Táto práca sa snaží o vymedzenie základných pojmov v spojitosti s problematikou nemanželského spolužitia ako inštitútu, ktorý napriek spoločenskej požiadavke aktuálne rieši zákon v SR len okrajovo. Pozornosť je venovaná rozhodovacej praxi ESĽP zaoberajúcej sa vymedzením nemanželského spolužitia voči „starobylej“ inštitúcii manželstva v súvislosti s čl. 8 a čl. 14 Dohovoru. Práca sa zároveň venuje aj problematike postavenia nemanželských detí a ďalším aspektom nemanželského spolužitia.
V modernej spoločnosti zaznamenávame premeny postoja k manželstvu a premeny rodinného správania. Prenikanie západných vzorcov správania, celková zmena politického a sociálneho prostredia, hodnotové zmeny, spôsobujú v našej súčasnej spoločnosti klesajúcu motiváciu mladých ľudí k vstupu do manželstva. Povrchnosť vo vzťahoch spôsobuje, že si spoločnosť miesto manželskej solidarity, spojenej s tradičným manželstvom, vyberá menej náročné formy spolužitia. Rozširujú sa alternatívne formy, v ktorých prevláda individualizmus. S uvedomením si tohoto trendu divergencie (odklonu) od tradičných hodnôt stáva sa veľmi aktuálnou otázka, či nie je nemanželské spolužitie vážnou konkurenciou manželstva.
Keďže nie len na Slovensku, ale celosvetovo môžeme na danú otázku odpovedať kladne, znamená to, že nemanželské spolužitie je inštitút, ktorý si zrejme zaslúži vyššiu pozornosť, či vyššiu ochranu, pretože rovnako ako v manželstve aj z nemanželských zväzkov dochádza k narodeniu detí, a v tomto prípade už hovoríme o rodine ako súčasti životných osudov drvivej väčšiny ľudstva. Význam rodiny pre samotnú spoločnosť neustále vedie k záujmu mnohých vedeckých i nevedeckých disciplín o tento pojem, jeho podstatu, obsah i samotné zmeny, ktoré prináša aj 21. storočie, napr. v podobe nemanželského spolužitia.
Nemanželskému spolužitiu[1] teda aktuálne nie je poskytovaná výslovná, resp. komplexná ochrana tak ako manželstvu, ktoré je tradične považované za základ rodiny a rodinného života vôbec. Z inštitútu nemanželského spolužitia sa však stáva významný fenomén.[2]
Pri príprave rekodifikácie Občianskeho zákonníka na Slovensku je potrebné opätovne zdôrazniť, že už v príprave rekodifikačného procesu by mali byť reflektované európske štandardy spojené s týmto inštitútom, najmä ak si rekodifikačná odborná komisia dala za cieľ vytvoriť integrovaný súkromnoprávny kódex, ktorý nadviaže na historické tradicie rímskeho súkromného práva a inšpirované veľké európske kodifikácie, a zároveň bude moderným zákonníkom s europskymi dimenziami vychádzajúcimi z aktuálnych potrieb integrácie vyjadrených európskym súkromným právom.
Prioritou sa preto stáva vymedzenie základných pojmov v spojitosti na túto tému a ich širšie ukotvenie vo svetle medzinárodných zmlúv, judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Princípov európskeho rodinného práva. Rovnako podstatným bude aj zadefinovanie tých inštitúcií, ktoré sú vo väzbe na nemanželské spolužitia aplikovateľné.
Európske hodnoty a rodinné právo
Na rôznych vedeckých diskusiách, ktoré sa zameriavajú na oblasť rodinného práva sa traduje, že práve táto oblasť je najmenej vhodná na akúkoľvek harmonizáciu, resp. unifikáciu. Medzi hlavné dôvody patria najmä tradície jednotlivých krajín, kultúra, právny systém, náboženstvo a politické prostredie.
