské cirkevné územie.
Metod zomrel 6. apríla 885 na Veľkej Morave a bol pochovaný na hlavnom kostole, podľa tradície v Devíne alebo v hlavnom katedrálnom chráme. Pred nástupom na smrť určil za svojho nástupcu Gorazda, ktorý pochádzal zo slovanského prostredia. Po Metodovej smrti sa na čele veľkomoravského duchovenstva dostal k slovu Viching, ktorý zatváral Metodových žiakov a neskôr ich vypovedal z krajiny.
Dátumy a oslavy v Európe
Sviatok Cyrila a Metoda v rôznych krajinách zodpovedá rôznym dátumom. Na Slovensku sa 5. júla slávi ako Deň slovanskej písomnosti a kultúry - pripomína sa príchod svätých Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a ich kultúrny a jazykový prínos. V Českej republike a na Slovensku sa 5. júla tiež pripomína spoločná pamiatka. V Ruskej federácii sa Deň slovanskej písomnosti a kultúry slávi 24. mája. Pápež Ján Pavol II. vyhlásil 31. decembra 1980 Solúnskych bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy; ich sviatok sa tak stal významnou súčasťou európskeho kultúrno‑naboženského dedičstva.
Významná spomienka a moderné oslavy
Predseda Rady pre históriu Konferencie biskupov Slovenska, biskup Viliam Judák, pripomína, že Cyril bol veľký vzdelanec, ktorý priniesol písmo a preložil knihy do reči ľudu, aby liturgia a texty boli zrozumiteľné. Spomienkové slávnosti sa konajú v Bratislave aj Košiciach; v Ríme sa každoročne koná púť do Baziliky svätého Klimenta, kde je Cyril pochovaný. V Košiciach sa uskutoční duchovná obnova a sprievodný program, a relikvie Cyrila a Metoda sú vystavené v niektorých katedrálach na Slovensku.
Podujatia a spomienky sú často sprevádzané kultúrnym programom, kladením vencov a návštevami relikvií vo významných miestach. Počas jubileí a slávností sa kladie dôraz na prepojenie viery so vzdelaním a kultúrou a na dôležité úlohy Cyrila a Metoda v rozvoji slovanskej identity a písomníctva.
Narodenie a úmrtie Cyrila (Konštantína) a Metoda sú predmetom dlhodobých historických a kultúrnych diskusií, pričom ich význam pre jazyk, liturgiu a vzdelávanie pretrváva ako súčasť nášho kultúrneho dedičstva.