Gréckokatolícka cirkev si tento sviatok pripomína pod názvom Zosnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny. Podľa tradície z poapoštolského obdobia Panna Mária nezomrela pre chorobu alebo starobu, ale usnula túžbou po svojom Synovi, túžbou po nebi. Tradícia uchovala miesto tohoto hrobu v Jeruzaleme na úpätí Olivovej hory neďaleko Getsemanskej záhrady.
Panna Mária bola po zavŕšení pozemského života s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy. Tento sviatok má korene v starej apoštolskej tradícii, podľa ktorej sa Mária po Turícach živo zúčastňovala na živote prvej kresťanskej komunity v Jeruzaleme. Podľa Pánovho želania žila roky svojej staroby pod ochranou apoštola sv. Jána. Posledný záznam o živote Panny Márie je v Skutkoch apoštolov (Sk 1, 14), keď apoštoli a prvé spoločenstvo veriacich spolu so ženami a s Pannou Máriou očakávali prisľúbeného Ducha Svätého.
Korene sviatku a jeho teologické vysvetlenie
Vo východnej Cirkvi sa sviatok Nanebovzatia Panny Márie slávil už v 6. storočí pod názvom Usnutie Panny Márie. Už prví kresťania vyznávali vieru v Máriino nanebovzatie. V Jeruzaleme na vrchu Sion je Chrám Usnutia Panny Márie. Podľa tradície na tomto mieste bol dom, v ktorom žila aj dokončila svoj pozemský život Panna Mária. Cirkevní otcovia nazývajú smrť Bohorodičky usnutím. Pochovaná bola v údolí Cedron a nad jej hrobom stojí Bazilika Nanebovzatia. Hrob je prázdny, otvorený, lebo Mária bola vzatá do neba.
Ako ukazuje tradícia, aj keď z pohľadu historikov sa zdá pravdepodobnejšie, že Mária skončila svoju pozemskú púť v Jeruzaleme, predsa aj Efez je v kresťanskej tradícii dodnes vnímaný ako mariánske mesto, ako miesto Máriinho nanebovzatia. Preto sa práve tam v roku 431 konal ekumenický snem, na ktorom bola slávnostne potvrdená pravda viery, že Mária je Bohorodička. Do tohto obdobia spadajú i korene sviatku Nanebovzatia Panny Márie. Slávil sa ako najväčší mariánsky sviatok tak na Východe, ako aj na Západe.
Pápežská potvrdená dogma a jej význam
Byzantský cisár Mauritius (588 - 602) ho ustanovil za štátny sviatok v celej svojej ríši na 15. Nepretržitá tradícia viery, ako aj liturgická tradícia a súhlasný postoj biskupov celej Cirkvi umožnili pápežovi Piovi XII., aby zaviazal všetkých kresťanov vo svedomí prijať vieru v nanebovzatie Panny Márie. Urobil tak 1. novembra 1950 apoštolskou konštitúciou Munificentissimus Deus (Najštedrejší Boh), ktorou vyhlásil dogmu o Nanebovzatí Panny Márie. V tomto dokumente pápež vysvetlil pojem Nanebovzatie Panny Márie, aby veriaci nemali nejasnosti v chápaní tejto pravdy viery.
Slávnosti a praktické dôsledky v živote veriacich
Nanebovzatiu Panny Márie sú zasvätené mnohé kostoly na Slovensku. Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta) je posledným prikázaným mariánskym sviatkom liturgického roka. Západná Cirkev ho slávila postupne a v priebehu času sa stal rozsiahlym mariánskym sviatkom. Východná Cirkev a Západná Cirkev ho slávia ako významný sviatok spolu so spomínaním ďalších veľkých sviatkov a požiadaviek liturgie.
Tento sviatok zahŕňa niekoľko významných skutočností: 1) Mária bola vzatá do neba s telom i dušou, 2) potvrdenie viery v Bohorodičku, 3) úcta k jej telesnému nanebovzatiu a 4) pripomínanie významu Eucharistie a ostatných veľkých sviatkov Cirkvi. Slávnosť 15. augusta je zároveň dňom, keď Cirkev pripomína aj ďalšie dôležité sviatky uvedené v kalendári, ako je 1. január alebo ďalšie významné dni spojené s Pannou Máriou a apoštolmi.