V talianskej familiaristike prevláda v súvislosti s rodinným právom známy výrok: „rodina je skalnatý ostrov, ktorý môže rodinné právo svojimi vlnami iba obmývať ....“ [5]
Ak hovoríme o spontánnom približovaní rodinných práv v Európe, nazeráme na nemanželské spolužitie ako na jednu z foriem spolužitia vo svetle medzinárodných zmlúv, judikatúry ESĽP, aktivity Rady Európy a princípov európskeho rodinného práva, ktoré sú ešte v začiatkoch.
Najmä Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd má pre rodinné právo a nemanželské spolužitie zvlášť význam: článok 8 garantuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, a článok 14 zakotvuje zákaz diskriminácie.
Ochrana rodinného života je jedným z pilierov európskeho systému ochrany ľudských práv. Právo na rodinný život je možné chápať veľmi široko, zahrňujúc aj de facto vzťahy a sociálne väzby v širšej rodine. Nemanželské spolužitie, povinnosti a práva partnerov vyžadujú pozornosť najmä v rámci odporúčaní a doplňujúcich pravidiel Rady Európy, ako aj v rámci Princípov európskeho rodinného práva.
S ohľadom na judikatúru ESĽP existuje množstvo prípadov, ktoré potvrdzujú ochranu rodinného života aj v prípade nemanželského spolužitia. Právo na rešpektovanie rodinného života sa vzťahuje nielen na právne vzťahy založené na manželstve, ale aj na de facto zväzky a ostatné formy spolužitia.
Historické kontexty a súčasné postavenie na Slovensku
Slovenské rodinné právo dnes stojí na pomedzí dvoch právnych poriadkov a čelí tlaku harmonizácie v rámci Európskej únie. Pre zákonodarcu tak vyvstáva úloha prekonať „krízu písaného slovenského rodinného práva“, aby zodpovedalo európskym štandardom a judikatúre. Ide nielen o kontinuitu s dávnymi právnymi poriadkami, ale aj o reagovanie na moderné požiadavky spoločnosti a izolované otázky týkajúce sa nemanželského spolužitia a postavenia detí.
Judikatúra ESĽP už v minulosti riešila relevantné otázky: napr. Marckxová proti Belgicku (1979) rozhodovala, že nemanželské spolužitie nemožno diferencovať z pohľadu rodinného života v zmysle článku 8. Tým bola rozšírená koncepcia rodinného života a zahrnuté aj vzdialenejšie príbuzenské vzťahy. Pri prípade Keegan proti Írsku (1994) súd posudzoval vznik rodinného života v rámci nemanželského spolužitia a potvrdil, že rodina môže existovať aj mimo manželstva a že súd musí konať tak, aby podporil rozvoj rodinných väzieb.
Na Slovensku prebieha rozsiahla rekodifikácia Občianskeho zákonníka. Pri tejto príležitosti je dôležité zabrániť diskriminácii a zabezpečiť, aby rodinné právo reagovalo na moderné potreby, vrátane právnych otázok narodenia detí mimo manželstva, vyživovacej povinnosti, postavenia otcovstva a dedičstva pre nemanželské deti.
CEFL - Komisia pre európske rodinné právo (2011) sa sústredila na oblasti vyživovacej povinnosti, rodičovskej zodpovednosti, rozvodov, majetkového práva a najnovšie aj nemanželské spolužitie. Vytvorené Príklady európskeho rodinného práva nie sú priamymi normami, ale zovšeobecnené európske hodnoty, ktoré môžu slúžiť ako vodítko pri tvorbe vnútroštátnych zákonov a medzinárodných dohôd.
Práva a povinnosti v súvislosti s nemanželským spolužitím a deťmi
Ak hovoríme o de facto vzťahoch, ESĽP poukazuje na to, že ochrana rodinného života a rovnosť voči zákonu sa týka aj nemanželských detí a detí z de facto zväzkov. Deti z nemanželského vzťahu majú právo na dedičstvo a ochranu rovnoprávnu s deťmi z manželstva, pokiaľ sú splnené formálne podmienky dedičstva a uzavretia závätov.