Rozličné tradície narodenia a narodeninové súvislosti
Kým Nanebovzatie je hlavný sviatok Marianizmu, Sviatok Narodenia Panny Márie sa po koncile v Efeze (431) postupne rozvíjal. Z západnej Cirkvi sa začal sláviť približne na začiatku 8. storočia, najprv v jednom deň, neskôr ako oktáva. Vďaka tradícii a teologickým úvahám boli objasnené aj súvisiace oslavy a sviatky Panny Márie a iných významných osobností Cirkevného roku.
V súčasnosti Cirkev vyznáva narodenie Panny Márie a vždy pripomína aj tretie a štvrté dôležité sviatky oproti hlavným mariánskym udalostiam, ako sú Zjavenie Pána, veľkonočné a ďalšie významné obdobia liturgického roku. Veriacim sa pripomína, že aj pri Narodení Panny Márie je dôležité dodržať všeobecné pravidlá a diely liturgie a úcty k Bohu.
Podľa tradície a praktika v Slovenskej gréckokatolíckej a Katolíckej cirkvi
Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie - 15. august - je posledným prikázaným mariánskym sviatkom liturgického roka. Gréckokatolícka cirkev si tento sviatok pripomína v tento deň pod názvom Zosnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny. Podľa tradície z poapoštolského obdobia Panna Mária nezomrela pre chorobu alebo starobu, ale usnula túžbou po svojom Synovi, túžbou po nebi. Tradícia uchovala miesto tohoto hrobu v Jeruzaleme na úpätí Olivovej hory neďaleko Getsemanskej záhrady. Panna Mária bola po zavŕšení pozemského života s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy.
Podľa Pánovho želania žila roky svojej staroby pod ochranou apoštola sv. Jána. Posledný záznam o živote Panny Márie je v Skutkoch apoštolov (Sk 1, 14), keď apoštoli a prvé spoločenstvo veriacich spolu so ženami a s Pannou Máriou očakávali prisľúbeného Ducha Svätého. Vo východnej Cirkvi sa sviatok Nanebovzatia Panny Márie slávil už v 6. storočí pod názvom Usnutie Panny Márie. Už prví kresťania vyznávali vieru v Máriino nanebovzatie. V Jeruzaleme na vrchu Sion je Chrám Usnutia Panny Márie. Podľa tradície na tomto mieste bol dom, v ktorom žila aj dokončila svoj pozemský život Panna Mária. Cirkevní otcovia nazývajú smrť Bohorodičky usnutím. Pochovaná bola v údolí Cedron a nad jej hrobom stojí Bazilika Nanebovzatia. Hrob je prázdny, otvorený, lebo Mária bola vzatá do neba.
Vplyv koncilov a liturgických tradícií
Historické prameny ukazujú, že ekumenické synody a rímske predpisy postupne upevňovali učenie o nanebovzatí a jeho miesto v liturgickom roku. V Ríme bol 8. 12. slávnostne potvrdený význam Nepoškvrneného počatia a Nanebovzatia, čo ďalším spôsobom dopĺňalo marianistickú tradíciu v celej Cirkvi.
Kostol Panny Márie na Vyšehrade
- Nanebovzatie Panny Márie sa slávilo v Jeruzaleme aj na Sione v chráme Usnutia Panny Márie.
- Pápež Pi XIII. a ďalšie dokumenty upevňovali učenie o tele a duši vstúpení do neba.
- Slávnostné procesie a sviečkové obradnosti sprevádzali staroveké oslavy v Ríme a na Západe.
| Sviatky | Dátum | |
|---|---|---|
| 15. august | Najvýznamnejší mariánsky sviatok liturgického roka, vzatý do neba s telom i dušou | |
| 8. september | Sviatok narodenia Panny Márie s historickými koreňmi v konciloch a liturgických úpravách | |
| 8. december | Uchránenie Máriinho života od dedičného hriechu |