V súvislosti s vyživovacou povinnosťou a otcovstvom platí, že určenie otcovstva k nenarodenému dieťaťu a práva rodičov sa riešia v súlade s matrikou a súdnymi rozhodnutiami. Výživné a jeho výška vychádzajú zo spoločenskej reality a súd posudzuje podľa osobných a majetkových pomerov povinného. Trvanie vyživovacej povinnosti nie je časovo obmedzené a presná veková hranica na zánik neexistuje; výživné môže trvať aj po dosiahnutí plnoletosti, ak dieťa pokračuje vo vzdelávaní alebo nie je schopné sa samo živiť.
Právny rámec dedičstva povoľuje rovnocenné postavenie nemanželských detí. Dedičské konanie prejedná notár, vážne spory o dedičstve môžu prerásť do súdnych konaní. Závet je možné spísať vlastnoručne alebo formou notárskej zápisnice; závety a dedičské konanie sa riadi presnými formálnymi pravidlami, ktoré zabezpečujú ochranu práv všetkých detí, vrátane nemanželských.
Nemanželské deti ako súčasť rodiny a príspevky
Príspevky a dávky pre rodičov: príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok na viac súčasne narodených detí, prídavok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa, rodičovský príspevok. Tieto dávky sa vyplácajú štandardne a ich výška a nárok sú určené podľa zákona a špecifických okolností, vrátane osamelosti matky a situácie považovanej za výnimočné prípady.
V súčasnosti sú identifikácie nemanželských detí v rodokme nielen právnou otázkou, ale často aj genealogickou problematikou. Historické poznámky ukazujú, že nemanželské deti boli niekedy predmetom spoločenského opovrhu, no dnes sa ich právny status vyrovnal s deťmi z manželstva, hoci identifikácia otcov alebo priznaných vzťahov môže byť zložitejšia.
Prípadové poznámky a výklad dôležitých pojmov
Príklady z praxe ukazujú, že ak dieťa má nemanželské korene a rodičia nie sú zosobášení, dieťa má nárok na rovnaké dedičské práva ako dieťa narodené vo vzťahu manželského. V dedičstve by teda diely patriaen aj nemanželskému dieťaťu, ak sa tak rozhodne v dedičskom konaní.
Praktické odporúčania a odporúčania pre legislatívnu prax
Pre tvorbu moderného rodinného práva na Slovensku je dôležité zohľadniť medzinárodné zmluvy, judikatúru ESĽP a princípy európskeho rodinného práva. Odporúča sa vytvoriť integračný, súkromnoprávny kódex, ktorý nadviaže na tradičné právo a zároveň bude reflektovať nové spoločenské potreby, zahrňujúc nemanželské spolužitie a jeho postavenie v rodinnom práve.
Pri legislatívnych zmenách je potrebné zabezpečiť jasné a zrozumiteľné pravidlá pre určenie otcovstva, vyživovaciu povinnosť, dedičstvo a postavenie nemanželských detí, aby nedochádzalo k diskriminácii a aby práva dieťaťa boli efektívne chránené v súlade s európskymi štandardmi.
- uzavretie dohôd o výživnom a ich schválenie súdom
- presné pravidlá k určovaniu otcovstva aj k nenarodenému dieťaťu
- rovnaké dedičské práva pre nemanželské a manželské deti
- zabezpečenie notárskeho registra závetov
Záver bez formálneho záveru
Život prináša rozličné situácie a rodinné väzby sa neviažu striktne na formálny stav manželstva. Nemanželské spolužitie predstavuje významný fenomén, ktorý vyžaduje jasné a spravodlivé právne postavenie a ochranu detí bez ohľadu na status rodičov. Výklad ESĽP a princípov európskeho rodinného práva ukazuje, že rodinné právo je dynamické a musíme sa sústrediť na hodnoty ako ľudská dôstojnosť, sloboda a rovnosť.
tags: #nemanzelske #dieta #panovnika